Zrakové postihnutie, vrátane straty zraku na jedno oko, prináša so sebou špecifické výzvy, ktoré ovplyvňujú rôzne aspekty života. Od mobility a orientácie v priestore, cez komunikáciu a prístup k informáciám, až po vzdelávanie, zamestnanie a sociálnu integráciu. Na Slovensku existuje systém zdravotnej starostlivosti, sociálnej podpory a právnej ochrany, ktorý má za cieľ zabezpečiť plnohodnotný život pre zrakovo postihnutých občanov.
Zrakové postihnutie a jeho vplyv na život
Zrakové postihnutie predstavuje významnú výzvu pre dotknutých občanov a vyžaduje si špecifickú a cielenú starostlivosť. Život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými ťažkosťami. Osoby so zrakovým postihnutím potrebujú nákladné a technicky náročné pomôcky a často čelia záťaži v období po strate zraku či pocitom menejcennosti.
Definícia a klasifikácia zrakového postihnutia
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.
O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:
- Nevidiaci: osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj.
- Prakticky nevidiaci: osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií.
- Slabozraký: osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať.
- Osoba s poruchami binokulárneho videnia: človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti).
Bežné očné ochorenia vedúce k zrakovému postihnutiu
Bežné očné ochorenia, ktoré môžu viesť k zrakovému postihnutiu, zahŕňajú:
- Katarakta (šedý zákal): Je to nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami (odlupovanie sietnice, glaukóm, pigmentová retinopatia), dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Kataraktu možno liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky, ktorá sa nahrádza okuliarmi alebo voperovaním umelej šošovky.
- Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM): Je chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Tá je zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna v mieste, kam sa človek pozerá). Človek prestáva vidieť detaily, napr. tváre osôb, periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené (napr. zaoblené priamky, poprehýbané písmená).
- Pigmentová retinopatia: Je dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská. Ochorenie sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
- Hemianopsia: Je porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
- Diabetická retinopatia: Sú patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Oslabujú sa krvné cievy vyživujúce sietnicu, ktoré praskajú, rozvetvujú sa, a tým vytvárajú degeneratívne ložiská, ktoré vedú k poruchám videnia. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
- Glaukóm (zelený zákal): Je nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Zelený zákal spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.
- Tupozrakosť (amblyopia): Vzniká v detstve, keď sa vyvíja zrak, čoho je utlmený vývin priestorového videnia. Znižuje zrakovú ostrosť jedného oka. Ak sa v kritickom období, najlepšie v 2. - 5. roku, nezachytí dioptrická chyba, môže sa stať, že sa neskôr už nebude dať zrak napraviť a dieťa ostane po celý život tupozraké. Malé dieťa väčšinou nevie posúdiť svoj zrak a keďže jedno oko vidí dobre, javí sa rodičom, že nemá problémy so zrakom. Preto sa takéto ochorenie ľahko prehliadne a ak sa príde k oftalmológovi po 5. - 6. roku života, liečba je už náročnejšia a menej efektívna. Oklúzor sa používa na prekrytie oka. Výberu detských okuliarov treba venovať pozornosť. Najdôležitejšie je, aby dieťatku dobre sedeli na tvári a nepadali, lebo ich nebude chcieť nosiť. Liečba tupozrakosti má za cieľ predísť prípadným komplikáciám, ktoré sa u neliečenej choroby môžu objaviť a spomaliť zhoršovanie zraku.
- Strabizmus (škúľavosť): Je stav, pri ktorom oči nie sú v jednej línii. Za normálnych podmienok šesť svalov, ktoré ovládajú pohyb očí, spolupracuje, a tak smeruje obe oči rovnakým smerom. Ak máte škúliace oči, vaše oči môžu smerovať dovnútra alebo von či zaostrovať rôznymi smermi. Väčšina prípadov strabizmu je výsledkom abnormality neuromuskulárnej kontroly pohybu očí.
Dôsledky zrakového postihnutia na každodenný život
Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach:
- Samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí.
- Vykonávanie činností v domácnosti.
V poznávacom procese musia ľudia so zrakovým postihnutím nahradiť zrak inými zmyslami, čo kladie vysoké nároky na pamäť, analýzu a dedukciu. Vidiaci človek obsiahne situáciu jedným pohľadom, slabozraký alebo nevidiaci človek si ju musí pamätať, meniacu situáciu neustále prácne analyzovať a dedukovať, čo môžu informácie, ktoré dostáva, pre neho znamenať. Človek so zrakovým postihnutím má v prostredí sťažené nielen získavanie informácií a vykonávanie každodenných činností, ale najmä má sťaženú orientáciu a samostatný pohyb, predovšetkým v neznámom prostredí. Pre bezpečný pohyb zrakovo postihnutých osôb je nevyhnutný dostatok jednoznačných informácií.
Zmysly využívané zrakovo postihnutými osobami
Nevidiaci človek využíva na získavanie potrebných informácií pre pohyb a orientáciu hmat, sluch a čuch. Slabozraký človek využíva najmä zvyšky svojho zraku a v závislosti od stupňa a druhu zrakovej chyby vo zvýšenej miere aj hmat, sluch a čuch. Spôsoby, ktorými nevidiaci alebo slabozraký chodec získava informácie o prostredí, možno rozdeliť do nasledujúcich skupín:
- Hmat: Zrakovo postihnutý človek môže hmatom pozorovať len priestor vo svojej bezprostrednej blízkosti. Preto akékoľvek opatrenie určené na uľahčenie orientácie nevidiaceho, ktoré mu podáva hmatovú informáciu, musí byť umiestnené v jeho dosahu. Taktiež je potrebné umiestniť ho tak, aby bola pravdepodobnosť, že si toto opatrenie nevidiaci všimne, čo najvyššia. Hmatové vnímanie je zúžené len na plochu, ktorou pôsobí človek hmatovými receptormi na skúmaný objekt.
- Sluch: Využíva sa možnosť získania informácií a komunikovania prostredníctvom prirodzených i cielených zvukov z okolitého prostredia, ako aj hlasových informácií, napr. v MHD. V prostredí okolo nás sa vyskytuje veľké množstvo prirodzených zdrojov zvuku a niektoré z nich môže zrakovo postihnutý človek efektívne využívať pre svoju orientáciu. Príkladom je prúd áut - podľa zvuku tohto prúdu sa človek môže zorientovať a pohybovať sa paralelne s ním alebo kolmo naň. Ďalším príkladom môže byť fontána umiestnená pred vstupom do budovy, kde podľa vzdialenosti a smeru zvuku vody zrakovo postihnutý človek vie, kde približne sa nachádza vstup. Tieto prirodzené akustické prvky v prostredí sú však veľmi nestále. Ich výskyt ovplyvňuje napríklad denná doba (výrazne nižší počet áut na ceste mimo dopravnej špičky) alebo ročná doba (fontána v zime nebude funkčná).
To, ktoré zmysly a akým spôsobom bude človek pri samostatnom pohybe využívať, závisí od jeho osobných schopností, zručností, výcviku a subjektívnych preferencií.
Nároky pre osoby so zrakovým postihnutím na jedno oko
Osoba, ktorá nevidí na jedno oko, môže mať nárok na rôzne formy podpory a kompenzácie, v závislosti od závažnosti postihnutia a jeho vplyvu na schopnosť vykonávať bežné denné aktivity. Medzi tieto nároky patria:
Preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)
Tento preukaz umožňuje získať rôzne výhody a zľavy, ako napríklad zľavy na cestovanie, kultúrne podujatia a iné služby.
Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP
Cieľom týchto príspevkov je zmierniť negatívne dôsledky zdravotného postihnutia a umožniť osobám s ŤZP plnohodnotnejšie zapojenie do spoločnosti. Medzi tieto príspevky patrí:
- Peňažný príspevok na osobnú asistenciu: Určený na pomoc pri činnostiach, ktoré osoba s ŤZP nemôže vykonávať sama. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. Blízka osoba môže vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne.
- Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov: Určený na pokrytie zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla, stravovaním, hygienou a inými potrebami.
Sociálne služby
Osoby so zrakovým postihnutím majú nárok na rôzne sociálne služby, ako napríklad poradenstvo, rehabilitáciu a opatrovateľskú službu. Systém sociálnej pomoci v Slovenskej republike, je v súlade so Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Inštitúcie a organizácie poskytujúce podporu
Na Slovensku pôsobí niekoľko inštitúcií a organizácií, ktoré sa venujú podpore a pomoci zrakovo postihnutým osobám.
- Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím: Poskytuje komplexnú rehabilitáciu, t.j. liečebnú, pracovnú, sociálnu a pedagogicko-výchovnú.
- Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS): Presadzuje práva a záujmy zrakovo postihnutých občanov, poskytuje sociálnu rehabilitáciu a sprístupňuje IT nevidiacim a slabozrakým ľuďom. V prípade potreby kontaktovania krajského strediska ÚNSS podľa vášho bydliska, vám poradcovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie radi pomôžu.
Právne aspekty a prístupnosť
Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).
Príklady úprav prístupného prostredia:
- Využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa).
- Hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou).
- Zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).
Prístupnosť informácií a komunikácie
V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné:
- Tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade).
- Aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.
Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím.
Právne úkony a podpisovanie dokumentov
Porozumieť informovanému súhlasu či zmluve a na znak súhlasu ju podpísať je právom takmer každého človeka, ktorý, samozrejme, nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony. No i napriek tomu sa medzi ľuďmi so zrakovým postihnutím čoraz častejšie hovorí o problémoch pri podpisovaní dokumentov. Problém je na strane „vidiacej“ spoločnosti, ktorá z nepochopiteľných dôvodov vníma zrakovo postihnutého ako človeka s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, hoci má občiansky preukaz. A to len preto, že nevidí. Toto vedie k neetickým a protiprávnym konaniam zo strany lekárov a úradníkov.
Ak pacient so zrakovým postihnutím vyhlási, že je spôsobilý podpísať informovaný súhlas, zdravotnícky personál ho má poučiť o danom výkone ako každú inú osobu bez rozdielu na postihnutie, prípadne mu prečíta informovaný súhlas a ukáže, kde je potrebné ho podpísať. Ak všetkému rozumie, informovaný súhlas na danom mieste podpíše. Nevidím dôvod volať k tomu cudziu osobu, dokonca ani manžela. Hlavnými ukazovateľmi sú, či sa osoba vie alebo nevie podpísať a či textu rozumie alebo nie. Ak sa vie podpísať a nevie si text prečítať, v tom prípade ho danej osobe niekto predčíta alebo dá do vhodnej prístupnej podoby. A tu nastupuje ten druhý ukazovateľ, či rozumie obsahu, ktorý sa chystá podpísať. Ak áno, nevidiaca osoba ho vlastnoručne podpíše a je to platný právny úkon.
Neznamená to, že pri akomkoľvek podpise je potrebné volať notára a spisovať zápisnicu. Odpoveď nájdeme v §40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí: „Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať alebo písať, je potrebná notárska zápisnica.“ Keďže išlo o podpisovanie informovaného súhlasu, opierame sa aj o Zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý hovorí o situáciách, kedy sa dáva informovaný súhlas podpisovať inej osobe, zväčša opatrovníkovi, sociálnemu pracovníkovi alebo inej poverenej osobe. Ak nebolo možné využiť iné prostriedky (napr. notebook, lupa, čítacie zariadenie a pod.) na sprístupnenie dokumentu, ktorý nevidiaci človek podpisuje, sprevádzajúca osoba jej môže prečítať celý obsah, ktorý sa chystá podpísať. Musí si ju však zvoliť pacient, ktorého sa to bezprostredne týka, prípadne jej obsah predčíta lekár. Legislatíva nepozná pojem „svedok pacienta“. Očividne si to pomýlili s prípadmi vyjadrenia vôle, kedy sú svedkovia pri danom úkone nevyhnutní, ale svedka pacienta náš zákon nepozná.
Lekári a rovnako aj úradníci, ktorí sa stretávajú s podpisovaním dokumentov zo strany nevidiacich, sa často obávajú, že človek, ktorý si dokument nedokáže prečítať zrakom, sa môže v budúcnosti dožadovať, že si obsah kvôli zrakovému postihnutiu nemohol prečítať a de facto nevedel, čo podpisuje. Advokátka uvádza príklad, kedy súd rozhodol v neprospech človeka so zrakovým postihnutím, ktorému nerozvážnym konaním vznikla škoda a chcel to zvrátiť súdnou cestou s argumentom, že nevidel, čo podpisuje.
Prevencia a liečba očných ochorení
Prevencia a včasná liečba očných ochorení sú kľúčové pre zachovanie dobrého zraku. Pravidelné očné prehliadky, zdravý životný štýl a ochrana očí pred úrazmi a škodlivými vplyvmi prostredia môžu výrazne znížiť riziko vzniku zrakového postihnutia.
Inovácie v liečbe tupozrakosti
Na očnej klinike UVEA Mediklinik v Martine sa lekári rozhodli využiť okuliare s virtuálnou realitou Oculus Rift DK2 na liečbu tupozrakosti. Tréning prebieha pomocou Oculus Riftu tak, že pacienti na celkovo 8 sedeniach hrajú cca 40 minút hru s názvom Diplopia. Pomocou počítačovej hry sa u niektorých pacientov podarilo “lenivé” oko vycvičiť.