V minulosti boli ženy často považované za majetok svojich manželov. Dnes je však zákon úplne odlišný a žena ako manželka má konkrétne zákonné práva chránené množstvom zákonov. Práva vydatých žien zahŕňajú širokú škálu oblastí, od vlastníckych práv k daňovým právam a právu na zdravotnú starostlivosť. Vaše práva sú určené radom zákonov, súdnych prípadov a formálnych náležitostí.
Manželstvo a jeho právny základ
Manželstvo sa vyskytuje v kultúre takmer každého národa a hoci sa jednotlivé formy uzatvorenia manželstva v priebehu histórie menili, samotný inštitút manželstva zostal vždy zachovaný. Podľa slovenského právneho poriadku je možná civilná i cirkevná forma uzavretia manželstva.
Uzavretie manželstva
Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Manželstvo nemožno uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením. Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné.
Rovnosť manželov
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.
Majetkové práva manželky v manželstve
Manželstvo ako právny zväzok prináša so sebou množstvo práv a povinností, ktoré sa týkajú aj užívania nehnuteľností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach manželky na užívanie nehnuteľnosti, pričom zohľadňuje rôzne formy vlastníctva, ako aj situácie, ktoré môžu nastať počas trvania manželstva a po jeho zániku.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemá určené podiely spoluvlastníkov. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Občiansky zákonník stanovuje, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela.
Do BSM patria predovšetkým príjmy a úspory z pracovného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, príjmy zo sociálneho poistenia (pokiaľ ich oprávnený manžel prevzal), výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek a pod. Príjem z podnikateľskej činnosti je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba za predpokladu, že toto spoluvlastníctvo nebolo zrušené počas trvania manželstva. Do predmetu BSM je potrebné zahrnúť aj výnosy, prírastky a úžitky z vecí, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotná vec je v bezpodielovom, prípadne v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo vo výlučnom vlastníctve iba jedného z nich. Súčasťou BSM sú aj pohľadávky a dlhy manželov. Pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, sa vysporiada zo spoločného majetku.
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne a rovnako spoločne uhrádzajú aj náklady spojené s užívaním spoločných vecí. Konanie jedného alebo druhého manžela týkajúce sa spoločných vecí oprávňuje a zaväzuje oboch manželov spoločne a nerozdielne. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú formu. Bežné záležitosti môže vybavovať každý z manželov sám, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Ak by takýto súhlas chýbal napríklad pri predaji cennejších vecí, bol by predaj neplatný. V prípade, že sa manželia nevedia dohodnúť v súvislosti s právami a povinnosťami týkajúcimi sa spoločného majetku, môže o tom rozhodnúť súd na návrh niektorého z nich.
Čo nepatrí do BSM:
- Veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom.
- Veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
- Veci vydané v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal túto vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva.
- Veci nadobudnuté niektorým z manželov pred uzavretím manželstva.
- Vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve.
- Bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
- Výsledky tvorivej činnosti (obrazy, sochy, knihy).
Podielové spoluvlastníctvo
O spoluvlastníctvo ide vtedy, ak vlastníctvo k veci patrí dvom alebo viacerým osobám. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými a právnickými osobami, medzi fyzickými osobami a štátom. Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, ktorý vymedzuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva.
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Spoločné nájomné právo a spoločné nájomné právo: Aký je rozdiel? Animované koncepty skúšky z nehnuteľností
Právo manželky na užívanie nehnuteľnosti
Manželka, hoci nie je vlastníkom nehnuteľnosti, má odvodené právo bývania v uvedenej nehnuteľnosti na základe skutočnosti, že sú manželia a v zmysle ust. Zákona o rodine je povinnosťou manželov žiť spolu. Právo manžela užívať manželovu nehnuteľnosť potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov.
Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený. To však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie.
Dohody manželov o úprave BSM
Občiansky zákonník umožňuje, aby si manželia dohodou upravili rozsah a spravovanie spoločného majetku odlišne od zákonnej úpravy. Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Môžu sa dohodnúť, že do bezpodielového spoluvlastníctva budú patriť aj také veci, ktoré by inak boli len vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, napríklad veci získané darovaním alebo dedením. Môžu sa však dohodnúť aj na zúžení spoločného vlastníctva, a to tak, že vylúčia z bezpodielového spoluvlastníctva veci, ktoré by inak boli jeho súčasťou. Predmetom takejto dohody môžu byť aj otázky spravovania majetku. Zákon určuje, že bežné veci môže vybavovať každý z manželov, ale v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov.
Dohoda o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí mať formu notárskej zápisnice. Ak sa dohoda týka nehnuteľnosti, nadobúda účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností. Uvedenú dohodu je možné uzatvoriť len pre budúcnosť, to znamená, že sa nemôže týkať majetku nadobudnutého pred uzatvorením dohody.
Manželia sa môžu tiež dohodnúť, že vznik bezpodielového spoluvlastníctva vyhradia ku dňu zániku manželstva. Znamená to, že majetok, ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Účinky dohody manželov nastávajú až okamihom zániku manželstva (rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné, smrťou jedného z manželov, prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho). Všetky tieto vyššie uvedené dohody vyžadujú formu notárskej zápisnice. Dohoda inou formou je neplatná. Svojím obsahom sa tieto dohody môžu dotknúť aj tretích osôb, preto zákon ustanovuje, že manželia sa voči tretej osobe môžu na takúto dohodu odvolávať iba vtedy, ak tretej osobe bola dohoda známa.
Zánik manželstva a majetkové vyporiadanie
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Spoločné nájomné právo a spoločné nájomné právo: Aký je rozdiel? Animované koncepty skúšky z nehnuteľností
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Ak bývalé BSM nie je do troch rokov od rozvodu vyporiadané, zo zákona sa považuje za vysporiadané, pričom platí, že každému manželovi prináleží polovica.
Ak dom patrí do BSM, nemôže Vás vyhodiť. Ste rovnaký vlastník, ako on, až kým sa BSM nevysporiada. Teda aj po rozvode, kým sa nevysporiadate dohodou, alebo na súde, dom môžete užívať obaja. V konaní o BSM zvyčajne súd prizná nehnuteľnosť tomu, komu sú zverené deti do výchovy (ak sú maloleté). Súd v konaní o vyporiadaní BSM nemôže nariadiť predaj domu. Môže ho priznať jednému z Vás s tým, že druhého vyplatí, prípadne ho ponechať v podielovom spoluvlastníctve. Ak ste hypotéku platili zo spoločných peňazí, tak ste ich vlastne platili z majetku patriaceho do BSM a z pohľadu práva ju tak platil aj manžel.
Pokiaľ dôjde k rozvodu, situácia sa zmení a manželka sa bude môcť domáhať, aby ste vypratali jej byt, avšak je tu jej povinnosť nájsť Vám bytovú náhradu. Manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode ich manželstva právo na náhradný byt v zmysle § 713 ods.
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že byt je nateraz v podielovom spoluvlastníctve Vás ako bývalých manželov a náklady na byt musíte resp. by ste mali platiť obaja manželia.
Vyživovacia povinnosť po rozvode
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.