Multikultúrna spoločnosť: Diskusia o prínosoch a výzvach

Predstavte si deň, v ktorom si na raňajky kúpite francúzsku bagetu, na obed si pochutnáte na kebabe v arabskej reštaurácii a večer si vyberiete medzi japonským sushi a izraelským falafelom. Alebo sa predsa len rozhodnete pre tradičné slovenské halušky? Takto môže vyzerať bežný deň človeka žijúceho v multikultúrnej spoločnosti.

Multikulturalizmus je ideológia, ktorá sa stáva čoraz aktuálnejšou a diskutovanejšou témou nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Cieľom tohto článku je preskúmať túto ideológiu, jej princípy, prínosy a potenciálne riziká pre spoločnosť.

Vysvetlenie základných pojmov

Americký filozof Cornel West výstižne poznamenal, že slovo „multikulturalizmus“ sa stalo sloganom s nejasne definovaným významom. V odbornej literatúre nájdeme rôzne interpretácie jeho významu. Multikulturalizmus je myšlienkový a politický smer (kultúrna ideológia), ktorá zastáva stanovisko, že v jednom demokratickom štáte môžu spoločne žiť nielen jednotlivci, ale i skupiny s rôznou kultúrou a zdôrazňuje prospešnosť kultúrnej rozmanitosti pre spoločnosť a štát. Cieľom je politicky zjednotiť všetkých občanov bez ohľadu na ich pôvod, rasu či presvedčenie, a to tak, že majú možnosť zachovať si svoju kultúrnu odlišnosť.

Multikulturalizmus by sme mohli chápať taktiež ako protiklad nacionalizmu. Je to ideológia presadzujúca, aby spoločnosť pozostávala z rozličných kultúr, národov, etník a rás, z ktorých každá má mať v rámci spoločnosti rovnaké práva. Je to teda vytvorenie priateľského prostredia a vzájomného rešpektu pre spolužitie ľudí rôznych etník a národností. Vychádza z predpokladu, že všetky kultúry majú vzájomne porovnateľnú hodnotu a sú si rovné a že spolužitie nositeľov rôznych kultúr vedie k vzájomne plodnému obohateniu.

Multikultúrna spoločnosť

Multikultúrna spoločnosť je pluralitná a demokratická spoločnosť založená na vzájomnom rešpektovaní kultúrnej identity a zvyklostí všetkých jej členov. Tvoria ju rôzne skupiny ľudí, ktoré majú rozdielny etnický, rasový, náboženský, politický a spoločenský základ.

Vznik a vývoj multikulturalizmu

Spolužitie ľudí, ktorí pochádzajú z rôznych kultúr a prostredí, prípadne hovoria rôznymi jazykmi, sa objavilo už v neskorej antike vo veľkých mestách s množstvom prisťahovalcov. Situácia sa riešila spontánne vznikom zjednodušenej gréčtiny a neskôr latinčiny ako spoločného komunikačného jazyka (lingua franca) a rozdelením miest na rôzne štvrti, často podľa kultúry alebo náboženstva ich obyvateľov. Napríklad v historickom jadre Jeruzalema sa toto rozdelenie dodnes zachovalo aspoň v názvoch štvrtí.

Slovo multikulturalizmus sa po prvý raz objavilo vo Švajčiarsku v roku 1957 ako vyjadrenie charakteristiky národa, ktorý je politicky jednotný, avšak kultúrne veľmi rozdielny. Vlastná ideológia multikulturalizmu vznikla v 60. rokoch 20. storočia v Kanade, kde išlo o politické zjednotenie frankofónneho a anglofónneho obyvateľstva. Prvé koncepty multikulturalizmu ako také vznikli v Amerike, najmä v USA, v súvislosti s migráciou po 2. svetovej vojne, aj so snahou vyrovnať sa s dedičstvom pôvodných obyvateľov, ako aj s rozrastajúcou aktivitou hnutí rôznych typov menšín (etnické, sexuálne, náboženské a pod.). Výraz multikulturalizmus sa ujal ako výraz snáh o spoločenskú akceptáciu odlišnosti.

Európske krajiny sa začali zaoberať otázkou multikulturalizmu v druhej polovici 20. storočia v súvislosti s prílivom lacnej pracovnej sily z neeurópskych krajín, s migráciou etnických skupín, ako aj s príchodom utečencov. Prijatím Všeobecnej deklarácie ľudských práv, aj iných právnych dohovorov, ktoré upravujú postavenie menšín, zákaz diskriminácie a ochranu ľudských práv, mali menšiny, utečenci a iné marginalizované skupiny možnosť oprieť sa o tieto dokumenty a nárokovať si na plnohodnotné a rovnoprávne postavenie v spoločnosti. Štáty zavádzali rôzne opatrenia v prijímaní prisťahovalcov.

Idea multikulturalizmu a jeho princípy

Idea multikulturalizmu predpokladá vytvorenie harmonickej a kultúrne pestrej spoločnosti, v ktorej by diskriminácia a predsudky boli minulosťou. “Multikulturalizmus teda tvrdí, že ľudia s rôznymi koreňmi môžu spolu nažívať a učiť sa porozumieť obraznosti druhých, môžu a mali by sa bez predsudkov či ilúzií dívať cez hranice rasy, jazyka, rodu a veku a učiť sa myslieť na pozadí premiešanej spoločnosti. Multikulturalizmus zastáva skromný názor, že niektoré z najzaujímavejších vecí v histórii a kultúre sa dejú práve na rozhraní rôznych kultúr.“ (Robert Hugues). Americký politik Pat Buchanan ho vysvetľuje nasledovne: „...žiadne náboženstvo nie je nadradené, žiadna kultúra nie je vyššia a žiadna civilizácia nie je vyspelejšia. Všetko si je rovné.“ Voľne povedané, jedná sa o politiku štátu smerujúcu k relativizácii hodnôt.

Princípy multikulturalizmu

Idea multikulturalizmu musí byť postavená na viacerých ideách a princípoch, ktoré musia byť splnené, aby sa dalo hovoriť o jej realizácii:

1. Multikulturalizmus predpokladá existenciu odlišných skupín, ktoré sa za rozdielne samy považujú, ktorých členovia majú záujem kultúrneho sebavyjadrenia a majú záujem zachovávať si odlišnosti skupiny;
2. Rozdielnosti existujúcich menšín sú zabudované už aj v existujúcich spoločenských štruktúrach;
3. Multikulturalizmus zachováva zásady relativizmu: žiadny životný postoj nemôžeme považovať za nadradený alebo podradený vo vzťahu k iným životným spôsobom, treba ho pochopiť v súvislostiach, avšak nemal by prekročiť rámec zákonnosti a spoločenskej prijateľnosti.

Z uvedených ideálnych téz, ktorých naplnenie možno dosiahnuť len systematickým a dlhodobým procesom na všetkých úrovniach spoločnosti, sa dajú odvodiť viaceré charakteristiky multikultúrnej spoločnosti. V multikultúrnej spoločnosti každý jedinec má právo na:

• Rovnocenné zaobchádzanie
• Zachovávanie odlišností
• Praktizovanie vlastných zvykov
• Ochranu pred diskrimináciou

Základné pravidlá správania sa v multikultúrnom priestore

Základnými pravidlami správania sa v multikultúrnom priestore sú:

• Tolerancia;
• Rešpektovanie rozdielností;
• Práva na rozvoj;
• Žiť vedľa seba.

Takáto spoločnosť nielen pasívne prijíma rozdielnosť, ale je si vedomá a nebráni sa vzájomnej komunikácii a obohacovaniu sa v prospech rozvoja celej spoločnosti. Multikulturalizmus znamená spravodlivé podmienky vzťahov medzi rozličnými kultúrnymi komunitami, ktoré možno zabezpečiť skupinovo diferencujúcimi právami. Sú efektívnym prostriedkom na zabezpečenie slobody a rovnosti členov menšinových kultúr.

Poznáme tieto tri základné formy skupinovo diferencujúcich práv:

• Práva na politickú autonómiu alebo samosprávu (self-government rights);
• Polyetnické práva;
• Práva na špeciálne politické zastúpenie.

Vládna politika v oblasti multikulturalizmu zahŕňa:

• Dvojité občianstvo
• Vládnu podporu tlače, TV a rádia v jazyku menšín
• Podpora menšinových festivalov, sviatkov a osláv
• Akceptácia tradičného a náboženského odevu v školách, vojsku a v spoločnosti
• Podpora umenia rôznych kultúr
• Programy zamerané na účasť príslušníkov menšín v politike, vzdelávaní a na trhu práce

Aj keď multikultúrna politika je v protiklade s kultúrnou asimiláciou, krajiny ako Kanada stále podporujú štrukturálnu asimiláciu.

Prínosy a zlyhania multikultúrnej spoločnosti

Existuje mnoho názorov na to, či je multikulturalizmus prínosom pre spoločnosť, alebo či skôr prevažujú jeho negatívne dopady. V súvislosti s témou multikulturalizmu sa objavuje diskusia o tom, či a prečo multikulturalizmus zlyhal. Otvorené hranice so sebou prinášajú čoraz väčšiu rasovú, etnickú, jazykovú či religióznu pestrosť, čo môže byť vnímané ako obohatenie, ale aj ako zdroj úzkosti či pocitov ohrozenia. Multikultúrny charakter moderných spoločností je však jednoducho fakt, ktorý je do veľkej miery nezvratný.

Argumenty používané na obhajobu multikulturalizmu

1. Kultúrne obohatenie: Podľa tejto koncepcie v kultúrne heterogénnej spoločnosti dochádza k vzájomnému duchovnému obohacovaniu a výsledkom je spoločnosť, ktorá si osvojí tie najlepšie prvky z každej kultúry. Odporcovia multikulturalizmu namietajú, že z empirického hľadiska ide o utópiu: ťažko v praxi nájsť príklad toho, ako čierny emigrant z Afriky kultúrne obohatí európsku civilizáciu. Navyše, rasovo homogénnej spoločnosti nič nebráni prijať pozitívne prvky iných kultúr s tým, že sa vyhne všetkým nevýhodám multikulturalizmu.
2. Spojené štáty americké ako vzor: V USA bieli obyvatelia tvoria len dve tretiny obyvateľstva, mnoho ľudí je rasovo zmiešaných, a predsa ide o štát ako štát s vysokou ekonomickou a životnou úrovňou a tiež politickou mocou. Odporcovia kontrujú najmä dvomi tvrdeniami:
   1. Emigračná politika USA využívala dlhý čas eugenické princípy, čím načerpala silný intelektuálny element najmä z Európy;
   2. Ekonomické parametre USA sú pozitívne ovplyvnené udalosťami, ako 2. svetové vojny; hospodárstvu taktiež prospieva slobodný trh, ktorý by bol možný aj mimo multikulturalizmu. USA boli priekopníkmi hospodárstva aj v čase, kedy vládla prísna rasová segregácia. Odporcovia taktiež poukazujú na oblasti s prevažujúcim nebielym obyvateľstvom, ktoré majú od „amerického sna“ ďaleko (napr. Detroit).
3. Teória „demografickej záplaty“: Tento argument sa opiera o to, že podľa demografických štatistík má v najbližších desaťročiach klesať počet európskych obyvateľov v produktívnom veku a naopak stúpať počet ľudí v dôchodkovom veku, čo spôsobí ekonomický kolaps. Príchod imigrantov by mohol tento trend zvrátiť. Takúto argumentáciu často používajú predstavitelia Európskej únie - namiesto prijatia opatrení v populačnej politike Európy plánuje EÚ prijať milióny neeurópskych prisťahovalcov na zvrátenie nepriaznivého demografického vývoja.
4. Vyplnenie ponuky trhu práce: Táto teória súvisí s predchádzajúcou a zároveň tvrdí, že pôvodní európski obyvatelia nie sú ochotní niektoré činnosti vykonávať, a preto treba prijímať imigrantov. Jedná sa najmä o nekvalifikované práce a činnosti vnímané ako dehonestujúce. Táto teória plní len úlohu „podporného argumentu“ a zároveň sa de facto opiera o sociálnu nerovnosť rás, na čo s obľubou poukazujú jej kritici. Podľa odporcov multikulturalizmu je problém neochoty vykonávať isté povolania zanedbateľný a aj slobodný trh si ho dokáže sám vyriešiť, napríklad reguláciou miezd.

Argumenty používané na kritiku multikulturalizmu

Odporcovia multikulturalizmu tvrdia, že multikulturalizmus sprevádzajú mnohé nevýhody.

1. Nerešpektovanie verejnej mienky: Multikulturalizmus bol zavedený zhora, bez súhlasu alebo odobrenia občanov, teda nedemokraticky. Hoci mnohé prieskumy verejnej mienky ukázali, že ľudia preferujú homogénne krajiny. Takýto postoj však často býva označený za rasistický.
2. Hrozba rozporov: Etnická nehomogenita spôsobená multikulturalizmom môže zapríčiniť stratu stability spoločnosti, jej rozklad, rozpad na rozličné skupiny s odlišnými záujmami. Do budúcnosti hrozí riziko občianskych vojen a odtŕhania častí krajín. Ako príklad sa uvádza Kosovo, ktoré bolo pôvodne čisto srbskou oblasťou, no postupnými migračnými vlnami sa stali menšinou. Niektorí odporcovia multikulturalizmu sa obávajú, že takýto môže byť pravdepodobný budúci vývoj všetkých multikultúrnych (multirasových) krajín.
3. Strata vlády: Obrovský etnický nárast nebielych prisťahovalcov, v kombinácii s početným poklesom bielych a systémom liberálnej demokracie môže spôsobiť, že domáce obyvateľstvo stratí vládu nad svojimi krajinami (početnejší nebieli ich jednoducho prehlasujú).
4. Šírenie rôznych chorôb: Ktorých nositeľmi sú najmä jedinci negroidnej rasy (najznámejšie AIDS).
5. Strata jedinečnosti: Rasové miešanie likviduje jedinečnú identitu národa a rasy. David Lane napríklad povedal: „Ľudia, ktorí dovolia inej rase žiť spoločne s nimi, zaniknú, pretože nevyhnutným výsledkom rasovej integrácie je kríženie rás medzi sebou, ktoré ničí jedinečnosť a exkluzivitu rasy. Nie je konštruktívne nenávidieť ostatné rasy, alebo dokonca zmiešané rasy. No separácia je podmienkou zachovania rasy vlastnej.“
6. Nezlučiteľnosť rozličných videní sveta: Tento argument sa zakladá na tom, že spoločnosť je komplexný systém s vlastnou identitou, hodnotami, kultúrou, tradíciou atď. Hodnoty rozdielnych civilizácií, napríklad európskej a islamskej, sú nezlučiteľné. Právny systém spoločnosti však nemôže obsiahnuť protichodné hodnoty. Preto spolužitie takto odlišných kultúr bude nutne diskrimináciou, keďže nebudú môcť svoje práva uplatňovať obe súčasne.

Multikultúrne vzdelávanie v pedagogickej praxi

Začiatok tretieho tisícročia je obdobím multikulturalizmu. Spolužitie a miešanie kultúr, jazykov, zvykov, tradícií a náboženstiev je úzko spojené s globalizačnými tendenciami. Rýchla komunikácia a dostupnosť obyvateľov rôznych štátov na trhu práce vedú k prenosu kultúrnej identity. Vojnové konflikty a katastrofálna životná úroveň vyháňajú migrantov z ich vlastných krajín. V súčasnej globalizovanej spoločnosti naše kurikulum a učebné postupy v školách nemajú doteraz v základných dokumentoch sformulované východiská pre multikultúrnu výchovu a vzdelávanie. Absentujú aj ciele, ktoré by ju odlíšili od iných výchovných oblastí. Napriek tomu existuje projekt Milénium o potrebe transformácie škôl v zmenených podmienkach a Národný program výchovy a vzdelávania v SR. Tieto materiály spolu s Dohovorom o právach dieťaťa treba považovať za východiská k multikultúrnej výchove a vzdelávaniu.

Vymedzenie základných pojmov

• Multikulturalita: Koexistencia viacerých spoločenstiev bez dôrazu na vzájomné ovplyvňovanie.
• Globalizácia: Modernizačné procesy, ktoré vytvárajú nové mocenské skupiny a sociokultúrne väzby.
• Multikulturalizmus: Ideál harmonickej koexistencie odlišných kultúr, ktorý presadzuje ľudské práva a slobody.

Druhy multikultúrnosti

1. Konzervatívny multikulturalizmus: Je to egocentrické hľadisko euro-atlantickej kultúrnej tradície, ktoré vlastnú tradíciu a civilizáciu chápe ako najrozvinutejšiu a ostatné ako barbarské, menej rozvinuté. Výsledkom je snaha o ich prebudovanie na vlastný obraz.
2. Liberálny multikulturalizmus: Je to rovnostárske stanovisko, ktoré síce akceptuje odlišný charakter kultúr, ale v spolunažívaní kultúr nerešpektuje ich odlišné ekonomické a historické podmienky. Tento prístup zdôrazňuje voľnú súťaž kultúr bez ohľadu na ekonomickú a masmediálnu silu z nich. Výsledkom je asimilácia slabších.
3. Kritický multikulturalizmus: Berie do úvahy znakové štruktúry rôznych kultúr, ich sociálne významy a kontexty, ekonomické a sociálne pozadie. Nielen akceptuje odlišnosť, ale rešpektuje aj rôznorodosť podmienok pre existenciu rôznych kultúr. Takto orientovaným prístupom je starostlivosť o inú kultúru.

Multikultúrna výchova

Multikultúrna výchova predstavuje výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania iných kultúr, na rozvoj tolerancie, estetického vkusu voči iným kultúram a v konečnom dôsledku na rozvoj medziľudskej tolerancie. Rozvíja sa v 20. storočí pod vplyvom veľkej kultúrnej výmeny a komunikácie medzi kultúrami z celého sveta. Pracuje s kultúrnymi predmetmi, je zameraná na všetky vekové kategórie. Multikultúrna výchova chápe rôzne kultúry ako prirodzené rovnocenné, berie však do úvahy ich historické a sociálne súvislosti, ich rôzne spôsoby sebavyjadrenia. Do veľkej miery sa zaoberá znakmi, ktoré kultúry využívajú. Multikultúrna výchova je dnes dôležitým prostriedkom odstraňovania xenofóbie, rasizmu a predchádzania etnickým nepokojom. Pomáha prekonávať vlastné kultúrne obmedzenia, pomáha prekročiť tieň majoritnej kultúry a pozrieť sa na menšinové kultúry ako na právoplatnú súčasť systému.

Ciele multikultúrnej výchovy

Cieľom multikultúrnej výchovy je rozvoj schopnosti tolerovať iné kultúry, alebo inak povedané, rozvoj schopnosti rešpektovať existenciu iných kultúr. Ciele multikultúrnej výchovy teda smerujú od rozvoja pasívnych postojov k aktívnej participácii. Multikultúrne chápanie začína toleranciou a empatiou. Vo svetle tohto postupu môžeme hovoriť o nasledovných výchovných cieľoch multikultúrnej výchovy:

• Schopnosť včleniť rôznorodé kultúry a spoločenstvá do svetovej histórie, schopnosť chápať ich diferencovaný, a pritom sociálne rovnocenný vklad do svetovej kultúrnej histórie, schopnosť prekonať egocentrický pohľad na svet.
• Schopnosť vidieť a chápať vzájomnú komunikáciu a dynamiku kultúr v histórii.
• Schopnosť viesť dialóg s inými kultúrami, prípadne snahu otvoriť sa a vstúpiť do aktívneho tvorivého dialógu s inými kultúrami.
• Schopnosť chápať vzťahy vlastnej kultúry s inými kultúrami, schopnosť vidieť ich vzájomné ovplyvňovanie sa v histórii a snaha prijať toto ovplyvňovanie ako samozrejmosť.
• Schopnosť chápať popri výhodách aj obmedzenia vlastnej kultúry a iných kultúr.
• Schopnosť byť tolerantný a empatický voči iným kultúram a schopnosť starať sa o iné kultúry.

Multikultúrna výchova je súčasne kultúrnou výchovou. Zaoberá sa kultúrou, prezentuje kultúru, vychováva ku kultúrnosti. Multikultúrna výchova sa v tomto kontexte chápe ako syntéza možností, prostriedkov a cieľov výchovy k občianstvu a s možnosťami, prostriedkami a cieľmi estetickej výchovy. Všeobecným cieľom multikultúrnej výchovy je výchova kultúrneho občana, občana s kultúrnym povedomím. Je to cieľ, ktorý v sebe nesie rozvoj občianskych cností, aj rozvoj vkusu. Rôznorodosť určitej spoločnosti alebo výchovno-vzdelávacieho kontextu sa berie za východisko multikultúrnej výchovy. Má svoje nevyhnutné pozadie organizačné, finančné aj politické.

Výhody multikultúrnej výchovy

1. V kultúrnom živote spoločnosti prináša spoluprácu kultúr rôznych menšín a hlavne spoluprácu menšín s väčšinovou kultúrou.
2. V školách pomáha efektívnejšiemu rozvoju schopnosti študentov, pomáha im prekračovať vlastné kultúrne obmedzenia, potláča predsudky.
3. V politickom živote pomáha hlavne prekonávať xenofóbiu a rasizmus.
4. Pre ekonomiku je dôležitá tým, že pomáha prekonávať bariéry v komunikácii medzi odlišnými skupinami, národmi, štátmi. Odstraňuje predsudky a otvára duchovné hranice pre vzájomnú spoluprácu, ktorá je v dnešnej globalizácii svetovej ekonomiky už absolútne nevyhnutná.

Nevýhody multikultúrnej výchovy

1. Ak sa nedocení technologický a ekonomický vplyv príslušníkov majoritnej kultúry, môže multikultúrna výchova prinášať v kultúrnom živote spoločnosti úplne protikladné efekty oproti pôvodne zamýšľaným. Môže sa z nej vyvinúť prístup nadradenosti k menšinovým kultúram.
2. Multikultúrna výchova si vyžaduje vypracovanie zvláštnych učebných osnov, vývoj metodík a špeciálnu prípravu učiteľov.
3. V ekonomickom živote je multikultúrna výchova náročná na finančné zabezpečenie.

Význam multikultúrnej výchovy

Multikultúrna výchova má veľký význam. Pomáha prekonávať vlastné kultúrne obmedzenia, pomáha prekročiť tieň majoritnej kultúry a pozrieť sa na menšinové kultúry ako na právoplatnú súčasť systému. Multikultúrna výchova je potrebná aj na to, aby sa vytvoril nový spôsob usmerňovania diskusie medzi väčšinou a menšinou. Dôležitou úlohou je podporiť a udržať kultúrny pluralizmus v kultúrne rôznorodej spoločnosti a vo vzájomne závislom svete, posilniť kultúrnu identitu v deťoch a v mládeži a pomôcť im v tomto smere rozvinúť ich potenciál.

Vedecké publikácie sa stretávajú aj s pojmom interkultúrne vzdelávanie, ktoré spája medzikultúrny dialóg, spoluprácu, výmenu a vzájomné obohacovanie sa rozličných sociokultúrnych skupín. Interkultúrna výchova umožňuje chápať rôznorodosť a odlišnosť ako pozitívny jav, nie ako zdroj konfliktu.

Diskusia o multikulturalizme na Slovensku

Na Slovensku sa často diskutuje o tom, či je Slovensko multikultúrnou krajinou. Mnohí tvrdia, že je, zatiaľ čo iní poukazujú na relatívne malý počet viditeľných národností v porovnaní s krajinami ako USA, Čína alebo Ruská federácia. Ak nerátame množstvo slovenských nárečí, tak azda jediný jazyk, ktorý bežne počuť, okrem slovenčiny, je na juhu maďarčina. Rusíni na východe niektorí ešte tak rozprávajú svojimi nárečiami, viac-menej sa hlásia zväčša ku Slovákom, ale majú právo sa hlásiť aj k rusínskej národnosti.

Slovensko má menšinu vo všetkých susedných krajinách a platí to aj opačne, snáď s výnimkou Rakúska, ktoré tu menšinu nemá. Zato Slováci v pribratislavskom Rakúsku sa usadzujú. Ako aj v Maďarsku a srbskej Vojvodine, ktorá je slovenská a výrazne lacnejšia. Maďarsko má oporu v maďarskom štáte. Kde je mimochodom slovenská menšina, o ktorú sa pomerne nestaráme. Maďari sa o svoje menšiny starajú veľmi. Rusíni sa u nás tešia kultúrnej sile. Skúste si len pozrieť na sociálnych sieťach množstvo piesní, odhliadnuc od skutočnosti, že tu majú aj kultúrny domov a na rozdiel od Ukrajiny, kde sú vydedencami, tu nie sú zakázaní, ale podporovaní.

Pokiaľ nám záleží na menšinách, tak to je v poriadku, na Slovensku majú slobodu, dvojjazyčné názvy, vysielanie vo verejnoprávnych médiách. Ak by vo svete slov existoval zločin osočovania, multikulturalizmus by patril k jeho popredným obetiam. Vyhlásenia o zlyhaní či dokonca smrti multikulturalizmu už dávno nie sú len doménou nacionalistov, radikálnej pravice či odporcov globalizácie. O zlyhaní multikulturalizmu hovorila už v roku 2010 dokonca aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá istá Angela Merkelová o päť rokov neskôr prijala kontroverzné rozhodnutie, na základe ktorého umožnila vstup do Nemecka státisícom utečencov a migrantov. Problém však nie je v kancelárkinej nekonzistentnosti, ale v tom, že svojimi slovami o zlyhaní multikulturalizmu sa pridala k tým, ktorí tento pojem používajú nesprávne, resp. A tak sa tu už roky sporíme o to, či a prečo multikulturalizmus zlyhal a pritom si pod ním každý z nás predstavuje niečo iné.

Magdaléna Vášáryová a Jozef Mikloško sa zamýšľali nad multikulturalizmom. Podľa Vášáryovej multikulturalizmus vyšiel z módy, avšak multikultúrna spoločnosť stále existuje, a preto je potrebné viesť medzikultúrny dialóg. Nacionalizmus a izolácia sú zbraňami, ktoré bránia vzniku mierového súžitia. Mikloško si pamätá časy, keď multikulturalizmus fungoval, a spolužitie viacerých kultúr a náboženstiev nebolo problematické. Problémy podľa neho prišli zvonka, čo ilustruje na príklade rozpadu Juhoslávie.

Vášáryová považuje „kultúrny kód,“ ktorý sa vštiepi dieťaťu v rodine za niečo, proti čomu sa jednoducho nedá ísť. Za kultúrny kód Slovenska je podľa nej možné považovať toleranciu. Len ťažko nájsť inde vo svete dediny, kde je vedľa seba rímskokatolícky, gréckokatolícky a protestantský kostol. To je podľa nej kultúra, ktorou by sa Slovensko malo propagovať. Mikloško tvrdí, že Slovensko bolo vždy tolerantnou krajinou. Príval moslimov je na Slovensku cudzí. Výraznejší príval je v Čechách a vo Viedni, kde sa prejavujú kultúrne rozdiely.

Vášáryová nepredpokladá, že by prišlo ku kultúrnej integrácii v rámci EÚ, avšak všetky kultúry sú založené na európskom dedičstve. Mikloško tvrdí, že Európa je v ekonomickom smere na kolenách, zatiaľ čo rodinnú politiku, vzdelanie a kultúru považuje za veci, ktoré si riešia národné štáty. Oboznámil tiež s problémom, že druhá generácia migrantov požaduje rovnaké práva ako pôvodní obyvatelia. Predpokladá, že demokratickým spôsobom sa o niekoľko desaťročí môže zmeniť právo v krajinách ako je Francúzsko. Taktiež upozorňuje na demografickú krízu nízkej pôrodnosti a starnutia populácie. Vášáryová zdôrazňuje, že časť katolíckej cirkvi ide proti pápežovi a baviť sa o prijímaní moslimov považuje za irelevantné, keďže časť slovenského obyvateľstva má problém prijať kresťanov, napríklad zo Sýrie. Práve kresťania sú skupinou, ktorá mohla stopnúť nenávisť voči migrantom, avšak to sa nestalo.

tags: #multikulturna #spolocnost #diskusny #prispevok