Nárok na príspevok v hmotnej núdzi a vplyv predaja nehnuteľnosti

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak vaša domácnosť príde o zdroje príjmu, môže byť pre vás pomoc v hmotnej núdzi doslova záchranou. Zahŕňa viacero peňažných plnení, vďaka ktorým ľahšie uspokojíte aspoň základné potreby rodiny.

Dôležité je zdôrazniť, že samotný fakt, že domácnosť je v hmotnej núdzi, ešte automaticky neznamená nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Táto pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, a nie do sumy životného minima.

Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ak sa po posúdení príjmu, majetku a uplatnení nárokov zistí, že domácnosť je v stave hmotnej núdze.

Členovia domácnosti

Domácnosť tvoria členovia domácnosti, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:

• jednotlivec,
• manžel a manželka,
• manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
• rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
• maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
• plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon“) definuje okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb.

Príjem a majetok pri posudzovaní hmotnej núdze

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25 % z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Majetok, ktorý bráni výplate pomoci v hmotnej núdzi

Pre výplatu pomoci v hmotnej núdzi či tzv. jednorazovej dávky nestačí splnenie podmienky nedostatočných príjmov domácnosti. Dôležité je tiež to, aby si členovia domácnosti nemohli zabezpečiť alebo zvýšiť príjem ani výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov (napríklad vymožením pohľadávok).

Pri posudzovaní stavu hmotnej núdze sa za majetok pokladajú:

• veci a tiež
• práva alebo iné majetkové hodnoty, ak to ich povaha pripúšťa.

Majetkom sú aj peňažné prostriedky z vyporiadania spoluvlastníctva; výnimkou sú finančné prostriedky z vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti užívanej domácnosťou na trvalé bývanie počas šiestich mesiacov od ich nadobudnutia.

Majetok, ktorý nebráni výplate pomoci v hmotnej núdzi

Konštatovaniu stavu hmotnej núdze nebráni:

1. Taký majetok, ktorý nepomôže zabezpečiť či zvýšiť príjem domácnosti (napríklad veci, ktorých speňaženie či danie do prenájmu nie je objektívne reálne).
2. Jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a o ktorom platí, že:
   • sa využíva na individuálnu prepravu toho člena vašej domácnosti, ktorý má parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Ak sú držiteľmi parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím viacerí členovia vašej domácnosti, nepovažuje sa pre účely posudzovania hmotnej núdze za majetok jedno motorové vozidlo na každého člena domácnosti s parkovacím preukazom;
   • je staršie ako 10 rokov alebo jeho hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu (aktuálne je suma tohto životného minima 268,88 Eur; hranica hodnoty je teda 9 410,80 Eur). Hodnota sa stanovuje odborným stanoviskom vyhotoveným znalcom alebo podľa dokladu o jeho kúpe vyhotoveného osobou s predmetom činnosti výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel.
3. Nehnuteľnosť, ktorú ako domácnosť užívate na primerané trvalé bývanie. Výplate dávok v hmotnej núdzi by nemalo brániť vlastníctvo domu, ktorý je adekvátny odôvodneným potrebám vašej rodiny. Primeranosť bývania sa môže odvíjať napríklad od počtu členov rodiny a veľkosti užívanej nehnuteľnosti. Podmienka primeranosti neplatí, ak už všetci členovia vašej domácnosti dovŕšili dôchodkový vek.
4. Poľnohospodárska a lesná pôda, ktorá je užívaná pre potreby vašej domácnosti.
5. Hnuteľné veci nepodliehajúce exekúcii. Pri posudzovaní vašej majetkovej situácie nemožno brať do úvahy napríklad veci, ktoré nevyhnutne potrebujete na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a potrieb rodiny. Z hodnotnejších vecí pôjde napríklad o chladničku, sporák, varič, vykurovacie teleso, práčku, domáce zvieratá či snubný prsteň s obrúčkou.
6. Hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla jednorazová dávka, dotácia na podporu humanitárnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
7. Majetok, ktorý v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzovej situácie či mimoriadnej situácie nemôžete ako vlastník užívať.

Vplyv predaja nehnuteľnosti na nárok na príspevok v hmotnej núdzi

Predaj bytu predstavuje významnú zmenu v majetkovej situácii domácnosti a má priamy vplyv na nárok na príspevok k hmotnej núdzi. Získané finančné prostriedky z predaja bytu sa považujú za majetok, ktorý môže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem domácnosti.

V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať, či bola nehnuteľnosť pred predajom užívaná domácnosťou na trvalé bývanie. Ak áno, finančné prostriedky získané z vyporiadania spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti sa nepovažujú za majetok počas šiestich mesiacov od ich nadobudnutia. To znamená, že počas tohto obdobia predaj bytu nemá vplyv na nárok na príspevok k hmotnej núdzi.

Po uplynutí šiestich mesiacov sa však tieto finančné prostriedky už považujú za majetok a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ich bude zohľadňovať pri posudzovaní nároku na príspevok. V praxi to znamená, že ak má domácnosť po predaji bytu dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie svojich životných potrieb, nárok na príspevok k hmotnej núdzi jej zanikne.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je:

• dávka v hmotnej núdzi,
• ochranný príspevok,
• aktivačný príspevok,
• príspevok na nezaopatrené dieťa,
• príspevok na bývanie.

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.

1. Dávka v hmotnej núdzi

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky sa odvíja od zloženia domácnosti a od januára 2026 sa zvýšila:

K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj príspevky (príspevok na bývanie, ochranný príspevok, aktivačný príspevok atď.), čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

2. Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V, to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
• má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
• je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.

3. Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

• 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou.
• 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.
• 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

4. Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.

5. Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Príspevok na bývanie je:

• 100,60 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
• 170,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 216,70 € mesačne, ak ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 262,70 € mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 308,40 € mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie.

Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny alebo si ho môžete vytlačiť. Odporúčame, aby ste sa pred podaním žiadosti informovali na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o všetkých náležitostiach tejto žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť.

Pomoc v hmotnej núdzi vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vypláca sa za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak zákon neustanovuje inak, vypláca sa mesačne pozadu, nevypláca sa do cudziny a nepatrí za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Sociálne bývanie ako alternatíva

Ak občan nespĺňa podmienky pre príspevok na bývanie, alebo je jeho situácia dlhodobo neudržateľná, môže zvážiť žiadosť o sociálny byt. Problematika úpravy sociálneho bývania je predmetom zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Tento zákon však definuje len všeobecný rozsah podmienok, preto konkrétnejšie zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov určuje samotná obec prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. To znamená, že podmienky sa môžu u jednotlivých samospráv líšiť.

Zákonom stanovenou podmienkou je príjem žiadateľa, ktorý by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima. Môže byť aj príjem vo výške 4-násobku životného minima, ale iba ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, prípadne aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, kultúru či ochranu pre obyvateľov mesta alebo obce.

V podmienkach obce často stanovujú, aby mal žiadateľ v danej samospráve trvalý pobyt, prípadne posudzujú aj schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Žiadosť sa podáva na mestskom alebo obecnom úrade. Treba však počítať s tým, že na nájomné byty sa čaká pomerne dlho.

tags: #mozu #mi #zobrat #prispevok #k #hmotnej