Dlhodobo nezamestnaný: Nároky, podpora a cesta k zamestnaniu

Strata zamestnania a dlhodobá neschopnosť nájsť si nové pracovné uplatnenie predstavujú náročné životné situácie. Ak sa k tomu pridružia zdravotné komplikácie, ako sú úrazy alebo dlhodobé ochorenia, vzniká množstvo otázok ohľadom nárokov na dávky a podpory. Slovenská republika ponúka rozsiahly systém podpory pre dlhodobo nezamestnaných občanov a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Cieľom týchto iniciatív je motivovať zamestnávateľov k vytváraniu pracovných príležitostí, pomôcť nezamestnaným pri hľadaní a udržaní si zamestnania a podporiť ich integráciu na trhu práce. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) neustále vyvíja a zlepšuje nástroje na dosiahnutie týchto cieľov.

Definícia dlhodobej nezamestnanosti

Z kontextu je možné odvodiť, že dlhodobá nezamestnanosť v zmysle Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ide o stav, kedy je občan evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie po určitú dlhšiu dobu, spravidla viac ako jeden rok. Do cieľovej skupiny inkluzívneho trhu patria dlhodobo nezamestnaní (osoby nezamestnané dlhšie ako jeden rok), osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych v produktívnom veku, ktorí by inak boli dlhodobo nezamestnaní, ale nesplnili niektorú z formálnych podmienok.

Dávka v nezamestnanosti

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.

Podmienky nároku na dávku

• Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
• Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
• Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

Dĺžka poberania a výška dávky

Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a vypláca sa maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Opätovné zaradenie do evidencie a jednorazové vyplatenie

• V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
• Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.
• V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.
• Upozornenie: Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Povinnosti poberateľa dávky

Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Nárok nezamestnaného na nemocenské dávky

Nezamestnaný má nárok na nemocenské dávky za predpokladu splnenia určitých podmienok. Kľúčovou podmienkou je existencia nemocenského poistenia.

Všeobecná podmienka nemocenského poistenia

Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí splniť všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky pred vznikom práceneschopnosti musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Do úvahy sa berú odvody zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia, pričom je možná ich kombinácia. Štát za osobu evidovanú na Úrade práce platí zdravotné poistenie (ZP), ale nie nemocenské poistenie (NP).

Ochranná lehota

Dôležitým faktorom je aj časový úsek medzi ukončením posledného pracovného pomeru (alebo živnosti) a vznikom práceneschopnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania vzniká tzv. ochranná lehota, ktorá trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky.

Práceneschopnosť po uplynutí ochrannej lehoty

Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nárok na poberanie nemocenských dávok mu nevzniká. V takomto prípade je potrebné informovať úrad práce o tejto skutočnosti. Informácia slúži na to, aby uchádzača ospravedlnila z neúčasti na kontaktoch a nemá vplyv na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak na ňu vznikol nárok. Rozhodne po 30 dňoch nikto nikomu žiadnu PN nevyplatí. PN sa vypláca z nemocenského poistenia a ten štát za nezamestnaného neplatí. Na PN ako takú môže ísť aj nezamestnaný, ale úrad práce to nezaujíma.

Výška a dĺžka poberania nemocenských dávok

Výška nemocenskej dávky predstavuje 55 % z vymeriavacieho základu. Maximálna dĺžka poberania nemocenských dávok je 52 týždňov.

Aktívna politika trhu práce a podpora zamestnanosti

ÚPSVaR poskytuje rôzne formy podpory pre uchádzačov o zamestnanie, vrátane finančných príspevkov a rekvalifikačných kurzov.

Finančné príspevky

Štát sa stará o uchádzačov o zamestnanie, ktorí si hľadajú novú prácu.

• Príspevok na cestovné výdavky: O náhradu môžete požiadať v prípade, ak vás cesta vyjde drahšie ako 4 eurá. V takom prípade sa vám vráti 70 percent preukázaných cestovných výdavkov. O náhradu požiadate písomne, k žiadosti priložíte potvrdenie o absolvovaní vstupného pohovoru alebo výberového konania.
• Príspevky na dochádzanie za prácou: Úrad práce informuje o poskytovaní mesačného príspevku na dochádzku za prácou. Ak ste boli najmenej tri mesiace uchádzačom o zamestnanie v evidencii uchádzačov a následne ste si našli prácu, máte na tento príspevok právo. Najvyššia suma, ktorú môže príspevok dosiahnuť, predstavuje 200 eur.
• Príspevok na podporu mobility za prácou: Úrad mesačne poskytuje aj príspevok na podporu mobility za prácou. Ide o úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu kvôli novému zamestnaniu. Opäť však platí, že ste museli byť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Príspevok sa vám nepreruší ani v prípade, ak miesto pobytu zmeníte.

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je príprava uchádzača o zamestnanie na uplatnenie sa na trhu práce s cieľom nadobudnutia teoretických a praktických vedomostí, schopností a zručností vo vybranom akreditovanom/osvedčenom vzdelávacom kurze, ktoré zrealizuje poskytovateľ rekvalifikácie. Rekvalifikáciu je možné absolvovať len na území SR.

• Nie je možné, aby si uchádzač o zamestnanie zvolil rovnakú rekvalifikáciu, na ktorú mu v priebehu predchádzajúcich 5 rokov poskytol úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok v zmysle § 46 zákona č. 5/2004 Z. z.
• Poskytovateľ rekvalifikácie je vzdelávacia inštitúcia, ktorá zrealizuje rekvalifikáciu. Bude akceptovaný len v prípade, ak má vydanú akreditáciu na vzdelávací kurz, resp. osvedčenie o spôsobilosti vykonávať rekvalifikáciu.
• Ak uchádzač o zamestnanie kedykoľvek pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný v zmysle § 70 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. splniť podmienky podľa odseku 7 písm. a) až d). Splnenie podmienok zisťuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad.
• Keďže príspevok na rekvalifikáciu nie je právny nárok, úrad požiadavku na rekvalifikáciu zhodnotí z hľadiska účelnosti a efektívnosti a schváli alebo neschváli ju.
• Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predloženú požiadavku schváli, uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie dohodu o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a vystaví RE-PAS.
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uhradí uchádzačovi o zamestnanie 100 % nákladov na rekvalifikáciu (kurzovné), maximálne však len do výšky uvedenej v dohode o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a v RE-PASe, na základe písomnej žiadosti o úhradu finančných prostriedkov. Oprávnenými výdavkami uchádzača o zamestnanie nie sú výdavky na stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

Projekty a príspevky na podporu zamestnávania

Úrady práce na Slovensku ponúkajú rôzne projekty a príspevky s cieľom znížiť nezamestnanosť. Tieto projekty sú často finančne zaujímavé pre účastníkov.

Projekt "Práca na skúšku"

Projekt "Práca na skúšku" má za cieľ podporiť vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom finančného príspevku.

• Kto má nárok?
  • Uchádzači o zamestnanie evidovaní na úrade práce najmenej 12 mesiacov.
  • Uchádzači so zdravotným postihnutím evidovaní na úrade práce najmenej 1 mesiac.
• Práca na skúšku sa vykonáva v rozsahu maximálne 20 hodín týždenne (80 hodín mesačne) na základe písomnej dohody so zamestnávateľom.
• Výška príspevku:
  • Zamestnávateľ: Až 282,54 eur mesačne po dobu 3 mesiacov (pre rok 2024).
  • Zamestnanec: Čiastka vo výške životného minima (od júla 273,99 eur) po dobu 3 mesiacov.
• Kto žiada o príspevok?
  • Zamestnávateľ: Podáva žiadosť na územne príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého obvode vytvára pracovné miesto. Žiadosť môže podať osobne, poštou alebo elektronicky cez slovensko.sk. V žiadosti uvádza počet a druh požadovaných pracovných miest a identifikačné údaje kandidátov. Ak nemá vybratého zamestnanca, úrad môže zabezpečiť výberové konanie.
  • Uchádzač o zamestnanie: Predkladá žiadosť na tlačive dostupnom na webovej stránke ústredia alebo na príslušnom úrade, a doručí ju na úrad, v ktorého evidencii je vedený. Súčasťou žiadosti je aj vyhlásenie o predchádzajúcej podnikateľskej činnosti.
• Dôležité upozornenia:
  • Finančný príspevok sa vypočítava na základe odpracovaných hodín a kráti sa za dni neprítomnosti.
  • V prípade predčasného ukončenia práce na skúšku sa vyplácanie príspevku zastaví.

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Úrad práce môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača evidovaného najmenej tri mesiace. Pracovný pomer musí byť dohodnutý minimálne v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a zamestnávateľ musí o príspevok písomne požiadať. Výška príspevku závisí od priemernej mzdy v hospodárstve SR:

• Ak je mzda zamestnanca nižšia alebo rovnaká ako celoslovenský priemer: 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
• Ak je mzda zamestnanca vyššia ako celoslovenský priemer: 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
• Mesačná výška príspevku pre znevýhodneného uchádzača alebo uchádzača do 30 rokov je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
• Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody medzi úradom a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.

Osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných po nástupe do zamestnania

Ľudia, ktorí si nájdu prácu a boli dlhodobo nezamestnaní (minimálne 12 mesiacov), majú v prvom polroku dostávať osobitný príspevok v sume 126,14 eura mesačne a v druhom polroku majú dostávať príspevok vo výške 63,07 eura. Nárok na túto pomoc majú tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nebude vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy.

Dôležité upozornenie: Osobitný príspevok bol medzi rokmi 2014 a 2023 podporou pre ľudí, ktorí dlhodobo nepracovali a legálne sa zamestnali. Ľudia, ktorí začali poberať osobitný príspevok pred januárom 2024, ho môžu poberať v rokoch 2024 a 2025 podľa pôvodných pravidiel. Od 1. 1. 2024 osobitný príspevok nie je. Osobitný príspevok sa v minulosti výrazne menil a opisoval ho § 16 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Od 1. 1. 2019 bol osobitný príspevok 12 mesiacov 126,14 € a potom 6 mesiacov 63,07 €. Od 1. 1. 2015 bol osobitný príspevok 6 mesiacov 126,14 € a potom 6 mesiacov 63,07 €. Pred rokom 2013 existoval podobný nástroj.

Absolventská prax

Spôsob ako naštartovať svoju pracovnú kariéru sa vám ponúka aj vďaka absolventskej praxi. Tu môžete získať pracovné skúsenosti, praktické zručnosti a referencie pre budúcich zamestnávateľov, pričom ponúkaná pozícia by mala korešpondovať s vašim dosiahnutým vzdelaním.

Odvodová úľava pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Od 1.11.2013 sa novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá sa premietla do zákona o zdravotnom poistení, zaviedla výnimka pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov. Uvedení zamestnanci budú zvýhodnení pri odvodoch do zdravotnej poisťovne, to znamená, že za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát.

• Toto opatrenie sa netýka zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ani ostatných zamestnancov v inom právnom vzťahu ako je pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer a ani zamestnancov s právom na nepravidelný príjem.
• Odvodová úľava platí pre ten pracovný pomer, resp. štátnozamestnanecký pomer, ktorý je dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade, ak v jeden deň vzniká dva a viac pracovných pomerov, resp. štátnozamestnaneckých pomerov, odvodová úľava platí len pre jeden z nich.

Inkluzívne zamestnávanie ako nástroj znižovania dlhodobej nezamestnanosti

Inkluzívne zamestnávanie predstavuje inovatívny prístup k riešeniu problému dlhodobej nezamestnanosti.

Princípy inkluzívneho zamestnávania

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Ide o systém dávania šance každému, komu sa dlhodobo nedarí zamestnať sa. Dáva rovnakú šancu Slovákovi, Maďarovi, Rómovi… Nie je dôležité, akej národnosti či etnicity človek je, ale či pracuje a tvorí hodnoty.

Cieľom tohto nástroja je dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti. V podmienkach SR nie je problém ani tak v nedostatočnom počte voľných pracovných miest ako v nesúlade medzi kvalifikáciou dopytovanou a požadovanou. Na to, aby osoby disponovali kvalifikáciou, ktorú otvorený trh požaduje, je nevyhnutné ich preškoliť alebo dať pracovné skúsenosti tým, ktorým chýbajú. Toto je úlohou inkluzívneho zamestnávania.

Fungovanie inkluzívneho podniku

• Práca v inkluzívnom podniku bude časovo obmedzená a po skončení výkonu tejto práce bude stanovené dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého sa osoba nebude môcť opätovne zamestnať v inkluzívnom podniku - každá osoba tak dobre zváži, či si zvolí cestu riadnej, dlhodobej, prípadne i lepšie platenej práce alebo opäť skončí na úrade.
• Na inkluzívnych zamestnancov sa vzťahuje Zákonník práce (štandardná pracovná zmluva). Na odskúšanie zamestnanca slúži skúšobná doba.
• Mzda inkluzívnych zamestnancov bude zdola ohraničená minimálnou mzdou - rovnako ako na otvorenom trhu práce.
• Motivácia cieľovej skupiny spočíva v tom, že zamestnať sa v štandardnom a inkluzívnom podniku nie je rovnako jednoduché. Zatiaľ čo otvorený trh práce dáva prednosť osobám s pracovnými skúsenosťami, na inkluzívnom trhu budú zamestnávané práve osoby, ktoré pracovné skúsenosti nemajú.

Inkluzívne služby a verejné obstarávanie

Medzi inkluzívne služby budú patriť prevažne manuálne exteriérové služby (zametanie ulíc, kosenie trávnikov, výsadba kvetov, údržba turistických chodníkov a pod.), keďže dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízko vzdelané. Osoby s terciárnym vzdelaním majú na celkovom počte dlhodobo nezamestnaných zanedbateľný podiel, preto sa koncepcia inkluzívneho zamestnávania na ne nezameriava.

Inkluzívny trh navrhuje jednotnú právnu formu a jednotné spôsoby obstarávania na realizáciu takýchto aktivít. Vďaka už odskúšaným postupom budú jednotlivé kroky bez detských chorôb a budú aj efektívnejšie z hľadiska verejných financií. Verejné obstarávania s integračnou sumou sú zverejňované ako iné bežné VO. Potenciálne subdodávky, kde objednávateľ očakáva určitú integračnú sumu, budú riešené ako iné subdodávky.

Kontrola a transparentnosť

Keďže sa jedná o štandardné vzťahy, kontrolované sú štandardnými kontrolórmi:

• Národný inšpektorát práce kontroluje pracovno-právne vzťahy.
• ÚPSVaR kontroluje čierne zamestnávanie.
• Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje správnosť inkluzívneho verejného obstarávania.
• Zadávateľ projektov kontroluje, či sa projekt realizuje.
• Objednávateľ kontroluje, či sa práce vykonali.

Riešenie geografických nesúladov

Výhodou inkluzívneho zamestnávania je, že zákazky môžu byť realizované aj ľuďmi, ktorí bývajú mimo mesta, čo prispieva k ich mobilite. Môže ísť o ľudí zo spádových obcí alebo ľudí dochádzajúcich na týždňovky a pod. Je úlohou inkluzívnych podnikov tento geografický nesúlad vyriešiť. V rámci inkluzívneho zamestnávania neexistuje geografické previazanie medzi miestom realizácie práce a miestom bydliska pracovníkov. Môžete realizovať služby aj mimo svojej obce (napríklad v okresnom alebo krajskom meste alebo v lese v katastri susednej obce).

Legislatívny zámer "Práca namiesto dávok"

Ministerstvo práce chce motivovať dlhodobo nezamestnaných a osoby s nízkou kvalifikáciou, aby si našli prácu. Pripravilo preto novely zákonov, ktorých cieľom je zlepšiť podmienky ich zamestnávania.

Hlavné ciele

• Zlepšenie aktivačných opatrení.
• Zvýšenie motivácie.
• Riešenie problémov spojených s exekúciami.
• Podpora vzdelávania.

Úprava aktivačného príspevku sa navrhuje odstupňovať podľa miery aktivity a príspevok bude dostupný aj pre členov domácností s minimálnym príjmom zo závislej činnosti.

Kontroverzie a kritika

Ministerstvo pri prezentovaní legislatívneho zámeru nepredstavilo žiadnu podkladovú analýzu, ktorá by situáciu dlhodobo nezamestnaných a bariéry v prístupe na trh práce mapovala a na základe ktorej nové opatrenia vznikli. Základným východiskom ministerstva je, že niektorí ľudia nepracujú, pretože nie sú dostatočne motivovaní, nie sú ochotní pracovať a radšej využívajú to, čo im ponúka sociálny štát.

Situácia ľudí, ktorí nepracujú, však nie je taká čiernobiela. Ľudia s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaní, ale aj ďalšie skupiny ľudí čelia v prístupe na trh práce množstvu bariér, ktoré štát vo svojom prístupe prehliada. Medzi dlhodobo nezamestnanými sú totiž aj ľudia, ktorí nemajú dostatok možností zladiť starostlivosť o iných členov svojej rodiny so zamestnaním, pretože na Slovensku máme nedostatok zariadení a terénnych služieb. Ďalšou bariérou, ktorá mnohým ľuďom bráni zamestnať sa, je nemožnosť dopraviť sa do práce verejnou dopravou. Nedostatočné zmapovanie dôvodov, prečo časť ľudí nepracuje a prežíva bez príjmu, alebo len z minimálnych dávok v hmotnej núdzi, ktoré im v podstate neumožňujú dôstojné prežitie, rozhodne nie je dostatočným východiskom pre tvorbu politík.

Zámer ministerstva novelizovať zákony tak, aby bolo možné pomôcť nezamestnaným dostať sa k zamestnaniu, by sme mohli vnímať pozitívne. To by však nesmel byť tento návrh opäť raz rámcovaný ako represívny nástroj zameraný na trestanie ľudí údajne zneužívajúcich sociálny systém, ktorý ich má donútiť pracovať. Podobná argumentácia tvorcov politík sa v minulosti už objavila mnohokrát. Napríklad v súvislosti so zavedením aktivačných prác, ktoré svojím nastavením neviedli k tomu, že sa dlhodobo nezamestnaní ľudia začlenili na trhu práce. Aktivačné práce boli v podstate nástrojom uspokojovania predsudkov verejnosti, najmä voči Rómom a Rómkam. Tí boli považovaní za skupinu, ktorá najčastejšie zneužíva sociálny systém. Namiesto odstraňovania štrukturálnych bariér ako sú diskriminácia na trhu práce a nedostatky v prístupe k vzdelaniu (najmä segregácia rómskych detí vo vzdelávaní), boli dlhodobo nezamestnaní trestaní zapájaním do „viditeľných“ aktivačných prác.

Diskurz, ktorý vidí príčiny situácie chudobných ľudí len v ich osobnom nastavení (nie sú motivovaní a ochotní pracovať), alebo dokonca hovorí, že majú iné hodnoty (kultúra chudoby), pre ktoré sa ocitajú na okraji spoločnosti, prehliada, že príčiny môžu byť aj štrukturálne a vyplývať z nastavení inštitúcií a procesov v spoločnosti.

Dôležité aspekty pre nezamestnaných

Evidencia na úrade práce

Registrácia na úrade práce nie je povinná, ale má svoje výhody. Ako evidovaný uchádzač o zamestnanie nemusíte platiť povinné zdravotné poistenie, ktorého minimálna výška je v súčasnosti 107,25 € mesačne. Získať podporu v nezamestnanosti môžete iba vtedy, ak ste do Sociálnej poisťovne za posledné 4 roky platili poistenie v nezamestnanosti po dobu minimálne 730 dní (2 roky). Poistenie v nezamestnanosti za vás platí zamestnávateľ. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je odporúčané podať do 8 dní.

Ak sa nezaregistrujete na úrade práce, nemáte zamestnanie, nepokračujete v dennom štúdiu na strednej ani vysokej škole, stávate sa v očiach štátu tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. V takomto prípade si musíte platiť zdravotné poistenie.

Hmotná núdza

Ako absolvent strednej alebo vysokej školy zrejme nemáte nárok na dávku v nezamestnanosti. Máte však možnosť požiadať o posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Pri výpočte nároku sa posudzuje tzv. okruh spoločne posudzovaných osôb (najbližší rodinní príbuzní: rodičia, súrodenci, manžel, vlastné deti). Finančný príspevok vám nebude poskytnutý, ak poberáte dávky v hmotnej núdzi a vzniká vám nárok na osobitný príspevok v rámci zákona o pomoci ľuďom v hmotnej núdzi.

V prípade dlhodobo nepriaznivej sociálnej situácie je potrebné, aby si žiadatelia prioritne uplatnili dostupnú (nárokovateľnú) pomoc na príslušných Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny SR - dávky a príspevky v hmotnej núdzi, náhradné výživné, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. V neposlednom rade je tiež potrebné povzbudiť žiadateľov - rodičov detí, aby požiadali o pomoc aj svoje deti. Podľa § 66 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. majú deti vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom, ak to ich príjmová situácia dovoľuje.

Miesto výkonu práce pri príspevku za dochádzku

Príspevok za dochádzku nie je poskytovaný, ak je váš zamestnávateľ a sídlo jeho firmy mimo SR alebo ak sa zamestnáte mimo územia SR.

Ako postupovať pri žiadosti o príspevok

Pri podaní žiadosti o príspevok úrad informuje žiadateľa o všetkých náležitostiach potrebných pre posúdenie predloženej žiadosti. Všetko vybavíte na príslušnom Úrade práce, kde vám poskytnú aj presné informácie o podmienkach, ktoré musíte spĺňať.

Dôležité upozornenia

• Nie je možné na jedného zamestnanca získať všetky príspevky.
• Na poskytnutie príspevku nie je právny nárok, jeho poskytnutie posudzuje výbor pre otázky zamestnanosti úradu.
• Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku.

Otázka práce v zahraničí a nároku na dávky

Čo sa týka otázky, či si musí človek nájsť prácu na Slovensku, alebo môže aj v inom štáte, aby mal nárok na osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných (126,14 eura mesačne v prvom polroku a 63,07 eura v druhom polroku), informácie naznačujú, že podmienky pre poskytovanie príspevkov sa viažu na zamestnanie na území Slovenskej republiky. To znamená, že ak sa dlhodobo nezamestnaný zamestná v inom štáte, nemusí mať nárok na tieto konkrétne dávky.

Aktuálna situácia nezamestnanosti na Slovensku

Firmy na Slovensku plánujú ku koncu roka významné nábory zamestnancov, ktoré by mali byť najsilnejšie za posledné dva roky. Miera evidovanej nezamestnanosti však naznačuje, že uchádzačov nebudú davy. Podľa údajov ÚPSVaR bola v septembri miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,21 %. V polovici krajov - v západnej časti našej krajiny, sa tento údaj dokonca blíži k 3 %.

Predpovede a výzvy

Podľa prezidentky Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) Zuzany Rumiz očakáva nárast počtu zamestnancov až 31 % slovenských zamestnávateľov. „Čistý index trhu práce, očistený o sezónne výkyvy, je v rámci celého Slovenska na úrovni + 15 %. To znamená, že zamestnávatelia vo všetkých regiónoch plánujú viac ľudí prijímať ako prepúšťať. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom narástol tento index o 5 percentuálnych bodov, medziročne až o 7 percentuálnych bodov,“ hovorí Zuzana Rumiz a upresňuje: „Podľa prieskumu agentúry ManpowerGroup Slovensko predpokladá nábor nových ľudí najviac firiem v Bratislave, kde je čistý index trhu práce + 25 %.

Podľa slov ďalšieho odborníka z APAS, Róberta Čvapeka, chcú v tomto období vo väčšej miere vytvárať nové pracovné miesta aj firmy, ktoré svoje náborové plány doteraz odkladali. A to i napriek tomu, že ekonomika smeruje len k miernemu rastu a stále pretrváva vyššia miera nestability. Možnosti nášho pracovného trhu sú však takmer vyčerpané a v zamestnávaní cudzincov výrazne zaostávame. R. Čvapek vidí cestu aj v hľadaní doposiaľ nevyužitých rezerv na domácom trhu práce.

Znižovanie nárokov zamestnávateľov

Už dnes sa to prejavuje v tom, že mnohí zamestnávatelia upúšťajú z požiadaviek napríklad na vzdelanie alebo na technické zručnosti. Taktiež sú ochotní prijať kandidátov, po ktorých by v minulosti až tak ochotne nesiahli. Asi tretina zamestnávateľov je dnes ochotnejšia zamestnať uchádzačov, ktorí sú starší alebo chcú výrazne zmeniť svoje pracovné zameranie. Približne štvrtina by prijala aj tých, ktorí nespĺňajú všetky požiadavky a technické zručnosti, alebo sú dlhodobo nezamestnaní. S rastúcim nedostatkom zamestnancov musia zamestnávatelia hľadať ľudí aj vo vyšších vekových kategóriách.

„Ak chcú starší ľudia zmeniť zamestnanie, majú veľkú šancu, že sa im to práve teraz podarí,“ hovorí Peter Uličný, ďalší z členov Asociácie personálnych agentúr Slovenska, ktorý v tejto súvislosti upozorňuje aj na 1,4 milióna slovenských dôchodcov. „Častokrát sú to ľudia s celoživotnými pracovnými skúsenosťami, ktorí sú ochotní a schopní naďalej sa angažovať. K návratu do práce pritom vedú seniorov nielen rastúce životné náklady, ale aj túžba zapojiť sa do diania. Podľa prieskumov asi 30 % firiem je dnes ochotných zamestnať aj starších uchádzačov, avšak iba 19 % manažérov aktívne vyhľadáva zamestnancov v dôchodkovom veku. Práve v zmene prístupu zamestnávateľov k zamestnávaniu týchto ľudí preto vidím isté rezervy,“ dodáva Zuzana Rumiz.

Nedostatok talentov dosiahol v globálnom meradle 17-ročné maximum a bojujú s ním aj firmy, ktoré podnikajú na Slovensku. Zamestnávatelia preto svoje nároky na uchádzačov o prácu znižujú, respektíve upravujú. Približne štvrtina zamestnávateľov je dnes ochotná akceptovať aj kandidátov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie alebo technické znalosti. Pre firmy sú čoraz dôležitejšie tzv. mäkké zručnosti - najvyššiu váhu v tomto smere prikladajú zodpovednosti a spoľahlivosti, ale aj schopnosti riešiť problémy, komunikovať a spolupracovať v tíme,“ upresňuje Róbert Čvapek. Časy, keď bolo vzdelanie kľúčovým údajom na filtrovanie uchádzačov, sú aj podľa slov Petra Uličného za nami, čo môže byť pre zamestnávateľov prospešné z viacerých hľadísk: „Pri jednoduchom triedení na základe dosiahnutého vzdelania by napríklad uchádzači bez vysokoškolského titulu nemali k niektorý pracovným pozíciám prístup, i keď by mali adekvátne zručnosti a skúsenosti. Čoraz viac zamestnávateľov preto dnes znižuje alebo ruší požiadavky na konkrétne vzdelanie a zameriava sa skôr na spomínané mäkké zručnosti uchádzačov, na ich skúsenosti, ktoré získali v rámci svojej predchádzajúcej práce, na ochotu učiť sa nové veci a podobne. Najmä pri pracovníkoch, ktorí nemajú potrebné vzdelanie alebo technické zručnosti, bude však pre firmy dôležité do svojich zamestnancov investovať.

„Spoločnosti, ktoré kladú dôraz na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, si tým zároveň zlepšujú svoju konkurencieschopnosť,“ hovorí prezidentka APAS Zuzana Rumiz a na záver dodáva: „Viac než tretina zamestnávateľov dnes plánuje investovať do vzdelávania svojich zamestnancov, a to najmä pri nižších vekových kategóriách, kde pracovníci ešte nedisponujú potrebnými zručnosťami. Ocenili by však pri tom aj pomoc zo strany vlády, napríklad vo forme odvodových úľav.

tags: #na #co #ma #narok #dlhodobo #nezamestnany