Problematika invalidných dôchodkov a ich prehodnocovania bola na Slovensku v minulosti predmetom rozsiahlych diskusií a právnych sporov. Kľúčovým momentom bolo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré významne ovplyvnilo práva poberateľov invalidných dôchodkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náleze Ústavného súdu, jeho dopade na invalidné dôchodky a následných legislatívnych zmenách.
Nález Ústavného súdu z roku 2006
V júni 2006 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že prehodnocovanie invalidných dôchodkov bolo protiústavné. Toto rozhodnutie sa týkalo prípadov, keď Sociálna poisťovňa pri kontrolných lekárskych prehliadkach, určených pred 1. januárom 2004 s lehotou uskutočnenia po 31. decembri 2003, posudzovala trvanie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť až 1. januára 2004. Ak bol na základe tohto prehodnotenia invalidný dôchodok znížený alebo odňatý, Ústavný súd konštatoval, že išlo o protizákonný postup.
Kto má právo na vrátenie invalidného dôchodku?
Marcela Eckerová z kancelárie verejného ochrancu práv vysvetlila, že nález Ústavného súdu sa vzťahuje na:
- Poberateľov invalidného dôchodku, ktorým pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. januárom 2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31. decembri 2003 Sociálna poisťovňa posudzovala trvanie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004 a na jej základe bol invalidný dôchodok znížený alebo odňatý.
- Poberateľov invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorým pri kontrolnej lekárskej prehliadke vykonanej pred 1. januárom 2004 nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia, no Sociálna poisťovňa im napriek tomu po 1. januári 2004 prehodnotila trvanie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení.
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že takéto prehodnocovanie invalidity bolo protizákonné a Sociálna poisťovňa je povinná znížené, respektíve odňaté invalidné dôchodky vrátiť.
Legislatívne Zmeny po Rozhodnutí Ústavného Súdu
Po náleze Ústavného súdu pristúpil parlament k novelizácii zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. októbra 2006. Cieľom tejto novely bolo riešiť situáciu poberateľov invalidného dôchodku, ktorým bol invalidný dôchodok odňatý, prípadne jeho suma znížená podľa protiústavného ustanovenia.
Reakcie na Rozhodnutie Ústavného Súdu
Rozhodnutie Ústavného súdu vyvolalo rôzne reakcie. Ministerka práce Viera Tomanová uviedla, že víta nález Ústavného súdu, pretože je právnym základom na hľadanie riešení, ktoré odstránia diskriminácie a neprávosti spôsobené poberateľom invalidných dôchodkov chybami predchádzajúcej vlády. Na druhej strane, šéf baníckych odborárov Miroslav Gazdík vyjadril znechutenie nad tým, že súd mohol toto vyriešiť aj skôr, pretože za ten čas sa porobilo veľmi veľa krívd.
Starobný a invalidný dôchodok
Ďalšie Rozhodnutia Ústavného Súdu a Sociálna Poisťovňa
Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal aj ďalšími návrhmi týkajúcimi sa sociálneho poistenia.
Prípad zastavenia výplaty invalidného dôchodku z roku 2020
Ústavnému súdu Slovenskej republiky bolo 10. júna 2020 doručené podanie, označené ako „Žaloba proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.9.2019 o zastavení výplaty invalidného dôchodku, spojená so žalobou proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 6.4.2020 o potvrdení zastavenia výplaty invalidného dôchodku“. Navrhovateľ zároveň ústavnému súdu 10. júna 2020 doručil „Návrh na rozhodnutie o dočasnom opatrení“ smerujúci proti obom rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, „Návrh na odklad vykonateľnosti“ oboch týchto rozhodnutí, ako aj „Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu vo veci zastavenia výplaty invalidného dôchodku“.
Podstata prípadu
V žiadosti sa uvádza, že navrhovateľ sa od roku 2007 do roku 2018 liečil ambulantnou psychiatrickou formou, pričom mu bolo určených 9 diagnóz. Od januára do februára 2017 bol navrhovateľ hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina. Potom bol do mája 2017 preložený do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie. Navrhovateľ 6. a 7. decembra 2017 absolvoval psychologické vyšetrenie „na účely posúdenia nároku na vyplácanie invalidného dôchodku“ u klinického psychológa Mgr. Daniela Kotrča so sídlom v Žiline.
Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím z 31. júla 2018 navrhovateľa uznala invalidným s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %.
Kontrolná lekárska prehliadka a zastavenie výplaty
Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, doručila navrhovateľovi „predvolanie na kontrolnú lekársku prehliadku“ z 23. augusta 2019. Posudková lekárka MUDr. Monika Svetlíková a odborná referentka počas celého pojednávania o invalidite na navrhovateľa naliehali, aby sa podrobil psychiatrickému vyšetreniu na účely ďalšieho vyplácania invalidného dôchodku pod hrozbou zastavenia vyplácania invalidného dôchodku. MUDr. Svetlíková kládla navrhovateľovi otázky týkajúce sa jeho zdravotného stavu, na ktoré odpovedal. MUDr. Svetlíková a pani Štekláčová vydali navrhovateľovi lekársku správu/zápisnicu z 2. septembra 2019. Navrhovateľ disponuje aj originálom zvukovej nahrávky z tohto dňa.
Z neho vyplýva, že MUDr. Svetlíková nedodala Sociálnej poisťovni posudok o navrhovateľovej invalidite napriek tomu, že sa navrhovateľ podrobil posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity. Následkom tohto konania MUDr. Svetlíkovej Sociálna poisťovňa, ústredie, doručila 9. októbra 2019 navrhovateľovi rozhodnutie č. 840 623 8423 0 zo 17. septembra 2019, ktorým mu zastavila vyplácanie invalidného dôchodku od 16. novembra 2019. Odôvodnila ho nepodrobením sa vyšetreniu na zistenie zdravotného stavu, pričom o ďalšej výplate dôchodku rozhodne po podrobení sa vyšetreniu zdravotného stavu navrhovateľom a oznámení jeho výsledku.
Odvolanie a jeho zamietnutie
Navrhovateľ podal proti vydanému rozhodnutiu včas odvolanie a dodatočne k nemu pripojil aj originál zvukovej nahrávky z 2. septembra 2019. Záznam so zvukovou nahrávkou sa mu následne vrátil poštou s na polovicu rozstrihnutým CD nosičom.
Sociálna poisťovňa rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 840 623 8423 0 zo 6. apríla 2020 rozhodla tak, že navrhovateľovo odvolanie v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie zo 17. septembra 2019 potvrdila.
Preskúmanie Ústavným súdom
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že podanie navrhovateľa je podľa jeho obsahu žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu a zároveň návrhom na začatie konania. Aplikujúc na podanie zásadu neformálnosti (§ 39 ods. 2 zákona o ústavnom súde), vyhodnotil ústavný súd podanie sťažovateľa napriek jeho označeniu („Žaloba“) ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, čo vyplýva jednak z petitu jeho podania, ale aj z návrhu na nariadenie dočasného opatrenia a na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí Sociálnej poisťovne.
Sťažovateľova ústavná sťažnosť nemá všetky náležitosti podľa čl. 127 ústavy, podľa § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde. Zvlášť neobsahuje označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, ako ani dostatočne zrozumiteľné a konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
Ústavný súd preferoval materiálny prieskum návrhu pred bezpodmienečným trvaním na všetkých zákonných náležitostiach a u navrhovateľa nezastúpeného právnym zástupcom nepristúpil k odmietnutiu podania len pre nesplnenie náležitostí podľa zákona o ústavnom súde. Navyše, za určitých okolností môžu prevážiť hľadiská procesnej efektívnosti a rýchlosti konania a ústavný súd rozhodne o podanom návrhu aj bez odstraňovania jeho nedostatkov. Je tomu tak v prípade, keď ústavný súd dospeje k záveru, že ani prípadné doplnenie návrhu by za žiadnych okolností nebolo spôsobilé privodiť navrhovateľovi úspech pri jeho predbežnom prerokovaní.
Starobný a invalidný dôchodok
Princíp subsidiarity právomoci Ústavného súdu
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. až po vyčerpaní všetkých ostatných dostupných prostriedkov ochrany.
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu, a preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu.
Rozhodnutie Ústavného súdu o neprípustnosti sťažnosti
V nadväznosti na citované ustanovenia ústavný súd konštatuje, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 840 623 8423 0 zo 17. septembra 2019 sťažovateľ mal možnosť podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Z obsahu ústavnej sťažnosti aj z jej príloh bez pochybností vyplýva, že toto svoje právo aj využil, na základe čoho generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne prvostupňové rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne meritórne preskúmal. Vzhľadom na to ústavný súd nemá právomoc na prerokovanie a rozhodnutie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti, v ktorej ako zásah do svojich (bližšie nekonkretizovaných) základných práv a slobôd označil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 17. septembra 2019.
Pokiaľ ide o tú časť ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ za zásah porušujúci jeho základné práva a slobody identifikoval rozhodnutie Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa č. 840 623 8423 0 zo 6. apríla 2020, ústavný súd uvádza, že ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je preskúmateľné v správnom súdnictve na základe správnej žaloby v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Právomoc správneho súdu konajúceho o správnej žalobe v sociálnych veciach predchádza právomoc ústavného súdu. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti netvrdil ani nepreukazoval, že by popísaným prostriedok ochrany jeho základných na správnom súde uplatnil, čo vedie k aktivácii § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Preto v tejto časti je ústavná sťažnosť neprípustná. Odmietnutie ústavnej sťažnosti z uvedených dôvodov vedie ústavný súd k záveru že v danom prípade ide zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu rozhodovať o návrhu sťažovateľa na dočasné opatrenie, resp. na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí Sociálnej poisťovne.
Princípy Sociálneho Zabezpečenia
Je dôležité zdôrazniť, že sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak. Medzi základné piliere sociálneho zabezpečenia patrí:
- Sociálne poistenie (napr. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti)
- Sociálna pomoc
- Sociálne služby
Invalidný Dôchodok a Podmienky Nároku
Nárok na invalidný dôchodok vzniká v prípade, ak je poistenec invalidný a splnil ďalšie zákonom stanovené podmienky. Konanie vo veciach sociálneho poistenia a vymáhanie pohľadávok sú upravené zákonom o sociálnom poistení.
Proces odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie, okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom č. 461/2003 Z. z. vylúčené. Odvolanie sa podáva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v zákone o sociálnom poistení (napr. konanie o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente, o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili, o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods.) je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v predchádzajúcom odseku alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec.
Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti.
Návrh na podanie odvolania môžete podať v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi, ak zamestnávateľ zúčtoval na výplatu príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
Právoplatné rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne preskúmava správny súd na základe správnej žaloby. Správna žaloba sa podáva na príslušný správny súd v lehote do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v poslednom stupni, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Podanie žaloby je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.
