Dovolenka je garantované právo zamestnanca na odpočinok, ktoré priamo súvisí s ochranou jeho zdravia, osobného a rodinného života. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) stanovuje pravidlá pre vznik nároku na dovolenku, jej dĺžku, spôsob čerpania, ale aj dôvody, kedy sa dovolenka kráti.
Každý zamestnanec si môže počas roka vybrať dovolenku. Kedy mu na ňu vzniká nárok, či mu dovolenku môže zamestnávateľ zamietnuť alebo určiť a ako je to s dovolenkou v skúšobnej dobe? Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval najmenej 60 dní v príslušnom kalendárnom roku.
Druhy nároku na dovolenku
V zmysle § 100 Zákonníka práce (ZP), zamestnancovi vzniká nárok na:
- dovolenku za kalendárny rok, resp. jej pomernú časť,
- dovolenku za odpracované dni,
- dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok a jej pomerná časť
Každý zamestnanec, ktorý v danom kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 pracovných dní pre jedného zamestnávateľa, má nárok na dovolenku. Bez ohľadu na vek či pracovnú pozíciu upravuje Zákonník práce základnú, minimálnu, výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 4 týždňov.
V prípade zamestnanca, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, ide o päť týždňov dovolenky, pričom uvedené platí aj v prípade, keď sa zamestnanec trvale stará o dieťa. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa. Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov.
Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa Vám pomerná časť dovolenky. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.
Príklad:
- Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 1. apríla a odpracuje do konca roka všetky mesiace. Má nárok na 9/12 z ročnej výmery dovolenky, t. j. 9/12 * 20 dní dovolenky za kalendárny rok * 9 mesiacov.
Dovolenka sa vypočítava pomerne. Ak máte napr. zmluvu na dobu určitú, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Dovolenka za odpracované dni
Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok. Počíta sa mu ale dovolenka za odpracované dni, t.j. 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Príklad:
- Zamestnanec pracuje na dohodu a v lete odpracuje len 42 dní. Má nárok na 2/12 z ročnej výmery dovolenky (t.j. 1,5 dňa, do 33 rokov veku).
Dodatková dovolenka
Nárok na dodatkovú dovolenku majú iba zákonom vymedzení zamestnanci. Dodatková dovolenka predstavuje osobitné platené voľno pri špecifických kategóriách zamestnancov, ktoré upravuje ustanovenie § 106 ZP. Týka sa zamestnancov, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, alebo vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa.
Čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok na deň dovolenky, je povinný mu určiť náhradné voľno na iný deň.
Ako si vlastne naplánovať cestu do Japonska
Prevádzkové dôvody a zamietnutie dovolenky
Čerpanie dovolenky obvykle funguje tak, že si zamestnanec naplánuje dovolenku a dohodne sa s kolegami, kto ho zastúpi. Obvykle je to formalita, ale podľa zákonníka práce môže zamestnávateľ prihliadať na prevádzkové dôvody a dovolenku zamestnancovi zamietnuť. Zamestnávateľ tiež môže určiť čerpanie dovolenky, teda dovolenku zamestnancovi prikázať.
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Takéto hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Hromadné čerpanie dovolenky nevyhnutné z prevádzkových dôvodov v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne.
Preplácanie a prenos dovolenky
Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Pravidlá a výpočet priemerného zárobku upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z. Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Vtedy musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Ak zamestnávateľ zmení čerpanie dovolenky tak, že zamestnancovi nariadi prácu, resp. výkon služby počas času, keď mal od neho pôvodne odsúhlasenú dovolenku a zamestnancovi tým vzniknú náklady, môže ich od neho žiadať.