Použitie sociálneho fondu a jeho význam pre zamestnancov

Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý je upravený najmä zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa a slúži na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Kto tvorí sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorým sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“.

Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.

Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. aj pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne, ak nemá iných zamestnancov.

Tvorba sociálneho fondu

Tvorbu sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Základ na určenie prídelu

Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Výška prídelu

Sociálny fond sa tvorí:

• Povinný prídel: vo výške 0,6 % až 1 % zo základu. Zamestnávateľ môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 % zo základu len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti k štátu, obci, vyššiemu územnému celku, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
• Ďalší prídel:
  • vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
  • vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu. Priemerná mesačná mzda zamestnanca tak nemôže presiahnuť 50 % z 954 eur, t. j. 477 eur v roku 2019 (vychádza sa z priemernej mesačnej mzdy za rok 2017 vo výške 954 eur). V roku 2020 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2018. Tá bola stanovená Štatistickým úradom SR v sume 1 013 eur, tzn. v roku 2020 nesmie byť vyšší ako 506,50 eur. V roku 2023 sa vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca z roku 2021, ktorá bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).
• Z ďalších zdrojov: ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Upozornenie: tvorba ďalšieho prídelu podľa bodu 1. a 2. nie je možné ich kombinovať.

Termíny tvorby a zúčtovania

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu je flexibilné a môže sa dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Zamestnávateľ musí pri poskytovaní príspevkov z fondu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania, ustanovenú Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.

Účely, na ktoré je možné použiť sociálny fond:

• Stravovanie: nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok nad limit určený Zákonníkom práce). Podľa § 152 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy. Podľa § 152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od dane je oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Oslobodený je aj finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.
• Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily: napr. rekreačné pobyty, kúpeľná liečba, fitness, plaváreň. Zákon o sociálnom fonde umožňuje poskytovať príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je oslobodené od dane.
• Kultúrne a športové podujatia: účasť na rôznych akciách.
• Zdravotná starostlivosť: nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Napríklad preventívna zdravotná starostlivosť.
• Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní), a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Doprava do zamestnania a späť: pre zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde (používajú verejnú dopravu a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy).
• Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): príspevky nad rámec povinného príspevku zamestnávateľa.
• Servisné poukážky: prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu po tovaroch a službách dodávaných alebo poskytovaných registrovaným sociálnym podnikom.
• Úhrada nákladov odborovej organizácie: na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.

Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu

Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, teda môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Zároveň platí, že ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane:

• Úvery a pôžičky.
• Úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
• Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie).
• Finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.
• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom (vlastné alebo prenajaté zariadenia).
• Sociálna výpomoc pri úmrtí blízkej osoby, živelných udalostiach a dlhodobej práceneschopnosti (do 2 000 eur ročne).
• Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov (za podmienky, že zamestnávateľ vynaložené prostriedky neuplatní ako daňové výdavky).

Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu a odvodom:

• Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce, ak ide o peňažný príspevok.
• Príspevok na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov alebo nad 275 eur za kalendárny rok.
• Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec povinného príspevku).
• Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením.
• Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem.
• Všetky ostatné príjmy, ktoré nie sú výslovne oslobodené od dane.

Tabuľka: Zdaniteľnosť a odvody z vybraných plnení zo sociálneho fondu

tags: #na #co #je #mozne #pouzit #socialny