Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec v určitých prípadoch právo na finančné plnenie navyše, známe ako odstupné alebo odchodné. Tieto pojmy sa často zamieňajú, a zamestnanci sa často domnievajú, že na ne majú nárok vždy. V skutočnosti sú podmienky pre ich získanie presne definované zákonom. Odchodné je jednorazová odmena pri odchode do dôchodku a viaže sa na odchod zamestnanca do dôchodku. Oproti odstupného, na ktoré môže zamestnancovi vzniknúť nárok viacnásobne pri každom skončení pracovného pomeru, odchodné sa vypláca len raz za život, aj keby zamestnanec neskôr znovu pracoval.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Nárok na odchodné vzniká, ak zamestnanec pri prvom skončení pracovného pomeru požiada o starobný dôchodok alebo o invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti pracovať je nad 70 %). Dôležité je upozorniť, že zatiaľ čo pri odstupnom rozhoduje forma ukončenia pracovného pomeru (teda buď dohodou alebo výpoveďou zamestnávateľa z konkrétnych dôvodov, ktoré musia byť naplnené), na odchodné má zamestnanec nárok bez ohľadu na spôsob a dôvod ukončenia pracovného pomeru.
Jedinou výnimkou, kedy zamestnanec stráca nárok na odchodné, je, ak bol pracovný pomer ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odchodné má len zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu.
Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Pri predčasnom starobnom dôchodku (PSD) vzniká nárok na odchodné, ak zamestnancovi bol priznaný PSD na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru. Avšak právne predpisy o sociálnom zabezpečení neumožňujú, aby fyzická osoba požiadala o priznanie PSD počas trvania pracovného pomeru. Žiadosť je tak možné podať až po skončení pracovného pomeru, najneskôr do desiatich dní po jeho skončení. V čase, kedy zamestnanec podáva žiadosť na Sociálnu poisťovňu, ešte nevie, či mu bude aj skutočne priznaný predčasný starobný dôchodok, čo predstavuje spornú záležitosť v našej legislatíve.
Toto by ste mali vedieť o odstupnom.
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške najmenej jednonásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ alebo kolektívna zmluva však môže dohodnúť aj vyššiu sumu. Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
Príklady výpočtu odchodného
Ak zamestnanec dostal odstupné vo výške 3-mesačného priemerného zárobku a vráti sa po 1 mesiaci, vracia pomernú časť zodpovedajúcu zvyšným 2 mesiacom. Ak je však zamestnanec poberateľom starobného dôchodku a skončí pracovný pomer, pričom o dôchodok požiadal do 10 dní po skončení pracovného pomeru, nárok na odchodné mu vzniká aj napriek tomu, že v čase skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie o priznaní dôchodku.
Ak zamestnanec pracuje u viacerých zamestnávateľov, nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer. Ak by ste chceli získať odchodné od zamestnávateľa s vyšším príjmom, museli by ste najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u zamestnávateľa s nižším príjmom. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Odchodné v prípade úmrtia zamestnanca
Od novembra 2022 sa spresnila otázka nároku na odchodné v prípade úmrtia zamestnanca. Dovtedy bolo sporné, či vzniká zamestnancovi nárok na odchodné v prípade jeho úmrtia, ak aj splní už vyššie spomenuté podmienky. Ustanovenie o skončení pracovného pomeru, konkrétne § 59 Zákonníka práce, definuje, že pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. Preto bolo doteraz sporné, či je splnená podmienka nároku na odchodné - teda že ide o skončenie pracovného pomeru, keďže zákon upravuje, že neskončil, ale zanikol. Novelizácia zákona č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. 11. 2022 túto situáciu rieši a nárok na odchodné a odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca.
Poistné a daň z odchodného
Odchodné je vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie. Z odchodného sa platí poistné, a ak by prevýšilo určitú sumu, Sociálna poisťovňa môže pozastaviť vyplácanie predčasného starobného dôchodku. To sa týka iba dohôd. Odvody sú účtované, ale nemusia byť hradené v prípade platobnej neschopnosti, čo môže mať vplyv na daň z príjmu. Daň z príjmu v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. musí byť odvedená, aj keď je veľmi malý predpoklad na vyplatenie plného nároku zamestnanca.
Čo si ustrážiť?
- Forma ukončenia: Ak ide o dohodu, v dokumente musí byť výslovne uvedený dôvod podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, inak môže zamestnávateľ odstupné odmietnuť.
- Výpočet priemerného zárobku: Používa sa priemer z predchádzajúceho štvrťroka.
- Lehota na vyplatenie: Buď dohodnutá alebo potom zákonné pravidlá.
- Kombinácia nárokov: Ak zamestnanec spĺňa podmienky na obe plnenia (odstupné aj odchodné), môže mu vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.