Dovolenka je garantované právo zamestnanca na odpočinok, ktoré priamo súvisí s ochranou jeho zdravia, osobného a rodinného života. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) stanovuje pravidlá pre vznik nároku na dovolenku, jej dĺžku, spôsob čerpania, ale aj dôvody, kedy sa dovolenka kráti. Nárok na dovolenku je základným pracovnoprávnym právom, ktoré slúži na ochranu zdravia a pohody zamestnanca. Zákonník práce stanovuje jasné pravidlá pre vznik nároku, jeho výšku, čerpanie i preplatenie dovolenky. Dodržiavanie týchto pravidiel je dôležité nielen z právneho, ale aj z personálneho a motivačného hľadiska.
Druhy dovolenky
Zákonník práce rozlišuje niekoľko druhov dovolenky, a to:
- dovolenku za kalendárny rok, alebo jej pomernú časť
- dovolenku za odpracované dni
- dodatkovú dovolenku
Potom ešte poznáme rodičovskú, materskú a otcovskú dovolenku, ale tieto nie sú dovolenkou v zmysle samom, teda dovolenkou určenou na oddych a zotavenie. Za obdobie čerpania materskej a otcovskej dovolenky vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku. Za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky sa zamestnancovi nárok na dovolenku nekráti.
Vznik nároku na dovolenku
Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval najmenej 60 dní v príslušnom kalendárnom roku. Ak zamestnanec splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže mu zamestnávateľ krátiť dovolenku.
Príklad:
Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 1. apríla a odpracuje do konca roka všetky mesiace. Má nárok na 9/12 z ročnej výmery dovolenky. Ročný nárok zamestnanca na dovolenku, ktorý má viac ako 33 rokov a pracuje 5 dní v týždni, je 25 dní (5 týždňov x 5 dní). Nárok - pomerná časť dovolenky: 9/12 × 25 dní = 18,75 dní → zaokr. 19 dní. Podľa § 102 ods. 1 Zákonníka práce sa dovolenka zaokrúhľuje na celé dni nahor.
Maledivy jak je neznáte
Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť
Dovolenka za kalendárny rok patrí zamestnancovi, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, poskytnúť dovolenku za odpracované dni. Dovolenka za odpracované dni je 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Ročná výmera dovolenky
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Dovolenka zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Dovolenka pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.
Krátenie dovolenky
Dovolenka je jedným zo základných práv zamestnanca. Niekedy má zamestnávateľ právo na to, aby zamestnancovi krátil jeho nárok na dovolenku. Platí ale jedno veľmi dôležité pravidlo, a to znie, že: Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.
Pozor: Zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku svojvoľne. Krátiť dovolenku je možné len zo zákonom určených dôvodov. Tieto určuje ustanovenie § 109 Zákonníka práce. Rozlišovať musíme dve veci. Prvou je akú dovolenku krátime (dovolenku za kalendárny rok / za odpracované dni / dodatkovú dovolenku) a druhou je, z akého dôvodu dovolenku krátime. Nie každý typ dovolenky môžeme krátiť z toho istého dôvodu.
Krátenie dovolenky za kalendárny rok
Ak zamestnanec splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže mu zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu:
- výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
- čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
- dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2,
- dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).
Okrem toho môže zamestnávateľ v prípade tohto druhu dovolenky krátiť zamestnancovi dovolenku z dôvodu neospravedlnenej absencie (zmeškanej zmeny) podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého: Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi krátiť dovolenku za kalendárny rok aj v prípade výkonu trestu odňatia slobody, či väzby zamestnanca. Podmienky upravuje § 109 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého: Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
Príklad:
Pracovný pomer zamestnankyne vznikol 1. 10. 2020. Pracovný čas má rozvrhnutý na 5 dní v týždni (PO - PI) a má viac ako 33 rokov. V období od 15. 11. 2022 do 10. 7. 2023 zamestnankyňa čerpala materskú dovolenku. Následne nastúpila na rodičovskú dovolenku od 11. 7. 2023 až do konca roka 2023. Počas roka však z dôvodu rodičovskej dovolenky neodpracovala 124 pracovných dní, čiže dochádza ku kráteniu dovolenky. Pre účely výpočtu je potrebné zameškané pracovné dni rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorí prvých 100 zameškaných pracovných dní. Za toto obdobie budeme dovolenku krátiť o 1 dvanástinu ročného nároku na dovolenku. Zvyšný počet zameškaných pracovných dní (24 dní), je potrebné prepočítať počtom dní 21 (24 zameškaných pracovných dní/21 dní = 1,1428). Počet dní krátenia vypočítame ako 2/12 * 25 dní (celoročný nárok), t.j. 4,166 dňa. Za 124 zameškaných dní sa dovolenka kráti o 2 dvanástiny.
Krátenie dovolenky za odpracované dni
Tento druh dovolenky je možné krátiť len za neospravedlnené absencie podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce, teda za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň), za ktorú môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni, pričom neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Z iných dôvodov nemožno dovolenku za odpracované dni krátiť.
Krátenie dodatkovej dovolenky
Tento druh dovolenky je možné krátiť len za neospravedlnené absencie § 109 ods. 3 Zákonníka práce, teda za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň), za ktorú môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni, pričom neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Z iných dôvodov nemožno dodatkovú dovolenku krátiť.
Kedy sa dovolenka nemôže krátiť?
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky.
Aj v prípade krátenia dovolenky (ak ale nejde o krátenie dovolenky z dôvodu neospravedlnenej absencie, či výkonu trestu odňatia slobody alebo väzby) sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.
Preplatenie dovolenky
Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 186/2009 hovorí, že zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o prepadnutí dovolenky, pokiaľ zamestnancovi neumožnil jej čerpanie. Rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 139/2011 uvádza, že nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky.
Príklad:
Zamestnanec odchádza z pracovného pomeru k 30. 9. a má nevyčerpaných 10 dní dovolenky. Tieto dni mu musia byť preplatené.
Ako sa dovolenka čerpá?
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Ak určí zamestnávateľ zamestnancovi čerpanie dovolenky, je povinný to oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
Ak si zamestnanec nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku, v ktorom mu na ňu vznikol nárok, môže si ju vyčerpať do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nastupuje špecifický režim: zamestnávateľ je povinný určiť čerpanie tejto dovolenky tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak tak neurobí, prechádza nárok na dovolenku do nasledujúceho kalendárneho roka.