Dôchodok je pre mnohých ľudí kľúčovým zdrojom príjmu, obzvlášť v starobe. V slovenskom právnom systéme, konkrétne v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), sa dôchodky považujú za príjmy a ich zdaňovanie má svoje špecifiká. Je dôležité pochopiť, aké druhy dôchodkov existujú, ako sa posudzujú z hľadiska zákona o dani z príjmov a aké sú s nimi spojené nezdaniteľné časti základu dane.
Druhy dôchodkov a ich posudzovanie
Pojem „dôchodok“ zahŕňa viacero typov dávok, ktoré sú poskytované na základe osobitných zákonov. Medzi tie najčastejšie patria:
- Starobné dôchodky
- Invalidné dôchodky
- Vdovské a vdovecké dôchodky
- Sirotské dôchodky
- Sociálne dôchodky
- Výsluhové dôchodky
Tieto dôchodky sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) ZDP oslobodené od dane. Avšak, napriek tomu, že sú oslobodené od dane, sú považované za vlastné príjmy pre účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) daňovníka. Vianočný príspevok, poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z., sa nezlučuje s dôchodkom a netvorí jeho súčasť, preto neznižuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Pre účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je rozhodujúci dátum 1. január daného zdaňovacieho obdobia. Ak bol daňovník k 1. 1. 2010 poberateľom starobného dôchodku, nemôže si ani naďalej po zastavení výplaty starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku u svojho zamestnávateľa v roku 2010 uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ celoročný úhrn dôchodku je nižší než suma nezdaniteľnej časti a základ dane nepresiahne určenú sumu, po uplynutí roka si daňovník môže uplatniť príslušný rozdiel.
Zdaňovanie ostatných príjmov a dôchodkov
ZDP rozlišuje niekoľko kategórií príjmov pre účely zdaňovania. Dôchodky spadajú pod príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, ale môžu ovplyvňovať uplatnenie daňových výhod. Ostatné príjmy (§ 8 ZDP) nie sú v ZDP taxatívne vymenované a zahŕňajú len tie príjmy, ktoré nie sú príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP) a z kapitálového majetku (§ 7 ZDP).
Pani Múdra, ktorá má príjmy zo závislej činnosti, poberá už pár rokov starobný dôchodok, ktorého úhrn za rok 2010 predstavuje 3 500 €. Daňovníčka dosiahla základ dane 13 640 € (teda menej než 15 387,12 €). Od základu dane sa za týchto okolností odpočíta nezdaniteľná časť vo výške: 4 025,70 € - 3 500 € = 525,70 €.
V prípade dôchodcu - zamestnanca s príjmami podľa § 5 ZDP, zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP v priebehu roka neodpočítava žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ale až v rámci ročného zúčtovania základ dane zníži o vyčíslenú sumu.
Vysvetlenie daňových úľav na dôchodkové príspevky – Najlepšie tipy od Which?
Nezdaniteľné časti základu dane
Základ dane z príjmov fyzickej osoby je možné znížiť o nezdaniteľné časti, ktoré sú upravené v § 11 ZDP. Tieto časti sa v priebehu rokov menili, pričom boli zakomponované prvky solidarity, kedy vyšší základ dane znamenal nižšie nezdaniteľné časti. Pre poberateľov dôchodkov platia špecifické podmienky.
Od 1. 1. 2011 dochádza k výrazným zmenám pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane. Jednak sa už neaplikuje § 52g ods. 1 a 2 ZDP (išlo o dočasnú právnu úpravu na dva roky), jednak bola prijatá ďalšia novela ZDP, ktorá pomerne výrazne mení § 11 ZDP.
V zmysle § 52g ods. 1 písm. a) bodu 1 a § 52h ods. 86-násobok činí 15 387,12 eura. Ak teda základ dane daňovníka za rok 2010 nepresiahol 15 387,12 eura, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj „NČZDD“) vo výške 4 025,70 eura. Poberatelia niektorých dôchodkov, ktorí sú už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia poberateľmi, si nemusia môcť uplatniť NČZD v plnej výške, ak je ich ročný úhrn dôchodku vyšší ako nezdaniteľná suma. Ak je nižší, uplatní sa príslušný rozdiel.
Príjmy manželky (manžela) pre účely nezdaniteľnej časti
Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) daňovníka sa do vlastných príjmov manželky (manžela) zahŕňajú všetky príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 5 ZDP. To znamená, že aj starobný, invalidný, vdovský či vdovecký dôchodok, dávky nemocenského poistenia, dávka v nezamestnanosti a iné štátne sociálne dávky sa do vlastných príjmov započítavajú. Ak ich výška v roku 2010 presiahla sumu 4 025,70 eura, daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela).
Poberatelia invalidného dôchodku
Invalidný dôchodok nie je v § 11 ods. 7 ZDP priamo uvedený ako dôchodok, ktorý znižuje nezdaniteľnú časť základu dane. Od 1. 1. 2005 je však potrebné prihliadať aj na vek invalidného občana. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahol pred 1. 1. 2004 vek najmenej 60 rokov (muž) alebo 57 rokov (žena), považuje sa od 1. 1. 2005 za starobný dôchodok. V takom prípade si už nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, alebo si uplatní len príslušný rozdiel.
V období od 1. januára 2008 (na základe novely citovaného zákona) poberateľ invalidného dôchodku, ak nepožiada o poberanie starobného dôchodku, naďalej sa považuje za poberateľa invalidného dôchodku. Je teda dôležitý vek daňovníka a to, kedy a aký dôchodok mu bol priznaný. Ak nemá istotu, či jeho invalidný dôchodok nie je považovaný za dôchodok starobný, zistí si to aj na ústredí Sociálnej poisťovne.
Povinnosť podať daňové priznanie pre dôchodcov
Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Bez ohľadu na dosiahnuté príjmy, každý, koho na to správca dane vyzve, DP podať musí.
Za rok 2025 je povinný podať DP daňovník, ktorý za toto zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 €. Kto dosiahol takéto zdaniteľné príjmy do výšky 2 876,90 € (t. j. nepresiahol sumu), nie je povinný podať daňové priznanie, okrem prípadu, ak mu bola daň zrážkou vybraná inak ako preddavkom na daň.
Poberateľovi starobného dôchodku pánovi Starému plynú zdaniteľné príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti patriace do § 6 ods. 2 písm. d) ZDP - je finančným agentom podľa zákona č. 186/2009 Z. z. Činnosť už vykonáva len vo veľmi malom rozsahu. V roku 2025 dosiahol z nej zdaniteľné príjmy vo výške 2 652 €. Ak ho správca dane vyzve na podanie daňového priznania, podá ho, ale vypočítanú daň vzhľadom na dikciu § 46a ZDP (upravujúceho minimálnu výšku dane FO) platiť nebude. V DP od základu dane si nemôže odpočítať NČZD na daňovníka vzhľadom na to, že je (už niekoľko rokov) poberateľom starobného dôchodku (v roku 2025 v úhrne 9 460 € vrátane 13. dôchodku, teda viac než 5 753,79 €).
Výhody dobrovoľného podania daňového priznania
Od roku 2004 doteraz stále platí, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka.
tags: #je #dochodok #povazovany #za #prijem