Projekt "Práca namiesto dávok" sa mení na konkrétny zákon, ktorý prichádza do medzirezortného pripomienkového konania a bude už verejný. Cieľom je motivovať ľudí, ktorí môžu pracovať, ale nechcú, aby prišli o dávku v hmotnej núdzi. Na Slovensku je približne 63-tisíc jednotlivcov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi, spolu so spoluposudzovanými osobami je ich okolo 123-tisíc. Ambíciou rezortu práce je dostať do pracovného procesu až 50-tisíc ľudí z tejto skupiny, za predpokladu, že im nebránia žiadne sociálne či zdravotné dôvody.
Názory na túto iniciatívu sa rôznia. Podľa niektorých ľudí práca v hmotnej núdzi nie je riešením a problém vidia hlavne v nedostatku pracovných príležitostí a diskriminácii. Existujú príbehy ľudí, ktorí po strate zamestnania a zdravotných problémoch nemôžu nájsť nové uplatnenie.
Zmeny sa dotknú aj aktivačného príspevku, ktorý bude kategorizovaný. Tí, ktorí vykonávajú malé obecné služby, dostanú základný aktivačný príspevok. Tí, ktorí sa popri tom budú vzdelávať alebo rekvalifikovať, dostanú 1,5-násobok základného príspevku. Počas tohto obdobia môžu poberať plat aj aktivačný príspevok, pričom podmienkou je stále poberanie dávky v hmotnej núdzi.
Boj proti fiktívnym PN-kám
V rámci balíka opatrení sa chcú riešiť aj fiktívne dočasné pracovné neschopnosti (PN). Priemerná doba trvania PN na Slovensku je 46 dní, zatiaľ čo v Českej republike je to 31 dní. Rozdiely sú badateľné aj medzi okresmi, napríklad v Rožňave je priemerná dĺžka PN 28 dní. Posudkoví lekári budú mať po novom väčšiu právomoc pri odnímaní alebo rušení falošných PN-iek.
Právny rámec pomoci v hmotnej núdzi
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou alebo inými spôsobmi. Dôležité je, že nie každá domácnosť v hmotnej núdzi má automaticky nárok na pomoc, tá sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených zákonom.
Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy členov domácnosti definované podľa zákona o životnom minime. Zákon tiež stanovuje, ktoré príjmy sa na účely posudzovania hmotnej núdze nepovažujú za príjem. Sumy dávok a príspevkov sa každoročne upravujú k 1. januáru na základe rastu životného minima.
Dávka v hmotnej núdzi a povinnosti
Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Znižuje sa v prípade, ak člen domácnosti nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania, odmietol nástup do zamestnania alebo sa nedostavil na úrad bez vážnych dôvodov. Zníženie nastáva aj pri opakovanom skončení vhodného zamestnania do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne, s výnimkou osôb, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje podľa zákona.
Ochranný príspevok počas PN
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou. Nárok na ochranný príspevok vzniká, ak dočasná pracovná neschopnosť (PN) trvá viac ako 30 dní. Počas PN dlhšej ako tri mesiace musí byť zdravotný stav občana posúdený posudkárom z úradu práce. Ak dôjde k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení PN, nárok na ochranný príspevok zaniká.
Aktivačný a osobitný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí a zručností na trhu práce. Poskytuje sa na troch úrovniach, odstupňovaných podľa miery aktivácie občana. Od 1. septembra 2025 vstúpili do platnosti legislatívne zmeny týkajúce sa poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.
Zvýšenie dávok a príspevkov od 1. januára
Od 1. januára 2026 dôjde k zvýšeniu dávok v hmotnej núdzi a súvisiacich príspevkov. Jednotlivec bez detí dostane mesačne 89,70 eura namiesto doterajších 86,50 eura. Dvojica s piatimi a viac deťmi bude poberať 314,40 eura namiesto 303,20 eura. Ochranný a aktivačný príspevok sa zvýši z 88,40 eura na 91,70 eura mesačne. Príspevok na nezaopatrené dieťa narastie z 24,20 eura na 25,10 eura.
Príspevok na bývanie, ktorý je súčasťou dávok v hmotnej núdzi, sa tiež zvýši. Jednotlivci dostanú 100,60 eura, dvojice 170,80 eura. Domácnosť s piatimi a viac členmi získa mesačne 308,40 eura.
| Názov dávky / príspevku | Suma v roku 2025 | Suma v roku 2026 |
|---|---|---|
| Pomoc v hmotnej núdzi - jednotlivec bez detí | 86,50 | 89,70 |
| Pomoc v hmotnej núdzi - jednotlivec s dieťaťom 1 až 4 | 164,50 | 170,60 |
| Pomoc v hmotnej núdzi - jednotlivec s dieťaťom 5 a viac | 150,30 | 159,20 |
| Pomoc v hmotnej núdzi - dvojica bez detí | 224,90 | 230,50 |
| Pomoc v hmotnej núdzi - dvojica s dieťaťom 1 až 4 | 240,20 | 248,50 |
| Pomoc v hmotnej núdzi - dvojica s dieťaťom 5 a viac | 303,20 | 314,40 |
| Ochranný príspevok | 88,40 | 91,70 |
| Aktivačný príspevok | 88,40 | 91,70 |
| Príspevok na nezaopatrené dieťa | 24,20 | 25,10 |
| Príspevok na bývanie - jedna osoba | 97,00 | 100,60 |
| Príspevok na bývanie - dve osoby | 164,70 | 170,80 |
| Príspevok na bývanie - tri osoby | 209,00 | 216,70 |
| Príspevok na bývanie - štyri osoby | 253,30 | 262,70 |
| Príspevok na bývanie - päť a viac osôb | 297,40 | 308,40 |
Zvýšenie príspevkov má pomôcť nízkopríjmovým rodinám vyrovnať sa s rastúcimi životnými nákladmi a infláciou, aby ani ľudia v ťažkej životnej situácii nestratili prístup k základným potrebám a dôstojnému bývaniu.
Pochopenie vplyvu zmien na služby
Cieľom pomoci v hmotnej núdzi je zabezpečiť základné životné podmienky pre osoby, ktoré si ich nevedia zabezpečiť iným spôsobom. Nárok na pomoc vzniká v mesiaci, v ktorom si ho žiadateľ uplatní, ak spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky. Pomoc sa neposkytuje, ak sú všetci členovia domácnosti v zahraničí dlhšie ako 30 dní.
Systém dávok v hmotnej núdzi funguje na princípe nárokov a príjmov. Ich rozdielom je výška dávky. Dávku úrad práce vyrátava za kalendárny mesiac na základe príjmu domácnosti. O dávky možno požiadať aj spätne, najviac však o 3 mesiace. Spracovanie dávok môže trvať dlhšie, preto úrad práce môže poskytovať preddavky.
Príklady a ilustrácie
Príklad 1: Starobný dôchodca a pomoc v hmotnej núdzi
Starobný dôchodca s penziou 240 eur a 25 rokmi odpracovanými má nárok na základnú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie. Výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a započítateľnou výškou starobného dôchodku.
Príklad 2: Manželia - starodôchodcovia v hmotnej núdzi
Manželia, starodôchodcovia, s celkovým príjmom 430 eur z dôchodkov, ktorí nemajú odpracovaných minimálne 30 rokov potrebných na minimálny dôchodok, sú odkázaní na pomoc v núdzi. V tomto prípade sa zohľadňuje základná úroveň dávky v hmotnej núdzi, pričom na aktivačný príspevok dosiahne len ten, kto sa aktivuje.
Čo robiť po strate zamestnania a úraze?
Ak ste prišli o prácu a stal sa vám úraz, je dôležité splniť podmienku nemocenského poistenia (minimálne 270 dní platenia odvodov za posledné dva roky). Ak sa stanete práceneschopným počas ochrannej lehoty (7 dní od ukončenia zamestnania), máte nárok na nemocenské dávky. Po uplynutí ochrannej lehoty nárok na nemocenské dávky zaniká.