Život vo väzení je obmedzený mnohými predpismi a pravidlami, ktoré sa dotýkajú nielen výkonu trestu, ale aj bežného života odsúdených, vrátane ich sociálnych práv a rodinných väzieb. Táto komplexnosť prináša so sebou otázky týkajúce sa nároku na rôzne finančné prostriedky, stravovanie či podmienky návštev.
Návštevy odsúdených a právo na súkromie
Ústavný súd sa zaoberal sťažnosťou odsúdeného väzňa, ktorý namietal spôsob realizácie návštev jeho blízkych v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Sťažovateľ poukazoval na to, že návštevy prebiehajú v návštevných boxoch, ktoré popísal ako „okienka na pošte“, ktoré sa pri návštevách s priamym kontaktom vytiahnu.
Napriek vykonanej previerke podmienok výkonu trestu odňatia slobody v posudzovanom ústave dospela Generálna prokuratúra Slovenskej republiky k záveru, že návštevy prebiehajú v súlade so zákonom a Európskymi väzenskými pravidlami.
Ústavný súd však konštatoval, že vytvorenie otvoru v návštevných boxoch odstránením plexiskla úplne neodstránilo fyzickú prekážku medzi odsúdeným a jeho návštevou. Fyzickou prekážkou je aj samotná deliaca priečka, a to bez ohľadu na to, že je možné nakloniť sa cez vytvorený otvor.
Návštevy by mali umožňovať čo najbližší akceptovateľný kontakt odsúdeného s návštevou. Priamym kontaktom možno nazývať len kontakt bez akejkoľvek fyzickej prekážky, a preto realizácia návštev, ktorá takýto kontakt neumožňuje, je v rozpore so zákonom o výkone trestu odňatia slobody a porušuje právo odsúdeného na súkromie, ako aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Ústavný súd zároveň konštatoval, že v tomto prípade nie sú splnené ani materiálne podmienky garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pravidlom by mal byť úplný a nerušený kontakt odsúdeného s návštevou a akékoľvek obmedzenie tohto kontaktu musí byť nevyhnutným obmedzením v demokratickej spoločnosti pre účely jednej z taxatívne určených hodnôt.
Nejde teda o to, čo sa „musí umožniť“, ale o to, čo sa „môže obmedziť“ - a obmedziť sa môže len to, čo spĺňa podmienky uvedené v čl. 8 ods. Generálna prokuratúra neposkytla žiadnu argumentáciu ani dôvody, prečo nemožno návštevy vykonávať pri stoloch so stoličkami. V iných ústavoch sú pritom návštevy realizované práve týmto spôsobom. Úplné znenie nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 242/2023 z 31. dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. Z.z. a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z. Mladistvý má právo na návštevu raz za štrnásť dní v trvaní najmenej 30 minút. Na návšteve sa môže zúčastniť najviac päť osôb vrátane detí a za prítomnosti určeného príslušníka zboru.
Proč je přerušení kontaktu s rodinou poslední zkouškou nejvzácnější osobnosti | Carl Jung.
Finančné prostriedky a dôchodok vo väzení
Pokiaľ ide o finančné prostriedky a nárok na dôchodok, obvinený má právo disponovať so zákonnou menou, ktorú získal iným spôsobom ako z pracovnej odmeny. Spôsob nakladania s týmito prostriedkami určí riaditeľ ústavu. Úložné z dôchodku sa použije, ak obvinený nevlastní iné finančné prostriedky. V prípade, že dôchodok je poukázaný za celý kalendárny mesiac, rozdelí sa pomerne. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Zákon č. 201/2008 Z. z. upravuje náhradné výživné, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu. To platí aj pre siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Oprávnená osoba musí mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Oznamovacie povinnosti a sirotský dôchodok
Oprávnená osoba je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Taktiež je povinná na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu. Rovnako tak Centrum je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
Študenti, ktorí pokračujú v štúdiu a poberajú sirotský dôchodok, nemajú voči Sociálnej poisťovni žiadne oznamovacie povinnosti. Ak študent ukončil bakalárske štúdium a pokračuje v magisterskom, termínom ukončenia štúdia je termín bakalárskej skúšky. V lete sa preto výplata sirotského dôchodku preruší. Po ukončení stredoškolského štúdia je termínom ukončenia výplaty sirotského dôchodku 31. august v záverečnom roku štúdia.
Stravovanie vo väzenských zariadeniach
V Slovensku už niekoľko dní koluje informácia o tom, že právoplatne odsúdený Marian Kočner mal mať problém s množstvom múky, teda hrúbkou vo väznici podávaných palaciniek, ktoré zhodou okolností pripravoval iný, verejnosti dobre známy právoplatne odsúdený - Mikuláš Černák. Má väzeň zákonný nárok na tenké palacinky, respektíve primeranú hrúbku pokrmu?
V zmysle § 19 zákona č. 475/2005 Z. z. a § 30 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni.
Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla nutričný terapeut. Vyššie uvedené ustanovenia vychádzajú aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý napr. v prípade Jakóbski proti Poľsku konštatoval, že požadovanie vegetariánskej stravy z náboženských dôvodov nie je neprimerané a odmietnutie väzenských orgánov poskytnúť takýto typ stravy je porušením článku 9 (sloboda myslenia, svedomia a náboženstva).
Podstatnou otázkou pre právne posúdenie palacinkového konfliktu môže byť, či išlo o dodržanie receptúry, predpísané množstvo cesta a z toho prameniacu hrúbku palaciniek, alebo išlo o exces zo strany odsúdeného pracujúceho v kuchyni. Rovnako podstatným sa môže javiť vyriešenie otázky, či zo strany odsúdeného, ktorý pripravoval pokrm, išlo o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, alebo či v rámci viery alebo presvedčenia odsúdeného M. Kočnera nie je napr. na druhej strane, možno len odsúdený M. Černák individuálne usúdil, že palacinky podávané ostatným odsúdeným nezodpovedajú potrebnej výživovej dávke, ktorú by odsúdený M. Kočner mal prijímať.
Pracovná odmena a nárok na spánok
Obvinený má právo na nepretržitý osemhodinový spánok. V čase nočného pokoja sa v celách obvinených umelé osvetlenie zhasína. Pri vykonávaní kontroly je povolené krátkodobé osvetlenie cely. Okrem času vymedzenom ústavným poriadkom môže obvinený odpočívať na lôžku.
Zákon upravuje aj hrubú pracovnú odmenu, pričom obvinenému za čas, po ktorý mu ústav neumožnil vykonávať prácu, nepatrí pracovná odmena. Riaditeľ ústavu vydá časový rozvrh dňa a tiež podrobnosti o nákladoch.