Lyžovanie telesne postihnutých: Pravidlá, klasifikácia a úspechy slovenských športovcov

Lyžovanie je dynamický šport, ktorý si vyžaduje fyzickú zdatnosť, odvahu a odhodlanie. Pre telesne postihnutých lyžiarov predstavuje táto disciplína ešte väčšiu výzvu. Avšak, vďaka špeciálnym úpravám, pravidlám a klasifikáciám môžu aj oni pretekať a dosahovať pozoruhodné výsledky. Tento článok sa zameriava na pravidlá a klasifikáciu lyžovania telesne postihnutých, s dôrazom na rôzne druhy postihnutí a ich vplyv na športové výkony.

Klasifikácia v lyžovaní telesne postihnutých

Klasifikácia je základným kameňom pre zabezpečenie spravodlivosti v súťažiach telesne postihnutých športovcov. Cieľom je vytvoriť kategórie, v ktorých súťažia športovci s porovnateľným stupňom postihnutia. Klasifikácia je určená pre športovcov, aby v športe uspeli na základe svojich pohybových zručností, ktoré zahŕňajú technické zručnosti, zdravie, duševnú rovnováhu a šikovnosť.

Proces hodnotenia

Športovci sú zaradení na základe telesného, duševného alebo zmyslového znevýhodnenia do športových tried, ktoré zahŕňajú štandardizované testy, vykonávané športovcom a ohodnotené skupinou odborníkov. Športovci podľa povahy znevýhodnenia podstúpia vyšetrenia na fyzické, psychologické alebo zrakové postihnutie. Hodnotenie klasifikácie môže zahŕňať aj ohodnotenie technického stavu pomôcok a pozorovanie na športovisku.

Rôzne športy si vyžadujú rôzne aktivity a pohyby, preto sa klasifikácia vyznačuje špecifikami konkrétneho športu. Športovec, ktorý je spôsobilý na súťaženie v jednom športe, nemusí mať spôsobilosť na iný šport. Štatút klasifikácie športovca sa overuje pred príchodom na paralympijské hry všade tam, kde je to možné. Klasifikácia každého športu je regulovaná Medzinárodnou športovou federáciou (ISF) pre každý šport a musí byť v súlade s klasifikačnými pravidlami IPC a medzinárodnými štandardmi.

Typy postihnutí

• Telesné postihnutie: Zahŕňa stratu končatín, svalovú slabosť, obmedzený rozsah pohybu, problémy s koordináciou a rovnováhou.
• Zrakové postihnutie: Športovci sú rozdelení do troch kategórií na základe stupňa zrakového postihnutia: B1 (úplná strata zraku), B2 (zvyšky zraku), B3 (čiastočne nevidiaci). Od roku 2024 sú zrakovo postihnutí novo rozdelení do štyroch športových tried. Ich zrak je obmedzený na priemer menší ako sedemdesiat stupňov a/alebo majú statickú zrakovú ostrosť rovnú LogMAR 0,6 alebo horšiu.
• Intelektuálne postihnutie: V niektorých športoch súťažia aj športovci s intelektuálnym postihnutím, avšak v lyžovaní je to menej bežné.

Príklady klasifikácií v zjazdovom lyžovaní

Športovci sú rozdelení celkom do trinástich skupín, podľa typu handicapu. Telesne postihnutí sú rozdelení do dvoch základných skupín (tzv. lyžiari stojaci a sediaci), ktoré majú ešte svoje podskupiny (sedem pre „stojacich“, tri pre „sediacich“ lyžiarov - monoski). Zrakovo postihnutí sú rozdelení do troch skupín. Sportovci teda súťažia vo troch kategóriách (TP lyžiari stojaci, TP lyžiari sediaci a zrakovo postihnutí lyžiari). Každý športovec má podľa svojej zdravotnej klasifikácie priradený koeficient.

• LW1: Lyžiari s postihnutím oboch nôh, ktorí lyžujú v sede (monolyža) alebo používajú obidve lyže a 2 stabilizátory/lyžiarske hole.
• LW2: Lyžiari s postihnutím jednej nohy, ktorí lyžujú postojačky s jednou lyžou a dvoma barlami.
• LW3: Lyžiari s postihnutím oboch rúk.
• LW4: Lyžiari s postihnutím jednej ruky.
• LW5/7: Lyžiari s postihnutím oboch nôh, ktorí lyžujú postojačky s dvoma lyžami.
• LW6/8: Lyžiari s postihnutím jednej nohy, ktorí lyžujú postojačky s dvoma lyžami.
• LW9: Lyžiari s postihnutím jednej ruky a jednej nohy. Lyžiari v tejto športovej triede majú postihnutie, ktoré postihuje ruky a nohy.
• B1: Lyžiari s úplnou absenciou videnia. Do tejto kategórie patrí aj Marek Kubačka.
• B2: Lyžiari so zvyškom zraku, ktorí sa dokážu orientovať v priestore.
• B3: Čiastočne nevidiaci lyžiari.

Príklady klasifikácií v behu na lyžiach a biatlone

• Stojaci: Lyžiari s postihnutím dolných končatín, horných končatín alebo oboch.
• Sediaci: Lyžiari s postihnutím dolnej časti tela, ktorí používajú špeciálne sane (sledge).
• Zrakovo postihnutí: Lyžiari s rôznym stupňom zrakového postihnutia, ktorí súťažia s navádzačom. Zrak športovcov je zúžený na priemer menší než šesťdesiat stupňov a/alebo majú statickú zrakovú ostrosť rovnú LogMAR 0,9 alebo horšiu.

Pravidlá lyžovania telesne postihnutých

Pravidlá lyžovania telesne postihnutých sú upravené tak, aby zohľadňovali špecifické potreby a možnosti športovcov s rôznymi typmi postihnutí.

Zjazdové lyžovanie

• Monolyža: Lyžiari s postihnutím dolných končatín používajú monolyžu, ktorá im umožňuje sedieť a ovládať lyžu pomocou trupu a rúk.
• Barly: Lyžiari s postihnutím jednej nohy používajú barly, ktoré im pomáhajú udržiavať rovnováhu a ovládať lyže.
• Navádzač: Zrakovo postihnutí lyžiari súťažia s navádzačom, ktorý ich slovne naviguje po trati.

Biatlon

Pravidlá biatlonu pre zrakovo postihnutých sú podobné pravidlám pre vidiacich športovcov, ale s niekoľkými úpravami:

• Navádzač: Zrakovo postihnutý športovec musí mať navádzača, ktorý ho sprevádza na trati a pomáha mu s orientáciou. Navádzač beží vedľa športovca a slovne ho naviguje.
• Streľba: Pri streľbe používajú zrakovo postihnutí športovci špeciálne pušky s akustickým zameriavacím zariadením. Toto zariadenie vydáva zvuk, ktorý sa mení v závislosti od toho, ako blízko je športovec k terču. Športovec počúva zvuk a upravuje svoju streľbu, kým netrafí terč. Používajú sa zameriavacie zariadenia na puškách, ktoré umožňujú športovcom presne zamieriť na cieľ. Tieto zariadenia, ako napríklad "Swarovski", využívajú zvukové signály, ktoré sa menia v závislosti od polohy pušky voči cieľu. Športovec tak dokáže pomocou sluchu určiť, kedy je puška správne nasmerovaná.
• Terče: Terče pre zrakovo postihnutých športovcov sú väčšie ako terče pre vidiacich športovcov. To uľahčuje športovcom trafiť terč.
• Vzdialenosť: Zrakovo postihnutí športovci strieľajú na terč zo vzdialenosti 10 metrov, zatiaľ čo vidiaci športovci strieľajú zo vzdialenosti 50 metrov.
• Penalizácia: Za každú netrafenú ranu je športovec penalizovaný pridaním času k jeho celkovému času.

Úloha navádzača

Navádzač je neoddeliteľnou súčasťou úspechu zrakovo postihnutého lyžiara alebo biatlonistu. Okrem špičkovej techniky, prostredníctvom ktorej spolu komunikujú, musia byť perfektne zohratí aj v samotnom dorozumievaní sa počas zjazdu. Dôležité sú nielen slová, ale i každá odchýlka v intonácii. Najčastejšie používaným jazykom medzi navigátorom a nevidiacim lyžiarom je angličtina. "Je zvučnejšia ako slovenčina a v zime, keď človeku mrznú ústa, sa lepšie vyslovuje anglické „go“ ako slovenské „ideš“," vysvetľujú lyžiari. Pre nevidiaceho lyžiara je neustály hlasový kontakt s navádzačom kľúčový. „Nepísaným pravidlom je, že keď lyžiar nepočuje hlas svojho navádzača, zastane. Pokiaľ počujem hlas, viem, že je všetko v poriadku a môžem v jazde pokračovať," vysvetľuje Marek Kubačka.

História a vývoj športu zrakovo postihnutých na Slovensku a vo svete

Paraalpské lyžovanie sa začalo rozvíjať po konci druhej svetovej vojny, keď sa zranení vojaci vrátili ku sportu, ktorý milovali. V roku 1948 boli ponúknuté prvé kurzy paraalpského lyžovania v USA a ďalších krajinách. V Nemecku bol priekopníkom lyžovania ľudí s amputáciou dolnej končatiny Franz Wendel, ktorý si po amputácii dolnej končatiny v roku 1941 pripevnil na barle krátke lyžičky. Tu možno datovať prvé zmienky o stabilizátoroch, ktoré na lyžovanie využívajú ako lyžiari stojaci (lyžiari s nadkolennou amputáciou), tak aj vozíčkari, ktorí na svoju jazdu používajú monoski. Sepp „Peppi“ Zwicknagel, rakúsky veterán, ktorý prišiel o obe nohy po zásahu granátom, sa naučil lyžovať a nakoniec sa stal lyžiarskym inštruktorom. V Kitzbüheli vytvoril oddiel pre handicapovaných lyžiarov, ktoré začlenil do štruktúry Rakúskeho lyžiarskeho zväzu. Veľmi rýchlo sa táto novina rozšírila po alpských krajinách a Rakúska lyžiarska asociácia v polovici 40. rokov. Vo Spojených štátoch, Gretchen Fraser, začala s výukou lyžovania osôb po amputácii v armádnych nemocniciach. Gretchen Fraser bola prvou Američankou, ktorá vyhrala zlatú olympijskú medailu v lyžovaní. Po aktívnej kariére sa stala v Sun Valley ambasádorkou lyžovania. Neskôr sa stala mentorkou začínajúcich lyžiarskych pretekárok, vrátane Marianna "Muffy" Davis.

Prvý zdokumentovaný závod pre lyžiarov so zdravotným postihnutím sa konal v rakúskom Badgasteine v roku 1948 a zúčastnilo sa ho 17 paralyžiarov. Alpské lyžovanie bolo jedným z pôvodných športov na prvých zimných paralympijských hrách, ktoré sa konali vo švédskom Örnsköldsviku v roku 1976 so slalomom a obrovským slalomom. Zjazdové závody začali ako predvádzacia akcia na paralympijských hrách v roku 1980 v Geilo v Nórsku a do programu zimných paralympijských hier boli pridané v roku 1984. Medzinárodné závody pre handicapovaných sú organizované od roku 2022 pod hlavičkou Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS).

Na Slovensku

Samostatný športový zväz športovcov so zrakovým postihnutím vznikol 29. augusta 1990 s názvom Sekcia nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Prvým Slovákom, ktorý reprezentoval ČSSR na I. zimných paralympijských hrách 1976 v Ornskoldsviku, bol zrakovo postihnutý - nevidiaci lyžiar Jozef Búroš z Oravy, ktorý súťažil v behu na 10 a 15 km. Spoluzakladateľom Klubu nevidiacich a slabozrakých športovcov v podtatranskej oblasti v roku 1986 bol aj Ing. Štefan Kopčík. Po nežnej revolúcii začal Kopčík s prípravami na odlúčenie od ostatných postihnutí a vytvorenie samostatného zväzu. Na Pléne Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska 29. augusta 1990 boli schválené prvé Stanovy športového zväzu, prvé smernice a Kopčík bol zvolený za predsedu. V roku 1995 sa športové zväzy štyroch postihnutí dohodli a vo februári vytvorili Slovenský paralympijský výbor. Anton Sluka na PH Atlanta 1996 získal pre SR a zrakovo znevýhodnených 1. paralympijské zlato v maratóne, kat.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporujeme všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združujeme športovcov z členských organizácií po celom Slovensku. V oblasti mládežníckeho športu sme vytvorili pre mladých ľudí s telesným znevýhodnením systém športovej prípravy v rámci siete vlastných útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získavame pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí. Od svojho vzniku zväz zastrešoval športy atletika, basketbal na vozíku, biliard, biatlon, boccia, curling na vozíku, cyklistika, drezúra, lukostreľba, lyžovanie (alpské, bežecké), plávanie, stolný tenis, streľba, šach, tanec na vozíku, tlak na lavičke, tenis na vozíku a volejbal. Postupne sa počet zastrešených športov vyvíjal a vzhľadom na rozhodnutia štátu, medzinárodných organizácií športu zdravotne znevýhodnených i svojich najvyšších orgánov upravoval. SZTPŠ je zakladajúcim členom Slovenského paralympijského výboru (SPV), pričom počtom športovcov i dosiahnutými výsledkami je dlhodobo jeho dominantným členským subjektom.

História SZTPŠ

• 1990: Dňa 6.10.1990 zaniká Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikajú tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov. Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková.
• 1992: Dňa 28. 11. 1992 došlo k zmene názvu zväzu, keď sa premenovali a do súčasnosti pôsobia pod názvom Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov.
• 1993: Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky nadväzuje na tradíciu medzinárodných podujatí Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale a začína organizovať aj nové podujatia ako Slovakia Open v tenise na vozíku, Slovakia Open v stolnom tenise a ďalšie.
• 1997: SZTPŠ zorganizoval jedno z prvých najvyšších medzinárodných podujatí - ME v tlaku na lavičke. Postupne sa pridali ďalšie - ME v stolnom tenise (1999), ME v tlaku na lavičke (2002), MS družstiev v stolnom tenise (2017), MS v šachu telesne postihnutých (2011), SP v streľbe (2007), SP vo volejbale (2001), EP v cyklistike a ďalšie.
• 2002: Helenu Hankovú vo funkcii predsedu vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes. Voľby predsedu, členov výkonného výboru a ostatných orgánov SZTPŠ prebiehajú každé 4 roky.
• 2008-súčasnosť: Valné zhromaždenie SZTPŠ rozhodlo o prechode športov priamo riadených Medzinárodným paralympijským výborom pod riadenie Slovenského paralympijského výboru.

Úspechy slovenských reprezentantov

Slovensko má v lyžovaní zdravotne postihnutých dlhodobo veľmi dobré výsledky. Počtom získaných medailí na zimných paralympijských hrách (ZPH) je lyžovanie najúspešnejším parašportom na Slovensku.

Zjazdové lyžovanie

• Štefan Kopčík: Získal bronz v zjazde na ZPH v Nagane 1998.
• Henrieta Farkašová: Viacnásobná paralympijská víťazka v zjazdovom lyžovaní. Je najúspešnejšou slovenskou paralympioničkou v histórii, je jedenásťnásobná víťazka Paralympijských hier a šestnásťnásobná víťazka Majstrovstiev sveta v para alpskom lyžovaní. Henrieta Farkašová sa narodila v máji 1986 v Rožňave. Vyrastala v obci Lipovník. Na základnú školu chodila so zdravými deťmi, strednú školu absolvovala so zrakovo postihnutými deťmi. Nepochádzala z lyžiarskej rodiny ani kraja, k lyžovaniu sa dostala po prvý raz až vo veku 17 rokov. Farkašová sa kvalifikovala už na Zimné paralympijské hry v Turíne v roku 2006. Na Zimných paralympijských hrách 2010 vo Vancouveri už štartovala a s navádzačkou Natáliou Šubrtovou získala vo Whistleri 3 zlaté medaily za disciplíny zrakovo postihnutých: obrovský slalom, superkombinácia a super obrovský slalom. Štvrtú paralympijskú zlatú medailu získala na Zimných paralympijských hrách 2014 v Soči v zjazde zrakovo postihnutých, kde vyhrala s časom 1:31,55 min a s náskokom 2,73 sekundy. Taktiež tu získala bronzovú medailu v slalome a piate zlato v obrovskom slalome. Na ZPH v Pchjongčchangu získala ďalšie zlato v zjazde zrakovo postihnutých, rovnako s navádzačkou Natáliou Šubrtovou, ďalšie triumfy pridala v disciplíne super-G, superkombinácia i obrovský slalom. Po ZPH 2014 obdržala spoločne s Anastasiou Kuzminovou najvyššie štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. Farkašová je slobodná, býva v Bratislave.
• Jakub Krako: Úspešný zjazdový lyžiar.
• Miroslav Haraus: Ďalší úspešný zjazdový lyžiar.
• Alexandra Rexová: Naša slabozraká paralympijská víťazka z Pekingu Alexandra Rexová si najnovšie priviezla z MS v paraalpskom lyžovaní v španielskom Espote striebro a bronz. Príbeh zrakovo znevýhodnenej Alexandry Rexovej je zaujímavý aj inšpirujúci. Napriek svojej mladosti by mohla Saša patriť medzi opory na budúcich ZPH v Miláne a Cortine d´Ampezzo.

Biatlon

• Miroslav Jambor: Získal striebro v biatlone na ZPH v Nagane 1998.

Ďalší úspešní športovci

• Anton Sluka: Získal zlato v maratóne na PH Atlanta 1996.
• František Gödri: Získal bronz v päťboji na PH Atlanta 1996.
• Ján Szojka: Získal bronz v cyklistike na PH Sydney 2000.
• Vladislav Janoviak: Získal bronz v cyklistike na PH Londýn 2012.
• Ivana Krištofičová: Získala striebornú medailu vo vrhu guľou na Deaflympiáde.
• Hanka Kolníková: Získala bronzovú medailu v behu na 100 m na ME v atletike.
• Adrián Matušík: Úspešný vrhač guľou a diskom.

Inšpiratívne príbehy

Príbeh Mariána Ligdu

Marián Ligda (1979) z Liptovského Mikuláša je príkladom športovca, ktorý sa nevzdal ani po tragickom úraze. Pred pádom v januári 2005 patril medzi dvadsiatku najlepších lyžiarov sveta vo freeridingu, čo je lyžovanie na extrémnych svahoch s neupraveným terénom. Reprezentoval Slovensko vo freeride lyžovaní a ako jediný Slovák sa nominoval na MS vo freeride lyžovaní RED BULL SNOWTHRILL. Dnes patrí medzi piatich ľudí na svete, ktorí voľné, neupravené terény so sklonom viac ako 45 stupňov zdolávajú na sitski (monolyža).

Šport bol vždy súčasťou jeho života, k čomu ho priviedli rodičia. Od piatich rokov sa venoval mnohým športovým aktivitám a zaznamenal úspechy ako reprezentant Slovenska v zjazdovom a neskôr vo freeride lyžovaní. Rozdiel je v tom, že človek sedí a tým pádom je menej obratný. Taktiež si treba ustriehnuť rýchlosť, viac predvídať terén a nástrahy v žľaboch. Nohy človek používa ako tlmiče, vie sa odraziť alebo stlmiť nerovnosti. Hoci je vynikajúci lyžiar, medzi hendikepovanými zjazdármi sa neobjavuje, pretože Slovensko v tomto paraolympijskom športe odmietol reprezentovať.

Lyžovanie miluje, dáva mu pocit voľnosti a sebarealizácie, a k tomu nepotrebuje medaily ani ocenenia. Reprezentoval Slovensko už ako zdravý športovec, neskôr ako paraplegik. Za 30 rokov v profi športe zhodnotil, že organizovaný šport a najmä ten vrcholový, kde je človek podriadený zväzu, ide z kopca. Dnes už sa nedá reprezentovať krajina a porovnávať sa s profesionálnymi športovcami zo zahraničia za daných amatérskych podmienok, ktoré u nás vládnu. Marián Ligda je spolumajiteľom agentúry LM production, ktorá zabezpečuje cielené kampane, marketingové služby a reklamné produkty. Zaoberajú sa filmovaním a fotografovaním z prostredia hôr. Zrejme máte na mysli občianske združenie Centrum Ligda, asociáciu pre telesne postihnutých. Združuje predovšetkým fyzické osoby s telesným postihnutím v dôsledku poranenia miechy, chrbtice, ochrnutia dolných či horných končatín, s potrebou ich dlhodobej liečby a rehabilitácie. Ciele združenia sú jasne naformulované na jeho stránke. Vyjadriť sa však dajú úplne jednoducho - život na vozíku si zdravý človek nevie predstaviť. Po úraze je veľmi dôležitá rehabilitácia. Treba veľa plánovať a riešiť banality. Nie sú to len schody, problémy robia tie najzákladnejšie úkony, povedzme len preniesť na mechanickom invalidnom vozíku väčší predmet z bodu A do bodu B, či použiť toaletu, sprchu. Každý, kto mal úraz miechy, musí dodržiavať počas dňa istý režim. Telo sa musí neustále prekrvovať, aby nevznikli zdravotné komplikácie. Ľudia na vozíku by mali každý deň stáť alebo chodiť v špeciálnych pomôckach, aby sa prekrvili svaly na nohách a neskracovali sa šľachy. Centrum Ligda prispieva zdravotne postihnutým na fyzioterapiu, rehabilitáciu, na nákup invalidných vozíkov či špeciálnych pomôcok. Fungovanie a pomoc je závislé od financií, ktoré získajú z 2 % z dane. Majú vypracovaných niekoľko projektov, ktoré by mali v budúcnosti priniesť nové možnosti rozvoja športu pre zdravotne postihnutých ľudí. Pri ich realizácií budú spolupracovať so samosprávou, tretím sektorom a s inými subjektmi.

Príbeh Mareka Kubačku

Príbeh Mareka Kubačku, nevidiaceho lyžiara, je inšpiratívnym príkladom toho, ako sa dá aj napriek ťažkému osudu dosiahnuť úspech a naplnenie. Marek prišiel o zrak v deviatich rokoch pri nešťastnej nehode. Napriek tejto životnej zmene sa nevzdal a už nasledujúcu zimnú sezónu stál na lyžiarskom svahu so svojím otcom, ktorý mu bol prvým navádzačom. Marek Kubačka je priekopníkom zjazdového lyžovania u zrakovo postihnutých športovcov na Slovensku. Zúčastnil sa paralympiády v Turíne, čo bol pre neho nezabudnuteľný zážitok.

tags: #ms #telesne #postihnutych #v #lyzovani