Chcete pozvať cudzinca z krajiny mimo EÚ na Slovensko na turistiku alebo pracovnú cestu? Ak cudzinec nie je občanom krajiny, ktorá má bezvízový styk so Slovenskom, potrebuje na vstup na Slovensko víza. Víza a vízové povinnosti sú pre územie Slovenskej republiky upravené v dvoch hlavných právnych predpisoch, ktoré sú doplnené ďalšími právnymi normami. Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje popri pobyte cudzincov aj druhy a podmienky získania víz pre územie Slovenskej republiky.
Na nadnárodnej úrovni stoja predpisy, najmä nariadenia Európskej únie, ktorých predmetom je úprava schengenského víza, ktorého získanie oprávňuje osobu z tretej krajiny na pohyb po celom území schengenského priestoru, teda aj po území Slovenskej republiky. Základný režim víz oprávňujúcich na pohyb po území Slovenskej republiky možno deliť na víza národné a víza schengenské.
Čo je humanitárne vízum a aký je jeho nárok?
Otázka udeľovania humanitárnych víz, ktoré by umožnili osobám ohrozeným prenasledovaním alebo konfliktom legálny vstup na územie Európskej únie (EÚ) s cieľom požiadať o azyl, je dlhodobo predmetom rozsiahlych diskusií. V súčasnosti neexistuje jednotný právny nástroj na európskej alebo národnej úrovni, ktorý by utečencom umožňoval legálny príchod do EÚ s cieľom požiadať o azyl. Podanie žiadosti o azyl je právne dovolený a vyžadovaný krok, ktorý je nevyhnutný pre udelenie medzinárodnej ochrany. Avšak, úmysel požiadať o azyl je často prekážkou pri získavaní schengenského víza.
Prípad sýrskej rodiny a rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
V roku 2017 sa táto téma dostala do popredia vďaka prípadu sýrskej rodiny, ktorá žiadala o humanitárne víza v Belgicku. Európsky Súdny Dvor (ESD) sa zaoberal touto problematikou a jeho rozhodnutie malo významný dopad na azylovú politiku EÚ. V októbri 2016 podali sýrski manželia a ich tri maloleté deti, žijúci v obliehanom meste Aleppo, na belgickom veľvyslanectve v Bejrúte žiadosti o víza s obmedzenou územnou platnosťou. Cieľom bolo opustiť Sýriu a požiadať o azyl v Belgicku.
Rodina argumentovala zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Sýrii, prenasledovaním z dôvodu ich náboženského presvedčenia (ortodoxní kresťania) a osobnou skúsenosťou jedného z manželov s únosom a mučením. Belgický Cudzinecký úrad žiadosti zamietol, čo viedlo k právnemu sporu, ktorý sa dostal až na Európsky Súdny Dvor. ESD vo svojom rozhodnutí z marca 2017 konštatoval, že členské štáty EÚ nemajú povinnosť udeliť humanitárne víza osobám, ktoré chcú na ich území požiadať o azyl. Súd argumentoval tým, že právo EÚ upravuje len podmienky udeľovania víz na pobyt do 90 dní. Toto rozhodnutie dalo za pravdu belgickému štátnemu tajomníkovi pre migráciu a azyl Théovi Franckenovi, ktorý sa obával precedensu a straty kontroly nad hranicami.
Argumenty pre a proti udeleniu humanitárnych víz
Francken argumentoval, že udelenie víz by viedlo k hromadným žiadostiam o víza na belgických ambasádach a strate kontroly nad hranicami. Generálny advokát Paolo Mengozzi, vo svojom stanovisku pre ESD, uviedol, že členský štát EÚ je povinný udeliť humanitárne vízum, ak existujú vážne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že v prípade neudelenia hrozí žiadateľovi mučenie alebo neľudské zaobchádzanie.
Európsky parlament a iniciatíva pre európske humanitárne víza
Európsky parlament reagoval na túto situáciu a v decembri 2018 schválil uznesenie, ktorým vyzval Európsku komisiu, aby do konca marca 2019 predložila legislatívny návrh nariadenia o zavedení európskeho humanitárneho víza. Cieľom tohto víza je umožniť ľuďom, ktorí chcú v EÚ žiadať o azyl, pricestovať na územie členských štátov legálne.
Rozdiely v prístupe členských štátov a potreba harmonizácie
Niektoré členské štáty majú vo svojej národnej legislatíve upravené udeľovanie humanitárnych víz, zatiaľ čo iné nie. Táto rozdielnosť je v rozpore s cieľom vytvoriť spoločnú azylovú politiku EÚ a môže viesť k oslabeniu jednotného uplatňovania spoločných ustanovení o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín. Situácia, kedy niektoré členské štáty humanitárne víza pre potenciálnych žiadateľov o azyl v národnej úprave majú a niektoré nie, je v rozpore so všeobecným cieľom vymedzeným v článku 78 ods. 1 ZFEÚ vytvoriť spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany a čo tiež vedie k riziku, že týmito rozdielnymi systémami sa oslabí jednotné uplatňovanie spoločných ustanovení o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov.
Princíp prvej bezpečnej krajiny a medzinárodná solidarita
Medzinárodné právo nestanovuje, že o utečencov sa treba starať len v prípade, ak vojna vypukne alebo k prenasledovaniu dochádza v krajine, s ktorou štát bezprostredne susedí. Ak by bola ochrana utečencov založená na princípe, že o utečencov sa má starať štát, ktorý je konfliktu najbližšie, bolo by to nespravodlivé. Drvivá väčšina utečencov zostáva v krajinách, ktoré susedia s ich domovskou krajinou, a tieto krajiny oprávnene žiadajú od ostatných pomoc so starostlivosťou o utečencov.
V diskusii o príchode utečencov sa často spomína princíp prvej bezpečnej krajiny, podľa ktorého by utečenci mali žiadať o ochranu v prvej bezpečnej krajine, do ktorej sa dostanú. Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 však utečencom výslovne nestanovuje povinnosť žiadať o ochranu v prvej krajine, do ktorej prídu.
Regionálne systémy a Dublinské nariadenie
V rámci európskeho azylového acquis existuje princíp tzv. "tretej bezpečnej krajiny", ktorý upravuje, že pokiaľ žiadateľ o azyl prichádza z bezpečnej tretej krajiny, jeho žiadosť o azyl bude zamietnutá ako zjavne neprípustná. Toto neplatí, ak nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť alebo ak ide o maloletého bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme.
Je dôležité rozlišovať medzi princípmi upravujúcimi zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o azyl (Dublinské nariadenie) a ustanoveniami, ktoré upravujú zodpovednosť vo vzťahu k tzv. "bezpečným krajinám".
Aktuálny postoj Slovenska k udeľovaniu humanitárnych víz
Slovensko, podobne ako niektoré ďalšie štáty EÚ, nezaviedlo inštitút humanitárnych víz pre žiadateľov o azyl. Hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Tomaga uviedol, že "kategória humanitárnych víz nie je presná definícia. V kontexte ruskej mobilizácie v roku 2022 Slovensko oznámilo, že nebude udeľovať humanitárne víza ruským občanom utekajúcim pred mobilizáciou. Rovnaký krok oznámili aj pobaltské štáty a Česko.
Typy víz na Slovensku a ich podmienky
Slovenská republika udeľuje cudzincom schengenské vízum alebo národné vízum.
Schengenské víza
Schengenské vízum je upravené v Zákone o pobyte cudzincov, no zároveň je predmetom Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej ako „Vízový kódex“). Na predmetné nariadenie odkazuje aj náš Zákon o pobyte cudzincov. Schengenské vízum oprávňuje cudzinca na vstup na celé územie členských štátov schengenského priestoru. Za účelom jeho vydania cudzinec musí podať žiadosť. Vízum môže byť vydané na jeden vstup alebo na viac vstupov a maximálna dĺžka pobytu nesmie prekročiť 90 dní v jednom polroku (180 dní) odo dňa prvého vstupu.
V niektorých prípadoch je potrebné priložiť k žiadosti o schengenské vízum formulár pozvania overený oddelením cudzineckej polície miestne príslušnej podľa miesta pobytu pozývajúcej osoby. Udelenie schengenského víza je podmienené pozvaním, ktoré deklaruje účel vstupu cudzinca z tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Pozvanie musí byť overené policajným útvarom, a to cudzineckou políciou.
Vízum však neudeľuje cudzinecká polícia, ale diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky v zahraničí, v zásade v krajine, ktorej občanom je cudzinec žiadajúci o udelenie víza. Vydanie schengenského víza sa uskutočňuje v spolupráci formou stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V individuálnych prípadoch je možné uzavretie dohody medzi orgánmi štátu, kedy sa pri udelení schengenského víza zahraničnou misiou nevyžaduje získanie stanoviska, resp. spolupráce s ministerstvami.
Pri pozitívnom výsledku, a to udelení víza, nedochádza k vydaniu rozhodnutia, ale sa jednoducho udelí vízová nálepka. Rozhodnutie sa vydáva iba pri negatívnom výsledku žiadosti o udelenie víza. V udelenom víze je štátny orgán oprávnený určiť konkrétny hraničný priechod na vstup do schengenského priestoru.
Podmienky udelenia Schengenského víza
Na udelenie schengenského víza majú zvýhodnené postavenie osoby, ktoré sú rodinným príslušníkom občana Európskej únie. Rodinný príslušník občana Únie je povinný k žiadosti o schengenské vízum predložiť platný cestovný doklad, doklad potvrdzujúci jeho rodinný vzťah s občanom Únie a doklad o závislosti, ak sa vyžaduje. Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti najneskôr do 10 pracovných dní.
Žiadateľ je povinný zaplatiť správny poplatok za spracovanie žiadosti o vízum, nie za udelenie víza. Pri podaní žiadosti vo vízovom centre žiadateľ okrem správneho poplatku uhradí aj poplatok za služby poskytnuté pri prijatí žiadosti o vízum vo vízovom centre. Výška servisného poplatku závisí od krajiny, v ktorej sa žiadosť podáva a je upravená zmluvou medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a externým poskytovateľom služieb.
Lehota pre rozhodnutie o žiadosti o schengenské vízum je 15 kalendárnych dní odo dňa prijatia žiadosti. Vo výnimočných prípadoch, ak sa vyžaduje predloženie dodatočných dokladov alebo je potrebné ďalšie preskúmanie žiadosti, môže byť lehota predĺžená. Žiadateľ nesie zodpovednosť za včasné podanie žiadosti o vízum. Zastupiteľské úrady spracúvajú žiadosti v čo najkratšej lehote. Pri podaní žiadosti je však potrebné mať na zreteli, že žiadosť o schengenské vízum môže podliehať predchádzajúcej konzultácii s ústrednými orgánmi iných členských štátov.
Doklady k žiadosti o Schengenské vízum
- Platný cestovný doklad.
- Doklad o účele cesty (napr. pozvanie, hotelová rezervácia).
- Doklad o zabezpečení ubytovania.
- Doklad o finančnom zabezpečení pobytu (napr. výpis z bankového účtu za posledných 3-6 mesiacov s úradnou pečiatkou a podpisom banky, pracovná zmluva a výplatné pásky za posledné tri mesiace).
- Doklad o úmysle vrátiť sa späť do svojej krajiny (napr. spiatočná letenka).
- Cestovné poistenie platné pre všetky krajiny schengenského priestoru, pokrývajúce celú dobu pobytu alebo prvú plánovanú cestu, zahŕňajúce všetky náklady, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s repatriáciou zo zdravotných dôvodov, z dôvodov naliehavého lekárskeho ošetrenia, naliehavej nemocničnej liečby alebo úmrtia žiadateľa.
Dokumenty k žiadosti o schengenské vízum môžu byť v anglickom jazyku alebo v slovenskom jazyku. Každý zastupiteľský úrad má špecifické požiadavky na dokumenty, ktoré sa prikladajú k žiadosti o udelenie Schengenských víz.
Podanie žiadosti o Schengenské vízum
Žiadosť o udelenie víza na vstup na územie SR, spolu s požadovanými dokladmi, sa podáva na predpísanom úradnom tlačive na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade SR v zahraničí. V prípade, ak dĺžka plánovaného pobytu cudzinca v SR presiahne 90 dní, je potrebné požiadať o povolenie na pobyt alebo o národné vízum podľa zákona č. 404/2011 Z. z.
Žiadosť o schengenské vízum je potrebné podať na zastupiteľskom úrade členského štátu, ktorý je hlavným cieľom cesty. Ak cesta(y) zahŕňa(jú) viac ako jeden členský štát, štátom príslušným na prijatie žiadosti je štát, ktorý je hlavným cieľom cesty z hľadiska dĺžky a účelu pobytu. Žiadosť o vízum sa podáva na miestne príslušnom zastupiteľskom úrade.
Žiadateľ môže taktiež využiť možnosť vyplniť žiadosť o vízum v aplikácii elektronickej žiadosti o vízum. Podanie žiadosti na zastupiteľskom úrade môže byť podmienené vyplnením elektronickej žiadosti o vízum. Žiadosť o vízum sa podáva osobne na zastupiteľskom úrade alebo vo vízovom centre. Za maloleté osoby podáva žiadosť o vízum zákonný zástupca. V určitých prípadoch môžete byť oslobodený od osobnej prítomnosti pri podávaní žiadosti o vízum. Žiadosť o vízum môže podať za žiadateľa aj profesijné, kultúrne, športové alebo vzdelávacie združenie alebo inštitúcia v mene svojich členov, alebo akreditovaný sprostredkovateľský subjekt.
Schengen First Entry Rule Explained: Do You Really Have to Land in the Visa Country?
Multivstupové Schengenské vízum
Multivstupové - viacnásobné vízum umožňuje jeho držiteľovi vstúpiť do Schengenského priestoru a vystúpiť z neho toľkokrát, koľkokrát chce, pokiaľ neporuší pravidlo 90 dní počas 180-dňového obdobia (pravidlo 90/180). Takéto vízum možno získať za predpokladu, že príslušník tretej krajiny počas predchádzajúcich dvoch rokov získal a legálne využil tri víza.
- 3-ročné schengenské vízum s viacnásobným vstupom: udeľuje sa žiadateľom, ktorí v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov získali a legálne využili predchádzajúce viacnásobné vstupné vízum platné jeden rok. Oprávňuje jeho držiteľa vstúpiť do Schengenského priestoru toľkokrát, koľkokrát si želá počas obdobia troch rokov.
- Päťročné schengenské vízum s viacnásobným vstupom: udeľuje sa osobám, ktoré získali a legálne využili predchádzajúce viacnásobné vstupné vízum platné najmenej dva roky počas predchádzajúcich troch rokov.
Pri viacnásobnom vstupnom víze musí žiadateľ predložiť cestovné poistenie na prvú cestu do schengenského priestoru. Ak príslušník tretej krajiny bude cestovať často a nielen v jednej schengenskej krajine, odporúča sa vyplniť vo formulári žiadosti políčko „viacnásobný vstup„.
Národné víza
Národné vízum je forma povolenia na pobyt udeleného Slovenskou republikou, ktoré oprávňuje zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Národné vízum zároveň oprávňuje držiteľa zdržiavať sa na území iných členských štátov po dobu maximálne 90 dní. Podmienky udelenia národného víza upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. Žiadosť o udelenie národného víza môžete podať na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky.
Národné vízum môže byť udelené cudzincovi, ak je to potrebné v súvislosti s udelením pobytu v Slovenskej republike alebo na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv alebo ak je to v záujme Slovenskej republiky, ak je starší ako 15 rokov a je prijatý na jazykové vzdelávanie na jazykovej škole v rozsahu najmenej 25 vyučovacích hodín týždenne. Tiež rodinnému príslušníkovi azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedenému v osobitnom predpise, sa udelí národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Národné vízum sa udeľuje na pobyt dlhší ako tri mesiace, najviac na jeden rok. Ak ide o udelenie národného víza rodinnému príslušníkovi azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, udeľuje sa na nevyhnutný čas.
Doklady k žiadosti o Národné vízum
K žiadosti je potrebné predložiť:
- Doklad potvrdzujúci účel pobytu.
- Doklad o zdravotnom poistení.
- Doklad o zabezpečení ubytovania.
- Doklad o finančnom zabezpečení pobytu.
Predĺženie platnosti víza
Predĺženie jednotných schengenských víz na území SR v zásade nie je možné. Vo výnimočných prípadoch vám môže byť predĺžená platnosť schengenského víza, a to najviac do troch mesiacov v jednom polroku. Doba platnosti udeleného víza môže byť predĺžená, ak preukážete zásah vyššej moci alebo humanitárne dôvody, ktoré vám bránia v opustení územia SR pred skončením platnosti vášho víza, alebo ak preukážete závažné osobné dôvody, ktoré opodstatňujú predĺženie platnosti vášho víza.
Ak sa má skončiť platnosť vášho jednotného schengenského víza a nemáte povolenie na pobyt na Slovensku, musíte opustiť územie SR. V zahraničí môžete požiadať o nové vízum.
Odmietnutie a odvolanie proti rozhodnutiu o víze
Rozhodnutie sa vydáva iba pri negatívnom výsledku žiadosti o udelenie víza. Odmietnutie schengenského víza, odobratie a zrušenie už udeleného víza sa uskutoční formou rozhodnutia, ktoré sa vydáva v slovenskom jazyku; pokiaľ o to požiada cudzinec z tretej krajiny vydá sa aj v jazyku určenom zastupiteľským úradom alebo policajným útvarom.
Cudzinec z tretej krajiny sa môže proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie schengenského víza, o zrušení alebo odvolaní udeleného schengenského víza odvolať. Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie schengenského víza nebolo možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doručiť, začína lehota pre podanie odvolania plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí 90 dní odo dňa podania žiadosti o vízum. Ak rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní udeleného schengenského víza nebolo možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doručiť do 90 dní, doručí sa verejnou vyhláškou po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
Odvolanie nemá suspenzívny/odkladný účinok. Zákon obsahuje základné náležitosti odvolania, a to: údaje o tom, kto ho podáva, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia a jeho rozpor s právnymi predpismi. Odvolanie a prílohy sa podávajú v štátnom jazyku (slovenčina). Pokiaľ správny/zastupiteľský orgán odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, môže o ňom rozhodnúť sám. Ak o ňom nerozhodne zasiela ho Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, má na to lehotu piatich dní, ktoré rozhodnutie skúma z pohľadu súladu so zákonmi.
Ak k rozhodnutiu došlo na strane Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. na základe jeho stanoviska, môže v procese odvolacieho konania Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vyžiadať opätovné stanovisko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odvolanie podáva žiadateľ v štátnom jazyku. Písomné rozhodnutie o odvolaní sa žiadateľovi doručí spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania. Rozhodnutie sa vyhotoví v štátnom jazyku a prostredníctvom zastupiteľského úradu sa doručí žiadateľovi. Rozhodnutie, ktoré nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doručiť do 90 dní, sa doručí verejnou vyhláškou po dobu 15 dní na úradnej tabuli zastupiteľského úradu. Zákon o pobyte cudzincov ustanovuje, že na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, s výnimkou konania voči rodinnému príslušníkovi občana Únie, kedy sa tento všeobecný predpis použije.
tags: #na #humanitarne #vizum #neexistuje #ziadny #narok