Rozvod alebo rozchod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. V posledných rokoch sa čoraz častejšie stáva, že súdy zverujú dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Tento model znamená, že sa o dieťa starajú obaja rodičia, pričom sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Právna úprava striedavej starostlivosti
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“) bol do slovenského právneho poriadku zavedený prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.“). Striedavá starostlivosť je pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010.
Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. je podstatou striedavej starostlivosti, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.
Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine uvádza: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Z tohto je možné vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Zákon pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.
Avšak, znenie druhej vety tohto ustanovenia nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov.
Striedavá starostlivosť a výživné
Mnohí rodičia žijú v domnienke, že ak majú dieťa v striedavej osobnej starostlivosti, výživné sa automaticky neplatí. Nie je to však celkom tak. Zákon o rodine totiž výslovne hovorí, že ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, súd môže, ale nemusí výživné určiť. Rozhodnutie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd teda musí výživné posúdiť, ale nie nevyhnutne určiť. A to je zásadný rozdiel.
V praxi totiž nie je striedavá starostlivosť vždy úplne „rovnaká“ - rodičia sa síce môžu striedať pri starostlivosti o dieťa, no ich príjmy, možnosti alebo schopnosti môžu byť výrazne odlišné. V takom prípade sa výživné určuje práve preto, aby dieťa malo rovnakú životnú úroveň v oboch domácnostiach. Dieťa má totiž podľa zákona právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, a to bez ohľadu na to, u ktorého sa aktuálne nachádza.
Súd pri rozhodovaní vyhodnocuje viacero faktorov: výšku príjmov, životnú úroveň rodičov, majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti, ale aj aktuálne náklady na výživu dieťaťa. V prípade, že príjmy rodičov sú porovnateľné a obaja sa o dieťa starajú rovnakým dielom, výživné sa spravidla neurčuje. Každý rodič totiž vtedy zabezpečuje potreby dieťaťa „in natura“, teda tým, že sa oň osobne stará, zabezpečuje mu stravu, oblieka, zabezpečuje jeho voľnočasové aktivity či školskú dochádzku, v čase, kedy sa nachádza v jeho starostlivosti.
Ak sa však ukáže, že jeden z rodičov má vyšší príjem a dieťa má u neho vyšší štandard života, súd môže tomuto rodičovi určiť povinnosť hradiť výživné, aby sa životná úroveň dieťaťa vyrovnala v oboch domácnostiach.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.
Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Metodika pre výpočet výživného
V roku 2024 vydalo Ministerstvo spravodlivosti tzv. Metodiku pre výpočet výživného - verejnosti známejšiu ako „tabuľkové výživné“. Ide o odporúčací materiál, ktorý poskytuje súdom orientačné percentuálne sadzby výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí, ktoré rodič vyživuje.
| Vek dieťaťa | Výživné (jedno dieťa) | Výživné (dve deti) |
|---|---|---|
| 6 až 9 rokov | 20 % z príjmu rodiča | 14 % z príjmu rodiča |
| nad 19 rokov (vysokoškolák) | 26 % z príjmu rodiča | - |
Táto metodika však nie je záväzná - nejde o zákon, ale o pomôcku, ktorú súd použije len tam, kde sa podmienky dajú považovať za „bežné“. Nie je vhodná pre prípady, kde sú potreby dieťaťa nadštandardné alebo ak má rodič výrazne vysoké či nízke príjmy.
Ďalšie finančné a administratívne aspekty striedavej starostlivosti
Súd v rámci rozhodovania o striedavej starostlivosti zároveň určí aj to, kde bude mať dieťa trvalý pobyt, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, a ktorý z rodičov si bude uplatňovať daňový bonus.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa poberá aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Prídavok na dieťa
Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Daňový bonus
Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t. j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich. Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti nedohodnú na uplatnení daňového bonusu, daňový bonus sa uplatní alebo prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
Školská dochádzka a zdravotná starostlivosť
Otvorenou otázkou zostáva financovanie materských škôl, ak dieťa navštevuje dve škôlky. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Taktiež zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
Je striedavá starostlivosť o dieťa naozaj dobrým riešením po rozvode rodičov?
Kedy súd nariaďuje striedavú starostlivosť?
Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Je dôležité, aby dieťa, ak je to v jeho záujme a je to potrebné pre jeho všestranný rozvoj, malo možnosť stýkať sa s oboma rodičmi.
Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.
Na to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa. Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školo-povinné.
Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Taktiež nie je vhodná pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.
Názor dieťaťa a nesúhlas rodiča
Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie.
Nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky koniec. Súd sa nespolieha len na vyhlásenia, skúma konkrétnu realitu. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.
tags: #striedava #starostlivost #v #pripade #nedostatku #financii