Strata práce je nočná mora každého zamestnanca. Ak si vás zavolal šéf a oznámil vám, že končíte, je dôležité poznať svoje práva. Pracovný pomer môže byť ukončený viacerými spôsobmi, ktoré udáva Zákonník práce. Ten zároveň definuje pojem odstupného a vymedzuje, kedy a v akej výške má zamestnanec na odstupné nárok. V tomto článku sa pozrieme na to, na čo máte nárok ako zamestnanec pri výpovedi.
Spôsoby skončenia pracovného pomeru
Pracovný pomer je možné ukončiť niekoľkými spôsobmi:
- Dohodou
- Výpoveďou
- Okamžitým skončením
- Skončením v skúšobnej dobe
- Uplynutím doby určitej
Skončenie pracovného pomeru dohodou
Najjednoduchším spôsobom ukončenia pracovného pomeru je jeho ukončenie dohodou za predpokladu, že sa so zamestnávateľom dohodnete na presnom dátume ukončenia. V tomto prípade sa pracovný pomer skončí dohodnutým dňom, takže ho takto môžete ukončiť aj zo dňa na deň. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvára písomne a jedno jej vyhotovenie vám musí zamestnávateľ dať.
Dohodu musia podpísať obe strany. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Ak chcete skončiť pracovný pomer čo najskôr, odporúčam najprv osloviť zamestnávateľa a navrhnúť dohodu.
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v § 63 Zákonníka práce. Dôvod výpovede sa musí vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dĺžka výpovednej doby závisí od trvania pracovného pomeru a od toho, kto výpoveď podal.
| Trvanie pracovného pomeru | Výpovedná doba (zamestnanec podáva výpoveď) | Výpovedná doba (zamestnávateľ podáva výpoveď) |
|---|---|---|
| Menej ako 1 rok | 1 mesiac | 1 mesiac |
| Najmenej 1 rok | 2 mesiace | 2 mesiace |
| Najmenej 5 rokov (zamestnávateľ) | N/A | 3 mesiace |
Ak výpoveď dáva zamestnávateľ z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) (organizačné dôvody alebo zdravotné dôvody), výpovedná doba je:
- Najmenej 2 mesiace, ak pracovný pomer trval najmenej 1 rok.
- Najmenej 3 mesiace, ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov.
Tieto lehoty sú zákonné. Je možné, že zamestnávateľ vám poskytuje dlhšie výpovedné lehoty.
Ochranná doba
Pokiaľ ste v tzv. ochrannej dobe, nemôže vám dať zamestnávateľ výpoveď. Ide o prípady:
- Práceneschopnosti.
- Tehotenstva (zamestnankyňa však musí zamestnávateľovi tehotenstvo písomne oznámiť a doložiť lekárskym potvrdením).
- Materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky.
- Osamelých zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky.
- Zamestnancov dlhodobo uvoľnených na výkon verejnej funkcie.
- Krízové situácie (napr. hrozí vojna, vojnový stav, núdzový stav), ak zamestnanec bol povolaný vykonávať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
Ak je zamestnancovi daná výpoveď ešte pred začatím ochrannej doby a výpovedná doba by sa mala skončiť počas ochrannej doby, pracovný pomer trvá a skončí sa až uplynutím posledného dňa ochrannej doby. Aj v prípade, ak je zamestnanec v ochrannej dobe, môže dostať výpoveď z organizačných dôvodov, ak sa zamestnávateľ zrušuje.
Okamžité skončenie pracovného pomeru
Okamžite môžete skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozviete. Okamžité skončenie pracovného pomeru musíte oznámiť písomne, musíte v ňom vymedziť jeho dôvod a do 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozviete, ho doručiť zamestnávateľovi, inak je neplatné.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Skúšobná doba býva spravidla trojmesačná, u vedúcich zamestnancov šesťmesačná, ale radšej si jej dĺžku overte v pracovnej zmluve.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú
Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Ak by nebola podaná výpoveď zo strany zamestnanca alebo zo strany zamestnávateľa, tak by pracovný pomer trval šesť mesiacov a potom by automaticky zo zákona zanikol. Zákonník práce počíta aj s takou situáciou, kedy zamestnanec aj po uplynutí tejto dohodnutej doby pokračuje vo svojej práci a zamestnávateľ s tým súhlasí. V tomto prípade by zase išlo o automatickú premenu pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú.
Ak máte pracovnú zmluvu na dobu určitú, môžete ju ukončiť výpoveďou aj pred uplynutím doby jej trvania. Ako zamestnanec máte právo dať výpoveď bez uvedenia dôvodu, pričom výpovedná doba je zvyčajne jeden mesiac. Ak je váš pracovný pomer u zamestnávateľa dlhší ako jeden rok, tak výpovedná doba môže byť aj dva mesiace.
Nárok na odstupné
Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Nárok na odstupné má zamestnanec pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) (napr. organizačné dôvody, zrušenie pracovného miesta alebo zdravotné dôvody).
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od počtu rokov, ktoré zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval. Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného.
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výška odstupného (pri ukončení zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c)) |
|---|---|
| Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | Vo výške priemerného mesačného zárobku |
| Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | Vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku |
| Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | Vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku |
| Najmenej 20 rokov | Vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku |
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Nárok na odchodné
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
- Zamestnanec požiadal o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Ďalšie nároky zamestnanca
Ak ste dostali výpoveď, máte právo na pracovné voľno na vyhľadanie nového pracovného miesta v dĺžke pol dňa za týždeň. Pri hľadaní novej práce vám pomôže aj pracovný posudok. Zamestnávateľ je povinný vám vydať pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania.
Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list, ktorý obsahuje dôležité informácie pre úrad práce alebo sociálnu poisťovňu.
