Mainská mývalia mačka, známa aj ako Maine Coon, sa medzičasom stala jedným z najobľúbenejších mačacích plemien na svete a aj na Slovensku sa teší čoraz väčšej obľube. Dá sa to pripísať zrejme jej prirodzenosti, mohutnosti a skvelej povahe. mainskej mývalej mačky je neuveriteľne jemný, priateľský a dobrosrdečný spoločník. Práve pre tieto vlastnosti si zaslúžila prezývku „nežný obor“. Toto plemeno je jedným z mála prírodných plemien, ktoré vzniklo prirodzene, teda pod dohľadom matky prírody, bez zásadných zmien a zásahov človeka.
Pôvod a história
Mainská mývalia mačka patrí medzi najstaršie plemená amerických mačiek. Na rozdiel od nórskej lesnej mačky, ktorej sa výzorom náramne podobá, pochádza z Ameriky, zo spolkového štátu Maine. Jej meno je odvodené od amerického štátu Maine, kde boli tieto mačky prvýkrát videné.
O jej pôvode koluje veľa legiend. Okrem iného sa tvrdilo, že je krížencom mačky a medvedíka čistotného (angl. Racoon; česky mýval), čo je však už len z čisto biologického hľadiska nemožné. Druhá a omnoho pravdepodobnejšia verzia ale je, že mačky vznikli krížením s mačkami námorníka Thomasa Coona okolo roku 1860. Ten totiž prevážal na svojej lodi dlhosrsté mačky z Európy. Vtedy bolo bežné, že námorníci mali na lodiach viacero mačiek. Pri svojich zastávkach v Severnej Amerike - v oblasti dnešného Maine, tak došlo k prirodzenému kríženiu s miestnymi mačkami, ktoré dali dnešným mainkám genetický základ. V drsnom klimatickom podnebí lesnatej a chladnej krajiny sa tak vyvinuli zdravé, odolné mačky schopné odolávať nepriazni počasia a tuhej zime.
Obyvatelia štátu Maine boli na svoje neobyčajné mačky veľmi hrdí. Boli presvedčení, že sú inteligentnejšie, rýchlejšie a tým vo všetkom lepšie ako ostatné mačky. Už v 18. storočí začali svoje mainské mývalie mačky na dedinských ľudových slávnostiach porovnávať s mačkami svojich susedov. Od roku 1895 bolo možné stretnúť sa s mainskou mývalou mačkou na výstavách v Amerike. V tom čase už bola v Amerike veľmi populárnym plemenom. Po zavedení perzskej dlhosrstej mačky však ich popularita na výstavách začala klesať. Ako domáce zvieratko a hubiteľ škodcov, najmä v okolí štátu Maine, však zostala rovnako obľúbená.
V roku 1951 vznikla prvá chovateľská asociácia pre toto plemeno a začala organizovať výstavy výlučne pre mainské mývalie mačky. Záujem o ne sa rýchlo rozšíril aj do Európy. Spočiatku malo na ich chov v Európe veľký vplyv najmä Nemecko. Napriek tomu bol oficiálny štandard plemena mainská mývalia mačka stanovený až v roku 1967 a trvalo takmer ďalších desať rokov, kým toto plemeno uznala väčšina organizácií. Mainské mývalie mačky sú od roku 1986 hrdými národnými mačkami štátu Maine a celosvetovo patria medzi najobľúbenejšie plemená vôbec, čo platí aj o našich zemepisných šírkach.
Vzhľad a charakteristické znaky
Mainská mývalia mačka je skutočný gigant medzi mačkami. Je to naozaj veľké plemeno a prejavuje sa to najmä u jeho mužských predstaviteľov. Dospelý kocúr môže vážiť až 9 kg, pričom boli zaznamenané aj exempláre s hmotnosťou okolo 12 kg. Od špičky nosa po koniec chvosta môže merať až 120 cm a v kohútiku dosahovať výšku 42 cm. Telo je svalnaté, so širokým hrudníkom. Telo by malo byť natiahnuté do dĺžky a pôsobiť hranato. Nohy mývaliek sú silné, svalnaté, široko nasadené, strednej dĺžky a so skvelými proporciami. Labky sú veľké, okrúhle, s chumáčmi srsti. Chumáče srsti na spodku nôh sú u mnohých zvierat také dlhé, že vyčnievajú viac ako 2 cm pomedzi prsty.
Maine coon majú veľké, špicaté uši, ktoré majú na konci štetinky chlpov. Ich srsť odpudzuje vodu. Má hustú podsadu, mastné krycie chlpy a huňatý chvost. Chvost by mal byť približne rovnako dlhý ako telo. Na hlave a ramenách je srsť kratšia, v okolí hlavy zase dlhšia. Srsť na bruchu a brušných partiách je plná a huňatá. Na ušiach sa začína chrasta, ktorá je u samcov ťažšia ako u samíc. Chvostová srsť je dlhá a splývavá. Srsť dosahuje plný rast až vo veku približne dvoch rokov. V priebehu generácií sa u mainskej mývalej mačky vyvinula hustá srsť, takže je dobre prispôsobená drsným podmienkam, ako je sneh a chlad.
Farebné varianty
Mainská mývalia mačka sa vyskytuje len v prírodných farbách. Povolené sú jednofarebné varianty (čierna, modrá, červená, krémová, biela), dvojfarebné (bicolor) aj trojfarebné (tricolor). Veľmi obľúbené sú tiež kresby (mramorovaná, tigrovaná) a strieborné či dymové varianty. Pôvodným typom je však klasická čierna mramorovaná. Rovnako ako u nórskej lesnej mačky je však rozdelenie farieb a ich symetria druhoradá. Podobne sa neprikladá žiadny význam farbe očí. Môžu byť zelené, zelenožlté, medené alebo nepárnofarebné (s nepárnymi očami). Čisto biele mačky sa vyskytujú s oranžovými, modrými alebo nepárnofarebnými očami. Najčastejšie sa vyskytujú mainské mývalie mačky mramorovo čierne alebo čierne a tigrované s bielymi. Naopak, biele mačky s modrými očami sú zriedkavé.
Povaha a správanie
Mainské mývalie mačky sú veľmi milými a spoločenskými zvieratami. Mainská mývalia mačka je známa svojou jemnou, priateľskou a láskavou povahou. Sú veľmi živé, hravé, zaujímajú sa o svoje okolie a neradi sú samé. Pre svoju inteligenciu a spoločenskosť si vyslúžila prezývku "mačkopes", pretože sa často správa ako pes - rada aportuje, učí sa triky a nasleduje svojho majiteľa. Sú veľmi znášanlivé s ostatnými zvieratami a deťmi. MCO veľmi dobre prijímajú iné mačky i ostatné živočíšne druhy, najmä psíkov.
Na rozdiel od väčšiny mačacích plemien sú maine coon známe tým, že majú rady vodu. Ak chováte maine coon samú, potrebuje veľa ľudskej pozornosti. Zamatové nošteky veľa rozprávajú. Ich sladké hrkútanie a mňaukanie sprevádza človeka celý deň. Sú veľmi inteligentné a vnímavé plemeno, ktoré sa dokáže naučiť rôzne triky, aportovať hračky alebo dokonca otvárať dvere. Sú veľmi múdre a rýchlo sa učia. Milujú prechádzky a určite by ocenili výbeh von do záhrady alebo aspoň na zabezpečený balkón. Rady budú sprevádzať svojho človeka aj na vychádzkach von na vôdzke s obojkom či postroji. So svojím človekom by šli aj na kraj sveta.
Mainské mývalie mačky sú považované za prítulné. Napriek tomu by ste svojmu huňatému kamarátovi mali ponúknuť miesto, kam sa môže uchýliť, napríklad domček na hranie. Sú to priateľské a dobre prispôsobené mačky, ktoré sú známe svojou živosťou, pohyblivosťou a nezávislosťou. Niekedy však môžu byť aj tiché alebo lenivé.
Starostlivosť a chov
Mainská mývalia mačka sa dá bez problémov chovať ako bytová mačka, a preto sa skvele hodí pre zamestnaných ľudí. Aj keď nemusíte mať nutne dom so záhradou, byt by mal byť dostatočne priestranný, najmä ak plánujete chovať viac mačiek. Majú však radosť z pohybu a sú aktívne. Preto by aj ako bytové mačky mali mať dostatočné možnosti na vyvádzanie. Kľúčové je robustné a veľké škrabadlo s dostatkom plôch na ležanie a pozorovanie. Dôležitá je pritom primeraná výška a stabilita. Mainská mývalia mačka bude určite tá, ktorá bude sedieť na samom vrchole a sledovať odtiaľ dianie okolo.
Pre zamestnanie týchto chytrých zvieratiek by mali byť k dispozícii aj hračky určené pre mačky, ako aj nejaká interaktívna hračka. Je takisto možné vodiť mačku na mačacej vôdzke, treba si to však vopred nacvičiť v byte. Pri výbere mačacieho záchodu okrem iného dbajte aj na jeho správnu veľkosť. Tu platí: Čím väčší, tým pre mačku lepší a príjemnejší!
Starostlivosť o srsť
Hoci má mainská mývalia mačka dlhú a hustú srsť, jej údržba nie je prekvapivo náročná. Je to tým, že mývalie mačky majú veľmi málo podsady a krycie chlpy sú len polodlhé. Takisto k zauzleniu dochádza len veľmi zriedkavo. Nepĺzne až tak ako napríklad srsť perzských mačiek. Stačí teda, keď mačičke srsť raz týždenne dôkladne prečešete. Ideálne je používať kefu z pravej srsti, pretože syntetické môžu byť nabité statickou elektrinou. Srsť mainskej mývalej šelmy si vyžaduje viac pozornosti na jar a v lete. Počas obdobia lnenia vypadávajú dlhé chlpy z goliera a častejšie česanie zabráni tomu, aby mačka pri každodennej toalete prehltla nadmerné množstvo chlpov. V čase výmeny srsti by ste sa však o srsť mali starať častejšie. Myslite aj na to, že je potrebné srsť kontrolovať aj na parazity pochádzajúce z voľne pobehujúcich mačiek. Vonkajšie zvukovody by sa mali v prípade potreby vyčistiť prípravkom určeným na tento účel. Ostré konce pazúrikov sa môžu zastrihnúť.
Výživa
Mainské mývalie mačky sú veľké mačky, ktoré majú intenzívne nutkanie k pohybu a sú aktívne. Preto musia mať zvieratá k dispozícii adekvátne množstvo energie. Pri výbere mačacieho krmiva dbajte na kvalitné živiny obsiahnuté v krmive. Podiel mäsa by mal byť čo najvyšší. Cukor, konzervanty, obilie a vedľajšie živočíšne produkty by mali byť zastúpené len v nepatrných množstvách. Počas jej pomalého rastu, ktorý trvá až do 3-4 rokov, je dôležité poskytnúť jej krmivo pre mačiatka, ktoré podporí správny vývoj svalov a kostí. Vaši chlpatí štvornohí miláčikovia majú samozrejme radosť aj z maškŕt, pričom ich množstvo by sa malo riadiť pravidlom „všetko s mierou“. V zásade by ste mali dávať pozor na váhu vašej mačky, pretože nadváha môže viesť k bolestivým problémom s kĺbmi.
Popri suchom a mokrom krmive sú ďalšími možnosťami výživy BARF a svojpomocné varenie. Skôr než sa rozhodnete pre jednu z týchto metód, mali by ste si o nich zadovážiť dostatok informácií, aby ste zabránili nebezpečnému nedostatku živín. Dbajte na to, aby ste mačku nikdy nekŕmili surovým bravčovým mäsom, pretože sa ním môže prenášať vírus Aujeszkyho choroby. Pred kŕmením bravčové mäso dostatočne povarte. Pri starostlivosti o srsť prehltnú mainské mývalie mačky veľa chlpov, ktoré sa v žalúdku sformujú do guľatých chuchvalcov. Mačacia tráva pomáha štvornohým miláčikom pri vyvrhovaní chlpov, pretože podporuje nutkanie na dávenie. Mývalky by mali mať neustále voľný prístup k dostatočnému množstvu vody. Kŕmenie mliekom by ste mali obmedziť, pretože mačky majú od prírody intoleranciu na laktózu. Špeciálne mlieko pre mačky so zníženým obsahom mliečneho cukru však mačky znášajú dobre. Malo by však byť ponúkané len ako pochúťka a nie ako náhrada vody.
Zdravie a dĺžka života
Mainské mývalie mačky sú všeobecne považované za robustné a zdravé plemeno. Napriek tomu sa u nich môžu vyskytnúť niektoré dedičné ochorenia:
- Hypertrofická kardiomyopatia (HCM): Ide o ochorenie srdca, pri ktorom dochádza k zhrubnutiu srdcovej steny.
- Dysplázia bedrového kĺbu (HD): Podobne ako u psov, aj u veľkých mačiek sa môže vyskytnúť toto ochorenie kĺbov.
- Polycystické ochorenie obličiek (PKD): Dedičné ochorenie, ktoré spôsobuje tvorbu cýst v obličkách.
U niektorých mainských mývalých mačiek sa okrem toho môže vyskytnúť polydaktýlia. Ide o genetickú poruchu, pri ktorej sa rodia mačky so šiestimi alebo siedmymi prstami. Priemerná dĺžka života mainskej mývalej mačky je 12 až 15 rokov. S kvalitnou stravou, pravidelnou veterinárnou starostlivosťou a láskyplným prostredím sa však môžu dožiť aj viac ako 20 rokov. Existujú aj informácie o mainských mývalých mačkách, ktoré sa dožili vyše 20 rokov. Ak však kúpite mačiatko z renomovanej chovateľskej stanice, nemalo by sa stať, že sa niektoré z geneticky predisponovaných ochorení prejaví. Seriózny chovateľ by mal byť členom chovateľského klubu (napr. Slovenský zväz chovateľov mačiek) a mal by mať preukázané, že mačiatko je očkované, odčervené a čipované.
tags: #myvalia #medvedik #starostlivost #podmienky