Sociálna pomoc na Slovensku: Nároky a možnosti pre ľudí v núdzi

Životné situácie prinášajú rôzne výzvy a niekedy sa človek ocitne v situácii, keď nemá prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb. Slovenská republika má systém sociálnej pomoci, ktorý sa snaží pomôcť ľuďom v takýchto situáciách. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch a možnostiach, ktoré má človek, keď nemá nič, s dôrazom na sociálnu pomoc a podporu pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP).

Čo je sociálna pomoc?

Sociálna pomoc je systém podpory, ktorá sa poskytuje najzraniteľnejším osobám alebo osobám v určitej sociálnej či krízovej životnej situácii (osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny s deťmi, seniori a pod.). Na rozdiel od systému sociálneho poistenia, sociálna pomoc nie je zásluhová, teda sa poskytuje nezávisle od akejkoľvek účasti v poistnom systéme bez ohľadu na výšku príjmu v rovnakej výške alebo v rovnakom plnení pre všetky oprávnené osoby, ktoré splnili ostatné zákonné podmienky (výnimka - peňažné kompenzácie ŤZP).

Pomoc sa poskytuje formou peňažných alebo vecných dávok (sociálne služby), ktoré sú financované buď zo štátneho rozpočtu prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo z rozpočtu samospráv.

Formy sociálnej pomoci

Na Slovensku existuje viacero foriem sociálnej pomoci, ktoré sú určené pre rôzne skupiny obyvateľstva.

1. Pomoc v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je určená pre osoby, ktoré nemajú dostatočný príjem a majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Poskytovanie dávky a príspevkov na pomoc v hmotnej núdzi je upravené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Poskytuje sa vtedy, ak si občan či občianka nemôže sama a ani s pomocou rodinných príbuzných zabezpečiť základné životné podmienky (t. j. jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie).

O pomoc v hmotnej núdzi je potrebné požiadať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska.

• Kto môže požiadať: O dávku v hmotnej núdzi môže požiadať aj cudzinka, iná štátna príslušníčka, azylantka.
• Podmienky: Pri podaní žiadosti musí žena preukázať svoje príjmy (prípadne objasniť finančnú situáciu) alebo doložiť, že nemá žiadny alebo len minimálny príjem a nevlastní nijaký majetok. Aj keď žena má minimálny príjem (alebo nízky príjem), možno jej poskytnúť čiastku dávky v hmotnej núdzi (t.j. doplnenie príjmu do výšky životného minima).
• Pre nezaopatrené deti: Dávka a príspevky k dávke sa poskytujú aj na každé dieťa, o ktoré sa žena stará. Prípadné výživné sa z tejto sumy odpočítava.
• V prípade nezamestnanosti: Ak žena nemá prácu, musí sa zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti. Ak na ňu nemá nárok, ak je dávka nízka, alebo ak sa jej vyplácanie skončí, poskytne sa žene dávka v hmotnej núdzi.
• Vyživovacia povinnosť: Okrem toho žena musí dosiahnuť súdne určenie výživného (na deti a prípadne na seba), aby si manžel plnil vyživovaciu povinnosť.
• Začiatok nároku: Na výplatu dávky v hmotnej núdzi vzniká nárok (iba) od prvého dňa mesiaca, v ktorom o ňu žena požiadala.
• Preddavkové vyplácanie: Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa môžu vyplácať aj preddavkovo, napr. do právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Následne, keď súd vo veci rozhodne, žena musí vrátiť poskytnuté finančné prostriedky odboru sociálnych vecí a rodiny, v prípade, že súd rozhodne o výživnom odo dňa, keď žene bola priznaná dávka spolu s príspevkami k dávke.

Príspevky k dávke v hmotnej núdzi

Mestské a obecné úrady poskytujú príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. Slúži na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb a na mimoriadne liečebné náklady. Podmienkou jej poskytnutia je, že žena alebo rodina je v hmotnej núdzi a vypláca sa jej DHN.

Príspevok na bývanie

Touto dávkou štát pomáha domácnostiam s nízkymi príjmami pri úhrade výdavkov spojených s užívaním bytu alebo rodinného domu. Nárok na príspevok na bývanie si môže uplatniť žiadateľka, ktorej je vyplácaná DHN a ktorá je nájomníčkou bytu (obecného, družstevného), vlastníčkou bytu alebo rodinného domu. Výška príspevku je stanovená zákonom a závisí od počtu posudzovaných osôb. Požiadať o príspevok môže žena na mestskom alebo obecnom úrade.

Prídavky na deti

Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará. Pokiaľ prídavky doteraz dostával muž, musí žena, ak deti žijú s ňou, požiadať odbor sociálnych vecí a rodiny príslušného ÚPSVaR, aby ich začali vyplácať jej. Rovnako má žena postupovať, ak otec tieto peniaze nevyužíva pre potreby detí. Odbor sociálnych vecí a rodiny si môže otca aj predvolať.

2. Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP

Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP sú určené pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zabezpečuje štát poskytovaním rôznych peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto príspevky majú za cieľ zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia, ktoré majú osoby s ŤZP v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia. Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia. Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb v jednej domácnosti.

Typy peňažných kompenzácií:

• Peňažný príspevok na kúpu pomôcky
• Peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky
• Peňažný príspevok na úpravu pomôcky
• Peňažný príspevok na opravu pomôcky
• Peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia
• Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla
• Peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla
• Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu, garáže
• Peňažný príspevok na osobnú asistenciu
• Peňažný príspevok na prepravu
• Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov (diétne stravovanie, hygiena, opotrebovanie šatstva, obuvi, zariadenia)
• Peňažný príspevok na opatrovanie

Nepeňažnými kompenzáciami sú preukaz ŤZP a parkovací preukaz.

Integrovaná posudková činnosť od roku 2025

Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z. zavádza od 1. septembra 2025 integrovanú posudkovú činnosť. Podľa tohto zákona sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky.

3. Sociálne služby

Sociálne služby sú špecializované činnosti, ktoré pomáhajú ľuďom v rôznych životných situáciách, ako napríklad starostlivosť o seba, sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím a ochrana práv a právom chránených záujmov. Sociálne služby zahŕňajú napríklad opatrovateľskú službu, pomoc pri osobnej hygiene, stravovanie a bývanie.

4. Invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok je dávka, ktorá sa poskytuje osobám, ktoré pre svoj zdravotný stav nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

• Zdravotný stav: Musí byť preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku zdravotného postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť viac ako 40 %.
• Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia: Počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa. Ak žiadateľ nespĺňa podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, môže si túto dobu doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie.

Určenie sumy invalidného dôchodku

Suma invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a od výšky príjmov, z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové poistenie. Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. zákona o sociálnom poistení.

• Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %: Suma invalidného dôchodku sa určí podľa vzorca uvedeného v § 73 ods. zákona o sociálnom poistení.
• Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %: Suma invalidného dôchodku sa určí podľa vzorca uvedeného v § 73 ods. zákona o sociálnom poistení.

Invalid z mladosti

Osoba, ktorá sa stala invalidnou pred dosiahnutím 18 rokov veku, má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak nespĺňa podmienku dosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Suma invalidného dôchodku invalida z mladosti sa určí v súlade s § 73 ods. zákona o sociálnom poistení.

• Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %: Suma invalidného dôchodku sa určí podľa vzorca uvedeného v § 73 ods. zákona o sociálnom poistení.
• Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %: Suma invalidného dôchodku sa určí podľa vzorca uvedeného v § 73 ods. zákona o sociálnom poistení.

Sociálna pomoc pre cudzincov

Cudzinci nárok na sociálnu pomoc majú, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z viacerých zákonov. Niektoré zákony nepočítajú s určitými skupinami cudzincov s ohľadom na ich pobyt (trvalý, prechodný, tolerovaný). Treba brať ohľad aj na to, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov (napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie, nezabezpečenie ubytovania, resp. povinnosť spoločného ubytovania a pod.).

Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov

Poskytnutie dávky v hmotnej núdzi s ohľadom na zákon o pobyte cudzincov

Pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu, resp. podnikateľskej činnosti. ŠPTK s prechodným pobytom musia spĺňať podmienky na udelenie pobytu počas celého pobytu na území SR. Nesplnenie podmienok, resp. pominutie účelu pobytu, môže mať za následok zrušenie ich pobytu.

V prípade držiteľa modrej karty je dokonca policajný útvar povinný poučiť ho, že podanie žiadosti o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na odňatie modrej karty. Ak k poučeniu nedôjde, policajný útvar nemôže prechodný pobyt z tohto dôvodu zrušiť.

Pri podaní žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu a túto podmienku musí spĺňať počas trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar jeho pobyt (trvalý pobyt na päť rokov a trvalý pobyt na neobmedzený čas) zruší (až na určité výnimky), ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi môžu bez vplyvu na zrušenie pobytu žiadať ŠPTK s dlhodobým pobytom, tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.

Príklad: Keďže pani Oksana má na Slovensku udelený azyl, nemusí spĺňať podmienky na udelenie pobytu. O pomoc v hmotnej núdzi môže požiadať bez obavy o zrušenie svojho pobytu zo strany cudzineckej polície. Vzhľadom na to, že dôchodok pani Oksany z Ukrajiny je nízky a iný príjem nemá, UPSVaR jej priznal dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie.

Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia pre cudzincov

Tento typ pomoci je pre cudzincov veľmi obmedzený, kompenzácie sú určené iba pre tieto skupiny cudzincov:

• občan Únie, ktorý má na území SR trvalý pobyt,
• štátny príslušník tretej krajiny, ktorého právo na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov SR,
• ktorý je rodinný príslušník občana SR alebo občana Únie a má na území SR trvalý pobyt,
• ktorému bol udelený azyl,
• ktorému sa poskytla doplnková ochrana.

O peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať aj cudzinec a to bez ohľadu na druh a účel pobytu. Samotné poberanie príspevkov na kompenzáciu ŤZP nemá vplyv na pobyt ŠPTK tak ako je to v prípade pomoci v hmotnej núdzi. Podmienky pobytu však ŠPTK musí spĺňať aj ak je uznaný za ŤZP (resp. ak je v stave, ktorý zodpovedá ŤZP), prípadne ich zaňho musí spĺňať osoba, s ktorou sa zlúčil. Inak by mu mohol byť jeho pobyt zrušený (okrem azylantov a osôb s doplnkovou ochranou).

Príklad: Keďže má pani Oksana udelený azyl, patrí do skupiny jedných z mála cudzincov, ktorí môžu žiadať o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. S ohľadom na diagnózy pani Oksany jej boli priznané určité príspevky. Jej nevesta Júlia s prechodným pobytom na území SR môže požiadať o príspevok na opatrovanie Oksany.

Sociálne služby pre cudzincov

Podľa zákona o sociálnych službách môžu sociálne služby využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR: občania EHP s trvalým pobytom na území SR a ich rodinní príslušníci s trvalým pobytom na území SR, ale taktiež štátni príslušníci tretích krajín s trvalým aj prechodným pobytom na území SR, vrátane osôb s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s jednou z najzraniteľnejších skupín cudzincov, a to s cudzincami s tolerovaným pobytom.

Využívanie sociálnych služieb sa väčšinou viaže na trvalý pobyt (kvôli financovaniu a konaniu vo veciach sociálnych služieb). Ak žiadateľ o sociálnu službu nemá na území SR trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona (v tomto prípade zákona o pobyte cudzincov, t.j. keď nemá trvalý pobyt, tak prechodným pobytom podľa tohto zákona) a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v SR. Ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava.

Cudzinci by mali pri potrebe využitia sociálnej služby brať do úvahy, či využitie istej sociálnej služby nie je v rozpore s podmienkami, ktoré musia splniť pri udelení pobytu, alebo počas jeho trvania (napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania, spoločné ubytovanie v prípade zlúčenia s rodinou a pod.). Ak by tieto podmienky neboli splnené, cudzinecká polícia môže ich pobyt zrušiť. Avšak pri zrušení pobytu musí vždy brať do úvahy, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.

Cudzinci bez obavy o to, či spĺňajú podmienky pobytu na území SR môžu byť prijímateľmi najmä ambulantných a terénnych sociálnych služieb. Ide najmä o situácie, keď cudzinec na Slovensku žije s rodinou a sociálne služby využíva osoba, ktorá sa s ním na území SR zlúčila - napr. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (napr. detské jasle alebo služba včasnej intervencie), domáca opatrovateľská služba, prepravná služba, denný stacionár (napr. v prípadoch, kedy ide o pobyt za účelom zlúčenia s rodinou - dieťa do 18 rokov alebo rodič odkázaný na starostlivosť) a pod.

Príklad: Júlia môže umiestniť maloletú Anastaziu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, ktorého zriaďovateľom je mesto. Ide o sociálnu službu poskytovanú v zmysle zákona o sociálnych službách. Aj napriek tomu, že Júlia a jej maloletá dcérka Aňa majú iba prechodný pobyt, môžu byť prijímateľmi tejto sociálnej služby, ak spĺňajú ostatné podmienky na sociálnu službu. Využitie tejto sociálnej služby nemá vplyv na splnenie podmienok ich pobytu.

Ďalšie možnosti podpory

Okrem vyššie uvedených foriem sociálnej pomoci existujú aj ďalšie možnosti podpory pre osoby, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii.

• Náhradné výživné: Náhradné výživné sa poskytuje na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť.
• Opatrovateľský príspevok: Opatrovateľský príspevok sa poskytuje osobe, ktorá sa stará o osobu s ŤZP.
• Koncesionárske poplatky: Osoby s ŤZP sú oslobodené od platenia koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu.
• Zľavy na lieky: Osoby s ŤZP majú nárok na zľavy na lieky. Limit na doplatok za lieky je 25 eur za štvrťrok.
• Oslobodenie od dane: Obec môže znížiť alebo oslobodiť občana s ŤZP od dane zo stavieb, bytov, garáže, nebytových priestorov, od daní za psa alebo komunálny odpad.

tags: #na #co #ma #clovek #narok #ked