Nároky zamestnancov školských jedální: Stravovanie a pracovné odevy

Zamestnanci školských jedální majú, rovnako ako iní zamestnanci, zákonom stanovené nároky týkajúce sa stravovania a osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP). Tieto nároky sú upravené Zákonníkom práce a ďalšími špecifickými právnymi predpismi, ktoré zohľadňujú osobitosti práce v školských jedálňach.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti stravovania

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja, buď vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, napríklad prostredníctvom predaja stravovacích poukážok, tzv. gastrolístkov. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Nárok na stravovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Zákonný nárok na zabezpečenie stravovania v zmysle § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) má zamestnanec v prípade, ak na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny. To neovplyvňuje ani odstávka školskej jedálne cez školské prázdniny. Ak zamestnávateľ nevie splniť a preukázať, že svoju povinnosť (zabezpečiť stravovanie) splnil voči každému zamestnancovi, ktorý v daný deň odpracoval viac ako 4 hodiny, musí zabezpečiť stravovanie buď dovozom stravy, alebo stravným lístkom.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Napríklad, ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári, konatelia a spoločníci

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov. Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu. S kartou UpDéjeuner si môžete objednať jedlo priamo domov aj cez službu Wolt. Ak pracujete z domu a nemáte čas pripraviť si obed vopred alebo ste počas práce dostali na niečo chuť, vyberte si obľúbenú reštauráciu, cukráreň alebo podnik vo vašom meste a zopár klikmi máte objednávku u seba. Stačí, ak v časti platobné údaje zvolíte kartu UpDéjeuner.

Kedy nárok na stravovanie nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Ďalej zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej, a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Napríklad, ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN. Práve vďaka stravovacej karte a zákazníckej zóne máte prehľad o všetkých transakciách, prijatých platbách či výdavkoch. Môžete si tak ľahko pozrieť a skontrolovať aj v takýchto situáciách, či vám zamestnávateľ poslal správnu sumu peňažných prostriedkov za daný mesiac.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Príspevky na stravovanie

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu - v našom prípade v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň, je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Osobitosti stravovania v školských jedálňach

Postup škôl pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov oproti iným zamestnávateľom má svoje osobitosti. Povinnosti si školy plnia najmä prostredníctvom školských jedální. Prevažná časť škôl, školských zariadení, ktoré majú vlastné školské jedálne, zabezpečujú stravovanie v školskej jedálni. Len v ojedinelých prípadoch zabezpečujú stravovanie stravnými lístkami (gastrolístkami) alebo finančným príspevkom.

Najbežnejšia je nepeňažná forma, keď si zamestnanec od zamestnávateľa (od vedúcej školskej jedálne) kupuje stravné lístky za cenu nižšiu, ako je ich skutočná hodnota. Zo skutočnej hodnoty stravného lístka sa odpočítava príspevok zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce a príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu. Peňažná forma už pre zamestnanca taká výhodná nie je, pretože takýto peňažný príspevok zamestnávateľ musí zdaniť 19-percentnou sadzbou dane, aj keď ide o povinný príspevok podľa § 152 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Väčšina školských jedální funguje na princípe výberu preddavkov, čo znamená, že stravníci si svoju stravu musia predplatiť na mesiac vopred.

Práve počas letných prázdnin, keď školské jedálne nefungujú, treba riešiť stravovanie zamestnancov osobitným postupom. Ak zamestnávateľ nevie splniť a preukázať, že svoju povinnosť (zabezpečiť stravovanie) splnil voči každému zamestnancovi, ktorý v daný deň odpracoval viac ako 4 hodiny, musí zabezpečiť stravovanie buď dovozom stravy, alebo stravným lístkom.

Pracovný odev a OOPP pre zamestnancov školských jedální

Školské jedálne zohrávajú kľúčovú úlohu v stravovaní detí a niekedy aj širšej verejnosti. Ako potravinárske podniky podliehajú prísnym hygienickým a výrobným postupom, ktoré sú v súlade so slovenskými a európskymi predpismi. Jedným z dôležitých aspektov, ktoré musia školské jedálne zabezpečiť, je aj poskytovanie vhodného pracovného oblečenia pre svojich zamestnancov, najmä pre kuchárky a kuchárov.

Právny rámec a povinnosti školskej jedálne

Školské jedálne sú povinné dodržiavať povinnosti stanovené potravinovým právom. Od 1. januára 2006 platí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú súčasťou tzv. hygienického balíčka. Každá školská jedáleň musí mať vypracovaný systém hygienických a výrobných postupov v súlade so slovenskými a európskymi predpismi. Dohľad nad dodržiavaním hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe vykonávajú orgány hygienickej služby.

Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Školskom zákone č. 245/2008 Z. z. a Vyhláške o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z. Nevyhnutné požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov musia byť aplikované primerane pre konkrétne podmienky v každej prevádzke. Pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe sú spracované v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky a príslušných vyhláškach. Potravinárske prevádzky sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave, dôkladne očistené a podľa potreby dezinfikované.

Školenie a hygienické požiadavky

Nový zamestnanec školskej jedálne musí prejsť školením, kde získa rozsah vedomostí potrebných na ochranu verejného zdravia (Zákon č. 355/2007 Z. z., Vyhláška č. 533/2007 Z. z.). V rámci možností školy je potrebné zabezpečiť oddelenie alebo čo najmenší kontakt rôznych skupín stravníkov. Napríklad, cudzí stravníci a žiaci stravníci, ktorí sa vzdelávajú dištančným spôsobom, musia mať pre konzumáciu vyčlenený samostatný čas alebo oddelený priestor a po ukončení stravovania musia byť stoly a stoličky očistené a dezinfikované. Tieto opatrenia sa týkajú aj preberania potravín od dodávateľa a manipulácie s nimi.

Pracovný odev kuchárok a kuchárov

Ak sa budeme zmieňovať o pracovnom odeve kuchárok a kuchárov, je potrebné vychádzať z Vyhlášky č. 533/2007 Z. z., ktorá v §12 uvádza medzi nutnými požiadavkami nosenie čistých osobných ochranných prostriedkov zodpovedajúcich charakteru činnosti, najmä pracovný odev, pracovnú obuv a pokrývku hlavy pri výrobe potravín a pokrmov. Udržiavanie pracovného odevu v čistote a jeho vymieňanie podľa potreby v priebehu smeny je nevyhnutné. Kuchársky pracovný odev musí byť čistý a nesmie byť zdrojom kontaminácie pokrmov. Pri výbere farieb však myslite na to, že na svetlej farbe je znečistenie ľahšie vidieť. Materiál by sa mal dať vyvariť.

Z hľadiska BOZP je vhodné rozlíšiť, ktorú časť tela bude pracovný odev zakrývať. Ak zakrýva odev oblasť rúk a ramien, je vhodné využitie rukavíc na ochranu proti prebodu a ochranu pred chemickými látkami a biologickými činiteľmi. Odporúča sa použitie dlhých a voľných rukávov a nohavíc. Kuchárka sa počas pracovnej doby pohybuje v rôznych prostrediach, najskôr v prípravovni, neskôr vo varni. Jej pracovný odev by mal zodpovedať charakteru činnosti a v priebehu zmeny by ho mala vymieňať. K tomu najčastejšie slúžia rôzne kuchárske zástery. Každé prostredie (hrubej prípravy, čistej prípravy, varne, výdajne a následnej sanitácie) vyžaduje iné podmienky, tzn. Kuchárky a kuchári by mali mať možnosť sa vždy prezliecť do čistého a podľa toho by mali mať dostatok náhradného pracovného oblečenia.

Zabezpečenie a údržba pracovného oblečenia

Uvedená vyhláška č. 533/2007 presne nestanovuje, koľko pracovných odevov musia kuchári mať. V súčasnej dobe sa väčšinou perie buď priamo v jedálni, alebo si kuchárky perú odev doma a bohužiaľ aj na svoje náklady. V oboch prípadoch je možnosť kontaminácie potravín vyššia, ako keď prenechá škola túto starosť profesionálnej firme, ktorá dokáže vhodné pracovné odevy prenajať v potrebnom množstve a následne ich podľa potreby zváža a podľa predpisov odborne udržiava. Keď škola využije služby špecializovanej práčovne, problémy s hygienickou údržbou pracovných odevov úplne odpadajú.

Povinnosti zamestnávateľa a nárok na OOPP

Poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) je základnou povinnosťou zamestnávateľa. Patria sem aj pracovné odevy. Všetky dôležité informácie, ako aj súhrn povinností zamestnávateľa v súvislosti s poskytnutím pracovného odevu, sú upravené v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. Toto nariadenie súčasne definuje, čo spadá pod označenie osobný ochranný pracovný prostriedok. Poučka hovorí, že je to akýkoľvek prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží, alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený pre jeho bezpečnosť a zdravie.

Pri bližšom pohľade na pracovný odev je situácia komplikovanejšia. Rozlišujeme poskytnutie troch druhov odevov a obuvi, pri ktorých zamestnávateľ má, resp. nemá povinnosti:

• Povinný ochranný pracovný odev a obuv: Slúži na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany či inými formami. Je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ musí tieto OOPP poskytnúť automaticky bez toho, aby o ne musel zamestnanec žiadať. Príloha č. 3 v spomínanom Nariadení vlády dokonca názorne vymenováva zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky automaticky.
• Bežný pracovný odev a obuv, ktoré podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu: Nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca. Aj v tomto prípade má zamestnanec na ne nárok v prípade, ak tento odev a obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu.
• Bežný pracovný odev a obuv, ktoré nepodliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu: Ide napríklad o oblek, kravatu a iné pracovné odevy, ktoré pri vykonávaní práce nie sú mimoriadne opotrebovávané. Zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancovi poskytovať.

Zamestnávateľ je povinný neustále vyhodnocovať riziko spojené s vykonávaním prác zamestnancov. Na vyhodnotenie situácie slúži pravdivé zodpovedanie jednoduchých otázok, ako napríklad či existuje objektívne nebezpečenstvo úrazu pri vykonávaní pracovných úloh. Otázky je potrebné aplikovať vždy na danú konkrétnu prácu zamestnanca. Následne zamestnávateľ vymedzí všetky nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť, a rozhodne o pridelení OOPP.

Pracovný odev, ako aj všetky ostatné osobné ochranné pracovné prostriedky, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi bezplatne. Nemôže sa tak stať situácia, že by zamestnávateľ svojmu zamestnancovi tieto pomôcky predával či zrážal zo mzdy.

Ako často máte na to nárok?

V spomínanom Nariadení vlády je vymedzené aj to, ako dlho môžete pracovný odev resp. OOPP používať. V paragrafe 6 sa píše, že zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce určiť presné podmienky používania OOPP, najmä jeho dobu používania. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP, najmä čistením, opravou a výmenou.

OOPP sa prideľujú na základe "Zoznamu OOPP podľa jednotlivých ohrození", ktoré vypracováva bezpečnostný technik. Je to jedna zo základnej dokumentácie každej firmy, spoločnosti alebo organizácie na úseku BOZP.

tags: #na #co #ma #zamestnanec #skolskej #jedalne