Nárok na diéty na Slovensku: Pravidlá a výpočet cestovných náhrad

Predstavte si, že vyrážate na služobnú cestu. Či už ide o jednodňovú návštevu klienta v inom meste, viacdňovú pracovnú cestu po Slovensku alebo vás zamestnávateľ vysiela do zahraničia. Okrem pracovných povinností vás určite zaujíma aj to, aké náhrady vám prináležia. V tomto článku nájdete všetky potrebné informácie.

Význam cestovných náhrad a stravného

Cestovné náhrady a stravné sú dôležitou súčasťou odmeňovania zamestnancov, ktorí cestujú v rámci svojich pracovných povinností. Ich hlavnou funkciou je kompenzovať reálne výdavky. Tým zabezpečujú hladký chod firmy. Motivujú zamestnancov, aby efektívne plnili úlohy aj mimo pracoviska. Tieto náhrady zohrávajú dôležitú úlohu z viacerých hľadísk.

Pre zamestnancov

• Finančná kompenzácia: Cestovné náhrady a stravné slúžia na pokrytie výdavkov spojených s cestovaním (napr. pohonné hmoty, cestovné lístky, ubytovanie) a stravovaním počas pracovnej cesty. Vďaka týmto náhradám zamestnanci nemusia znášať finančné náklady spojené s výkonom práce mimo ich bežného pracoviska.
• Motivácia a spokojnosť: Poskytovanie cestovných náhrad a stravného je dôležitým motivačným faktorom a prispieva k spokojnosti zamestnancov. Vnímajú to ako prejav uznania a rešpektu zo strany zamestnávateľa.
• Právna povinnosť zamestnávateľa: Zamestnávateľ je zo zákona povinný poskytovať zamestnancom cestovné náhrady a stravné za splnenia určitých podmienok.

Pre zamestnávateľov a podnikateľov

• Daňové výdavky: Cestovné náhrady a stravné, ktoré podnikateľ vypláca zamestnancom alebo si ich uplatňuje sám (napr. ak je SZČO), sú daňovo uznateľné výdavky. Tieto výdavky znižujú základ dane a daňovú povinnosť.
• Efektívne fungovanie podniku: Umožňujú flexibilné riadenie pracovných úloh a zabezpečujú mobilitu zamestnancov. To je kľúčové pre efektívne fungovanie podniku.
• Konkurencieschopnosť: Poskytovanie adekvátnych cestovných náhrad a stravného je dôležité pre prilákanie a udržanie kvalitných zamestnancov.

Náklady na pracovné oblečenie sa podľa zákona o daní z príjmov považujú tiež za daňový výdavok.

Cestovné náhrady a stravné - porovnanie

Cestovné náhrady a stravné sú pojmy spojené s kompenzáciou výdavkov zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné povinnosti mimo svojho bežného pracoviska. Napriek tomu, že sú navzájom prepojené, predstavujú odlišné druhy náhrad.

Cestovné náhrady zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti so služobnou cestou. Ide o kompenzáciu nákladov spojených s cestovaním a sú definované v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Tento zákon rieši aj otázku stravného. Stravné je príspevok na stravovanie, ktorý zamestnanec dostáva počas služobnej cesty. Tento príspevok má pokryť zvýšené náklady na jedlo mimo bežného pracoviska.

Kto má nárok na cestovné náhrady podľa slovenského práva

Všeobecne platí, že nárok na cestovné náhrady vzniká zamestnancom v pracovnom pomere pri pracovných cestách. Okrem nich však zákon o cestovných náhradách a Zákonník práce definujú aj ďalšie osoby.

Osoby v pracovnoprávnom vzťahu

• Zamestnanci v pracovnom pomere: Štandardný prípad, pokiaľ osobitný zákon nestanovuje inak.
• Štátni zamestnanci: Rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere, s výnimkou osobitných ustanovení.
• Členovia družstiev: Len ak je v stanovách družstva uvedené, že pracovný vzťah je podmienkou členstva.
• Dočasne pridelení zamestnanci: Zamestnanci dočasne pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe na základe písomnej dohody (podľa § 58 Zákonníka práce).

Osoby na základe dohôd

• Fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: Len ak je náhrada cestovného dohodnutá v dohode (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Osoby definované osobitnými predpismi

• Zahraniční zamestnanci: Na základe dohody o vzájomnej výmene zamestnancov (§17 zákona o cestovných náhradách).
• Rodinní príslušníci zamestnancov v zahraničí: Podľa IV. časti zákona o cestovných náhradách.
• Verejní funkcionári: Starostovia, poslanci, predsedovia vyšších územných celkov, atď...
• Ostatní: Audítori, daňoví poradcovia a iné osoby definované osobitnými predpismi.

Osoby v iných vzťahoch s nárokom na náhradu cestovného (podmienené dohodou)

• Členovia orgánov právnických osôb: Bez pracovnoprávneho vzťahu (členovia predstavenstva, dozornej rady, atď...).
• Osoby plniace úlohy pre právnické alebo fyzické osoby: Bez pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu, ale s dohodnutou náhradou cestovného (napr. dobrovoľníci v občianskych združeniach).

SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva. Cestovné náhrady zahŕňajú:

• Cestovné výdavky - náklady na dopravu (napr. autobus, vlak, lietadlo, alebo vlastné motorové vozidlo).
• Stravné - nárok na paušálne sumy podľa dĺžky pracovnej cesty.
• Ubytovanie - náklady na ubytovanie, ak sú dokladované (napr. faktúrou z hotela).
• Vedľajšie výdavky - parkovanie, diaľničné známky, vstupné poplatky a podobne.

Od začiatku roka 2022 odpadá daňovníkom, ktorí sú zároveň SZČO, povinnosť preukazovať výšku stravného dokladom (napr. faktúrou, pokladničným dokladom). Do daňových výdavkov však môžu uznať za každý odpracovaný deň len sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre časové pásmo pracovnej cesty 5 až 12 hodín.

Pre uplatnenie cestovných náhrad a stravného musia SZČO viesť evidenciu o pracovných cestách. Mala by obsahovať dátum, cieľ cesty, účel cesty, prejdené kilometre a ďalšie relevantné údaje.

SZČO majú aj druhú možnosť. Môžu si uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne však 20 000 € ročne. V tomto prípade sa už neuplatňujú preukázateľné výdavky na cestovné a stravné.

Čo je pracovná cesta

Pracovnou cestou zamestnanca sa rozumie časový úsek od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste až do skončenia tejto cesty. Čas trvania pracovnej cesty teda pozostáva z troch etáp: čas presunu z miesta nástupu na pracovnú cestu na miesto výkonu práce, čas samotného výkonu práce a čas presunu z miesta výkonu práce do miesta skončenia pracovnej cesty.

Pracovná cesta začína nástupom zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko. Ak vás zamestnávateľ vysiela na pracovnú cestu mimo obvodu obce vášho pravidelného pracoviska alebo bydliska, potrebuje od vás súhlas.

Váš súhlas s vyslaním na pracovnú cestu nepotrebuje vtedy, keď:

• Ide o pracovnú cestu v rámci obvodu obce vášho pravidelného pracoviska alebo bydliska.
• Vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce.
• Ste sa so zamestnávateľom v pracovnej zmluve dohodli, že budete vykonávať pracovné cesty.

Maximálna doba trvania pracovnej cesty nie je zákonom určená. Jej trvanie je vo všeobecnosti vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie. Vždy však musí ísť len o prechodné plnenie úloh. Výkon práce na pracovnej ceste nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve.

Druhy cestovných náhrad

Poďme sa pozrieť na druhy cestovných náhrad, ktoré zamestnancom prináležia.

Náhrada cestovných výdavkov

Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi cestovné výdavky. Výdavky musia byť preukázané, že vznikli v súvislosti s pracovnou cestou. Ide napríklad o cestovné lístky na verejnú dopravu (autobus, vlak, MHD), letenky, cestovné za použitie taxíka a podobne.

Náhrada za použitie vlastného motorového vozidla

Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste vlastné vozidlo, má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky (benzín, nafta, plyn). Takisto dostáva základnú náhradu za každý kilometer jazdy.

Ak zamestnanec nemá k dispozícii doklady o kúpe pohonných látok, na výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa použije jednotková cena pohonnej látky. Je to cena, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu a určuje ju Štatistický úrad SR. Štatistický úrad poskytuje aj ceny troch nových pohonných látok - bioLNG, vodík a elektrická energia na dobíjanie elektromobilov.

Výška základnej náhrady za každý kilometer jazdy sa pre rok 2026 mení a závisí od typu vozidla:

• Jednostopové vozidlá a trojkolky: 0,090 €/km
• Osobné motorové vozidlá: 0,313 €/km

Poznámka: Ktorúkoľvek z metód uplatnenia výdavkov na pohonné látky môžete použiť aj v prípade, ak na pracovnú cestu použijete napr. manželkino či kamarátovo auto, alebo si auto prenajmete.

Náhrada za použitie vozidla zaradeného do obchodného majetku

Ak používate auto zaradené v obchodnom majetku na pracovné cesty, máte nárok na uplatnenie výdavkov na spotrebované pohonné látky (PHL). Pri uplatnení výdavkov môžete využiť jednu z 3 možnosti:

1. Kniha jázd a prepočet podľa spotreby z technického preukazu: Vediete podrobnú evidenciu o každej jazde (dátum, cieľ, počet km). Následne prepočítate spotrebu PHL podľa údajov o spotrebe z technického preukazu vozidla a cien PHL v čase nákupu. Je to najpresnejší spôsob, ak máte presné údaje o spotrebe a vediete si poctivo knihu jázd. Má to však aj svoje nevýhody. Tento spôsob je administratívne náročný a vyžaduje si precízne vedenie evidencie. Dôležité je, aby ste si odkladali všetky doklady o nákupe PHL.
2. Výdavky podľa dokladov o nákupe PHL, maximálne do výšky vykázanej z GPS: Uplatňujete si výdavky na PHL na základe dokladov o nákupe, ale maximálne do výšky, ktorú preukážete pomocou GPSky vo vašom aute. Ak vaša GPS zaznamenáva presné trasy a spotrebu, dokážete získať presnejšie údaje. Znižuje sa riziko neuznania výdavkov v prípade kontroly. Táto metóda si však vyžaduje inštaláciu a používanie GPS sledovacieho zariadenia. Dôležité je zabezpečiť, aby dáta z GPS boli relevantné a preukázateľné.
3. Paušálne výdavky do výšky 80 % z preukázateľného nákupu PHL: Uplatníte si paušálne 80 % z celkovej sumy, ktorú ste preukázateľne zaplatili za PHL počas zdaňovacieho obdobia. Je to najjednoduchší spôsob z hľadiska administratívy. Nie je potrebné viesť knihu jázd ani používať GPS. Na druhej strane, nemusí to presne odrážať skutočné náklady na PHL. Ak máte nízke náklady na PHL, nemusí byť tento spôsob najvýhodnejší.

Treba spomenúť, že ak je auto súčasťou firemného majetku, všetky náklady spojené s jeho používaním sú daňovými výdavkami. Týka sa to aj nákladov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Konkrétne ide o:

• Kúpnu cenu, ktorá sa do nákladov premietne prostredníctvom odpisov.
• Opravy, servis a údržba auta (pravidelné prehliadky, náhradné diely, lak na auto, vosk na auto a pod).
• Zákonné a havarijné poistenie.
• Pohonné látky.
• Daň z motorových vozidiel.
• Príslušenstvo a iné náklady (diaľničná známka, parkovanie, pneumatiky).

Náhrady ubytovacích výdavkov

Ak je v rámci pracovnej cesty potrebné ubytovanie, zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi preukázané výdavky za ubytovanie. Zamestnanec preukazuje výdavky za ubytovanie hotelovým účtom alebo účtom z súkromného ubytovania.

Ak si výdavky na ubytovanie chcete uplatniť ako SZČO, podmienkou je, aby ste si vybrali zariadenie podľa určenia. Musí byť prevádzkované na základe živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia, ktorého predmetom je poskytovanie ubytovacích služieb. To znamená, že ubytovanie musí byť poskytované v rámci podnikateľskej činnosti.

Čo sa považuje za ubytovacie zariadenie? Za ubytovacie zariadenie sa považujú napríklad:

• Hotely.
• Penzióny.
• Motely.
• Apartmány (ak sú prenajímané v rámci podnikateľskej činnosti).
• Ubytovne.

Čo sa nepovažuje za ubytovacie zariadenie?

• Súkromné ubytovanie u fyzickej osoby, ktorá nemá oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb.
• Ubytovanie u priateľov alebo rodiny.

Náhrady iných preukázaných výdavkov

Zamestnanec má nárok aj na náhradu ďalších preukázaných výdavkov. Tieto náklady musia byť priamo spojené s pracovnou cestou. Ide napríklad o poplatky za parkovanie, diaľničné poplatky, vstupné na služobné podujatia, poplatky za telefónne hovory a podobne.

Poistenie liečebných nákladov

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu do zahraničia, je povinný mu zabezpečiť poistenie liečebných nákladov. Výdavky na toto poistenie sú pre zamestnávateľa daňovo uznateľné. Rovnako aj SZČO si môže uplatniť výdavky na poistenie liečebných nákladov. To platí, ak cestuje do zahraničia kvôli svojej podnikateľskej činnosti.

Je dôležité mať doklad o zaplatení poistenia (poistnú zmluvu, doklad o úhrade). Uchovajte si tiež doklady o prípadných lekárskych ošetreniach v zahraničí.

Náhrada za cesty na návštevu rodiny

Zamestnanec vyslaný na dlhodobú pracovnú cestu má za splnenia určitých podmienok nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny. Pre zamestnávateľa sú tieto preplatené výdavky daňovo uznateľné.

Pracovná cesta musí trvať viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Pred začiatkom pracovnej cesty musí byť medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorená písomná dohoda o poskytovaní náhrady za cesty na návštevu rodiny.

Zamestnanec má nárok na náhradu raz za týždeň. Ak však kolektívna zmluva, pracovná zmluva alebo iná písomná dohoda stanovuje dlhší čas, náhrada môže byť dohodnutá maximálne na jeden mesiac. Tiež musí preukázať vynaložené cestovné výdavky (napr. cestovné lístky, bločky za pohonné látky).

Tu treba poznamenať, že návšteva rodiny prerušuje pracovnú cestu. Je dôležité presne určiť čas prerušenia a pokračovania pracovnej cesty.

Stravné (diéty) na tuzemských pracovných cestách

Stravné je jediná zložka cestovných náhrad, ktorej suma je presne určená predpismi a jej výška sa teda nepreukazuje. Nárok na stravné má zamestnanec len vtedy, ak jeho pracovná cesta trvala aspoň 5 hodín.

Výška stravného závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni:

• Pracovná cesta trvajúca 5 až 12 hodín: Zamestnancovi patrí stravné v sume zodpovedajúcej 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
• Pracovná cesta trvajúca viac ako 12 hodín: Zamestnancovi patrí stravné v sume zodpovedajúcej stravnému pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
• Pracovná cesta trvajúca viac ako 18 hodín: Zamestnancovi patrí stravné v sume zodpovedajúcej stravnému pri pracovnej ceste v trvaní nad 12 hodín.

Aktuálna hodnota maximálnej cestovnej náhrady 20,60 € platí od 1.12.2025.

V prípade, že vám šéf poskytne raňajky, obed alebo večeru, výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste sa bude znižovať. Najviac sa znižuje za zabezpečený obed. Znižovanie finančnej náhrady sa počíta zo sumy 20,60 €.

Príspevok na stravovanie zamestnanca od 1.12.2025

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny.

Zo Zákonníka práce vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť poskytovať zamestnancovi príspevok na stravovanie:

• vo výške najmenej 55 % z ceny jedla,
• najviac za každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín.

Od 1.12.2025 teda platí, že maximálny zákonný príspevok na stravovanie je 5,12 eura (55 % z 9,30 eur).

Stravné pri zahraničných pracovných cestách

Pri zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné za každý kalendárny deň, počas ktorého cestuje mimo územia SR. Výška stravného sa určuje podľa dĺžky trvania zahraničnej pracovnej cesty v kalendárnom dni a vypláca sa v eurách alebo v cudzej mene.

Čas strávený mimo územia SR sa rozdeľuje do troch časových pásiem, pričom každé pásmo zodpovedá určitému percentu zo základnej sadzby stravného pre konkrétnu krajinu. Základné sadzby stravného pre jednotlivé štáty sú uvedené v Opatrení Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z.

Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v závislosti od času trvania v tomto dni:

• Do 6 hodín vrátane: 25 % zo základnej sadzby stravného.
• Viac ako 6 hodín až do 12 hodín: 50 % zo základnej sadzby stravného.
• Viac ako 12 hodín: 100 % zo základnej sadzby stravného.

Ak zamestnanec pri zahraničnej pracovnej ceste trvá určitý čas na území Slovenska, náleží mu stravné v prípade, že splní podmienky tuzemskej pracovnej cesty (tj. na území tuzemska pobýva minimálne 5 h). Keď zahraničná pracovná cesta začína a končí na území SR, musí zamestnávateľ vždy individuálne posúdiť dobu, ktorú pracovník strávil na území tuzemska a mimo tuzemsko.

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed, večera). Ak je zabezpečené čiastočné stravovanie, stravné sa kráti.

Povinnosti zamestnávateľa pri vyúčtovaní

Po skončení pracovnej cesty má zamestnanec desať pracovných dní na to, aby zamestnávateľovi predložil písomné doklady potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad. Následne po ich predložení má zamestnávateľ desať pracovných dní na vyúčtovanie pracovnej cesty a vyplatenie cestovných náhrad zamestnancovi.

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne (v cestovnom príkaze) určuje miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty.

Cestovný príkaz je tlačivo, ktoré slúži na administratívne účely vyslania zamestnanca na pracovnú cestu a následné vyúčtovanie nákladov. Hoci zákon neustanovuje žiadne záväzné tlačivo, cestovný príkaz je bežnou praxu.

tags: #narok #na #diety #na #slovensku