Sociálny príspevok za dlhodobú PN: Komplexné informácie a podmienky nároku

Článok poskytuje komplexný pohľad na sociálny príspevok pri dlhodobej práceneschopnosti (PN) na Slovensku, s dôrazom na podmienky nároku, výpočet dávky a povinnosti poistenca. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť systém nemocenského poistenia a jeho dopad na príjem počas PN.

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nastať každému zamestnancovi. Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. ePN. Lekár vytvára zamestnancovi ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnanec tak nemusí doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Nárok na nemocenské a jeho výpočet

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Rozhodujúce je obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Výška nemocenského

• Pri zamestnancovi: Od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti predstavuje nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.
• U SZČO, DNPO a osôb v ochrannej lehote: Od 1. do 3. dňa dočasnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ. Nárok na nemocenské im vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

Rozhodujúce obdobie sa posudzuje podľa nasledovných bodov:

Zamestnanec:

• Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december), rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
• Ak nepretržité trvanie nemocenského poistenia je kratšie ako od 1. januára predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka.
• Ak dočasná PN vznikla v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo aj nemocenské poistenie, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.

SZČO (povinne nemocensky poistená):

• Ak nemocenské poistenie SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december), rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
• Ak nepretržité trvanie nemocenského poistenia je kratšie ako od 1. januára predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka.
• Ak dočasná PN vznikla v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo aj nemocenské poistenie, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.

DNPO (dobrovoľne nemocensky poistená osoba):

• Ak nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december), rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
• Ak nepretržité trvanie nemocenského poistenia je kratšie ako od 1. januára predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka.

Maximálne sumy nemocenských dávok v roku 2025

Po splnení zákonných podmienok dostanú poistenci Sociálnej poisťovne v roku 2025 vyššie maximálne sumy štyroch nemocenských dávok: nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské. Maximálne sumy nemocenských dávok sa oproti roku 2024 zvyšujú. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.

Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka (pre rok 2025 ide o priemernú mzdu za rok 2023). Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu pre rok 2025 je nasledovný: 2 x 1430 eur x12 mes./365 dní = 94,0274 eur. Od 1.1.2025 do 31.12.2025 je teda výška maximálneho denného vymeriavacieho základu: 94,0274 eur/deň. Znamená to, že ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, maximálne denné nemocenské bude 51,71507 eur.

Z nasledujúceho grafu môžeme vidieť, že od určitej hranice platu - cca medzi 1500 až 2000 Eur v hrubom - sa nemocenská dávka ustáli na rovnakej výške a neovplyvní ju už vyšší plat.

Ošetrovné

Ošetrovné sa poskytuje v prípade, ak choré dieťa alebo iný člen rodiny potrebuje ošetrenie a poistenec sa o neho stará. Nárok na ošetrovné má poistenec, ak sa stará o:

• choré dieťa,
• zdravé dieťa do 11 rokov (alebo do 18 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav), ak je škôlka alebo škola zatvorená,
• iného člena rodiny, ktorý potrebuje ošetrenie.

Nárok na ošetrovné má aj fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ošetrovné sa poskytuje maximálne 14 dní, resp. 90 dní pri tzv. dlhodobom ošetrovnom. Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Dlhodobé ošetrovné môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní.

Tehotenské

Tehotenské je dávka, ktorá má kompenzovať zvýšené výdavky v období tehotenstva. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (alebo úhrnu základov).

Materské

Materské je dávka poskytovaná ženám z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa, ako aj inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku (obvykle otcovi dieťaťa). Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur). Znamená to, že maximálne materské vyplácané matkám, otcom či iným určeným poistencom je v roku 2025 vo výške presahujúcej 2 000 eur.

Pre lepšiu orientáciu v maximálnych sumách dávok v roku 2025, uvádzame prehľadnú tabuľku:

Povinnosti a podmienky počas PN

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Je dôležité dodržiavať liečebný režim a informovať Sociálnu poisťovňu o všetkých zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku.

Miesto určenia a vychádzky

Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

Strata nároku na nemocenské

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Okrem toho, poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Premlčanie nároku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy

Ak osoba rozhodujúca na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, si nesplnila povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela alebo mala z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila), a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Dlhodobá PN a ďalšie možnosti

Počas dlhodobej PN je dôležité zvážiť aj ďalšie možnosti, ako zabezpečiť si príjem a zdravotnú starostlivosť.

Invalidný dôchodok

O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik. V takom prípade, ak vaša PN trvá takmer rok, je načase začať komunikovať so zamestnávateľom aj ošetrujúcim lekárom a dohodnúť sa na ďalšom postupe.

Ak nechcete ostať bez príjmu až do priznania invalidného dôchodku, môžete sa po ukončení pracovnej neschopnosti zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávky v nezamestnanosti. Ak chcete požiadať o podporu v nezamestnanosti, musíte ukončiť PN, pretože súbeh nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti nie je možný. Podpora v nezamestnanosti sa vypláca najviac 6 mesiacov. Priznaním invalidného dôchodku s najväčšou pravdepodobnosťou nárok na pomoc v hmotnej núdzi zanikne.

Sociálna výpomoc zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu, ak je na dlhodobej PN. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená (maximálne do výšky 2 000 eur).

Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov. Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l).

Poistenie práceneschopnosti

Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne. Ak PN trvá už viac ako 52 týždňov a nárok na nemocenské od štátu zanikne, z komerčného poistenia ušlého zárobku (PN) vám môže poisťovňa vyplácať denné odškodné ešte niekoľko ďalších mesiacov. Pomôže vám to finančne vykryť obdobie čakania na invalidný dôchodok.

Vážne ochorenia či ťažké úrazy často výrazne ovplyvňujú schopnosť pracovať. Pri vzniku kritickej choroby vám poisťovňa vyplatí jednorazovú sumu, ktorú môžete použiť na liečbu alebo vykrytie výpadku príjmu. Ak máte uzatvorené poistenie invalidity, poisťovňa vám pri jej priznaní môže vyplatiť poistnú sumu. Výška plnenia závisí od stupňa invalidity. Pri poklese schopnosti pracovať nad 40 % sa spravidla vypláca polovica sumy, pri invalidite nad 70 % celá suma.

Minimálna doba liečenia (karenčná doba) - je to obdobie, ktoré musí liečenie a naša PN prekročiť, aby mohlo dôjsť k plneniu našej poistky. Čím kratšie si toto obdobie nastavíme, tým drahšie je poistné. Pozor na prípadné územné obmedzenie poistenia PN - je dobré si skontrolovať, či naše poistenie je viazané iba na územie Slovenska, prípadne na okolité štáty alebo aj zahraničie.

Poistenie práceneschopnosti nie je nevyhnutné. Môžeme sa tak spoliehať sami na seba. Ak zodpovedne hospodárime s našimi financiami a máme vytvorenú železnú rezervu aspoň na rok, tak toto poistenie nepotrebujeme. Výhodou poistenia PN je najmä v tom, že nám môže prinášať do života viac pohody, pokoja a stability.

Postup pri PN vzniknutej v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Príklady a otázky súvisiace s príspevkami zo sociálneho fondu

Uvedené príklady a otázky sa týkajú rôznych situácií, ktoré môžu nastať v súvislosti s príspevkami zo sociálneho fondu a PN:

1. Príklad 1: Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12.2.2024. Dňa 20.1.2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10.2.2025. Teraz vo výplate za mesiac február jej vypláca zamestnávateľ príspevok zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
2. Otázka 1: Ako má postupovať zamestnávateľ, ktorý vypláca príspevok zo SF mesačne a za kratšie obdobie ako je 6 mesiacov (príspevok zo SF je riadne zdanený). V čase, keď zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka už nemá príspevok zo SF vyplácaný. Ako sa má nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona? Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov.
3. Otázka 2: Môže byť sociálna výpomoc poskytnutá v jednom zdaňovacom období len od jedného zamestnávateľa, alebo môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období od viacerých zamestnávateľov, avšak v úhrne najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa. Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu, resp. si túto sumu zahrnie zamestnanec pri podaní daňového priznania.
4. Otázka 3: Zamestnancovi zomrela matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dňa 15.12.2024. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V uvedenom prípade ide o blízku osobu. Ak sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti bude vyplatená v roku 2025, je oslobodená od dane.
5. Otázka 4: Zamestnanec je PN od minulého roka (od júna 2024). Do práce nastúpil až v apríli 2025. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l).
6. Otázka 5: Zomrel zamestnanec našej spoločnosti. Pozostalá dcéra po zomrelom, ktorá nie je zamestnancom našej firmy nás požiadala o výpomoc zo sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Zamestnávateľ by si mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu, t.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l). Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l).

tags: #socialny #prispevok #za #dlhodobu #pn #100