Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže výrazne ovplyvniť príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa účtuje PN u SZČO, aké odvody je potrebné platiť počas PN a aké možnosti komerčného poistenia práceneschopnosti existujú.
Elektronická PN: Zjednodušenie administratívy pre SZČO
Elektronická PN (ePN) priniesla výrazné zjednodušenie administratívy spojenej s práceneschopnosťou. Namiesto papierových tlačív stačí lekárovi vykonať niekoľko kliknutí v počítači. Lekár odošle informáciu o práceneschopnosti do Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS), a vy sa môžete sústrediť na liečbu.
Výhody elektronickej PN
- Žiadne doručovanie potvrdení: Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemusíte doručovať žiadne potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
- Automatické zasielanie údajov: Informácie o vašej PN sú automaticky zasielané do Sociálnej poisťovne.
- Online kontrola a správa: Svoju ePN si môžete kontrolovať online prostredníctvom Elektronického účtu poistenca. Tu môžete nahlásiť zmenu čísla účtu alebo adresy pobytu počas PN.
Prístup a aktivácia Elektronického účtu poistenca
Pre prístup do Elektronického účtu poistenca je potrebné ho najskôr aktivovať. Aktiváciu je možné vybaviť osobne v pobočke Sociálnej poisťovne alebo elektronicky prostredníctvom slovensko.sk s využitím elektronického občianskeho preukazu.
Postup pri ePN
- Kontrola údajov: Po prihlásení do Elektronického účtu poistenca skontrolujte predvyplnené údaje v detaile ePN.
- Potvrdenie: Ak sú údaje správne, potvrďte formulár.
- Oprava chýb: Ak systém nájde chybu, opravte vyznačené kolónky a opätovne odošlite.
- Nahlásenie údajov: SZČO a dobrovoľne poistení by mali pri prvej ePN nahlásiť číslo bankového účtu alebo adresu pre výplatu nemocenského.
- Hlásenie úrazu: Ak ePN vznikla z dôvodu úrazu, vyplňte a odošlite tlačivo Hlásenie úrazu na účely nemocenského.
Odvody SZČO počas PN
SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke, nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.
Sociálne odvody počas PN
Počas PN nemusia SZČO platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Problém však nastáva, ak sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak je dočasne práceneschopný len časť mesiaca, za zvyšnú časť mesiaca je povinný toto poistné doplatiť. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok.
Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.
Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.
Príklad výpočtu alikvotného vymeriavacieho základu
Ak má mesiac 30 dní, živnostník platí minimálne odvody (z vymeriavacieho základu 652 eur mesačne) a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by inak musel zaplatiť 216,13 eura.
Živnostníkom, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.
Preplatok odvodov
Ak živnostník napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, Sociálna poisťovňa preplatok vráti do 60 dní, alebo môže živnostník požiadať o vrátenie preplatku do 30 dní.
Zdravotné odvody počas PN
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa robí ročné zúčtovanie poistného, kde sa posudzujú skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.
Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.
Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.
Nárok na nemocenské dávky
K tomu, aby mal podnikateľ nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá PN-ku vypláca. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. To znamená, že ak má Sociálna poisťovňa vyplatiť podnikateľovi PN-ku, ten nesmie mať dlhy na sociálnom poistnom. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nevznikne nárok na PN-ku.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba - osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
- Povinne nemocensky poistená osoba - sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
- Osoba v ochrannej lehote - ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. Znamená to, že ak ste boli zamestnaní alebo ste podnikali od 1. januára do 31. apríla a od 3. mája do 30. júna ste PN, vďaka ochrannej lehote máte nárok na PN-ku.
Výpočet nemocenského
Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Denný vymeriavací základ je vlastne podielom súčtu vymeriavacích základov, z ktorých bolo zaplatené poistné v rozhodujúcom období a počtom dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Výška nemocenskej dávky
Dávka sa vypláca SZČO za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške:
- od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ
- od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ alebo PDVZ
Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €. Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje:
- v 1. - 3. dni PN 23,50685 eur (25 % z 94,0274 eur)
- od 4. dňa PN 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur)
Výška dávky sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor. Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN v roku 2024 sa realizuje za kalendárne dni.
Príklad výpočtu nemocenského
SZČO bola počas mesiaca august PN 14 dní. SZČO si platila nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 600 €. Denný vymeriavací základ sa vypočíta nasledovne: 600€ x 12mesiacov / 365dní = 19,7261€
Výška nemocenskej dávky pre SZČO sa vypočíta nasledovne:
- za prvé tri dni: 19,7261 € x 0,25 x 3 = 14,80 €
- za ďalších 11 dní: 19,7261 € x 0,55 x 11 = 119,34 €
SZČO má nárok na nemocenské dávky vo výške: 134,14€.
Trvanie a výplata PN
Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov. Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.
Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.
Čo robiť, ak som PN a nedostal/a som nemocenské?
O dĺžke PN-ky rozhoduje lekár, preto sa najskôr obráťte na lekára, ktorý vás uznal práceneschopným. Mohlo sa stať, že zabudol PN-ku zadať do systému ePN. Ak lekár potvrdí, že z jeho strany všetko prebehlo v poriadku, obráťte sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá vám vysvetlí, kde nastala chyba.
Ak bola PN-ka prvý mesiac vyplatená a druhý už nie, opäť kontaktujte lekára. Lekár musí PN-ku predĺžiť do uzávierky výplaty nemocenského v Sociálnej poisťovni. Ak tak urobí po termíne, Sociálna poisťovňa vašu PN-ku spracuje až nasledujúci mesiac.
Kedy Sociálna poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky?
V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok.
Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma. Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.
Pandemická PN a OČR
V súvislosti s koronavírusom bolo zavedené „pandemické ošetrovné“ a „pandemické nemocenské“ poskytované v čase krízovej situácie (od 12. 3. 2020 do jej skončenia). Zmena v súvislosti s COVID-19 sa týka aj PN-iek pre SZČO. V prípade, ak zostanete PN od 27. 3. 2020 z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, bude vám uznaná PN vo výške 55 % z DVZ už od prvého dňa. PN-ka do 26. 3. 2020 zostáva po starom, a to 25 % z DVZ a od 4. dňa 55 % DVZ.
Nová úprava priniesla aj to, že ak v období krízovej situácie si uplatňujete tzv. pandemické ošetrovné, poistenie sa od 11. dňa neprerušuje, stále trvá. To okrem iného znamená, že tieto dni sa započítavajú do nároku na dávky sociálneho poistenia.
Komerčné poistenie práceneschopnosti pre SZČO
Podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) majú dve možnosti, ako riešiť poistenie práceneschopnosti:
- Platením odvodov do Sociálnej poisťovne: Nemocenské poistenie sa počíta z vymeriavacieho základu. V roku 2025 je to 715€. Samotné nemocenské poistenie predstavuje 4,4% z vymeriavacieho základu, čo je 31,46€ mesačne. Mesačná nemocenská dávka je v tomto prípade približne 335€.
- Komerčným poistením PN v poisťovniach: Táto možnosť umožňuje nastaviť si výšku poistnej dávky podľa individuálnych potrieb.
Nevýhody štátneho poistenia
Nízka suma nemocenskej dávky vyplácaná Sociálnou poisťovňou nemusí pokryť mesačné výdavky živnostníka a jeho rodiny. Komerčné poistenie práceneschopnosti umožňuje SZČO zabezpečiť si dostatočný príjem počas PN. Cena poistenia závisí od veku, výšky poistnej sumy a rizikovosti povolania.
Faktory ovplyvňujúce cenu komerčného poistenia
- Rizikové povolanie: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene poistenia podľa rizikovosti povolania.
- Zdravotný stav: Zdravotný stav klienta môže ovplyvniť cenu poistenia.
- Overenie príjmu: Niektoré poisťovne vyžadujú overenie príjmu od klienta (podľa daňového priznania alebo faktúr).
Podmienky komerčného poistenia
- Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je podmienkou uzatvorenia poistenia, aby klient platil odvody.
- Čakacia doba: Počas čakacej doby poisťovňa neplní v prípade poistnej udalosti. Čakacie doby sa líšia v závislosti od poisťovne a typu ochorenia.
- Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, počas ktorého musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
- Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý v prípade práceneschopnosti.
- Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
Príklady komerčného poistenia
- Kaderník (35 rokov): Ak oficiálne zarába ročne do 9000€ a má mesačné výdavky 1000€, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Komerčné poistenie na poistnú sumu 35€/deň by ho stálo približne 38€/mesačne.
- IT-čkár a konateľ s.r.o. (40 rokov): S ročným príjmom 36 000€ a mesačnými výdavkami 1800€ platí minimálne odvody. Komerčné poistenie na dávku 60€/deň by ho stálo približne 65€/mesačne.
- Lešenár v Nemecku (30 rokov): S ročným príjmom 50 000€ a mesačnými fixnými nákladmi 1500€ potrebuje dávku vo výške 50€/deň. Poistenie, ktoré kryje PN na území celej EÚ, by ho stálo 68€/mesačne (vrátane prirážky za rizikové povolanie).
Podnikanie popri zamestnaní a PN
Povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne sa pri súbehu živnosti a zamestnania posudzuje z každého postavenia samostatne.
- Ako zamestnanec a súčasne ako SZČO: Ak príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti presahuje zákonom stanovenú hranicu určujúcu vznik povinného poistenia SZČO, platí sa poistné ako zamestnanec a v zníženom rozsahu ako povinne poistená SZČO.
- Ak súčet mesačných príjmov ako zamestnanca a SZČO prekročí maximálny vymeriavací základ: Platí sa poistné len do výšky maximálneho vymeriavacieho základu.
Náhrada mzdy pri PN zamestnanca
Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy.
- 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
- 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Od 11. dňa PN: Zamestnancovi patrí nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne.