Starostlivosť o blízkeho s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) predstavuje jednu z najväčších životných výziev, ktorá si vyžaduje nielen obrovskú dávku empatie, ale aj finančnú stabilitu. Štát túto obetu kompenzuje prostredníctvom opatrovateľského príspevku. V súčasnej situácii, keď sa mnohí ľudia snažia zabezpečiť si stabilný príjem rôznymi spôsobmi, je otázka kombinácie príjmu z prenájmu bytu a poberania príspevku na opatrovanie mimoriadne aktuálna. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je možné túto kombináciu realizovať, a na súvisiace aspekty, ktoré by mali potenciálni žiadatelia zvážiť.
Peňažný príspevok na opatrovanie
Peňažný príspevok na opatrovanie je finančná podpora, ktorá slúži na zabezpečenie pomoci človeku s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Tento príspevok sa vypláca človeku, ktorý sa o osobu s ŤZP/ZŤP stará, čiže tzv. opatrovateľovi. Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva, t. j. má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie.
Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Nárok je možné uplatniť aj elektronicky, ak je podanie podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Súčasťou žiadosti musí byť aj jej odôvodnenie. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania.
Podmienky nároku na príspevok
Peňažný príspevok sa poskytuje za stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby v stupni IV alebo V. Ak je Váš rodinný príslušník (resp. akákoľvek iná osoba s ŤZP/ZŤP) podľa komplexného posudku odkázaný na opatrovanie, tzn. na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach (tzn. pri jedení, pití, osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, polohovaní, sedení a státí, pri pohybe po schodoch či rovine, potrebujete pomoc s orientáciou v prostredí, dodržiavaním liečebného režimu), pričom rozsah tejto pomoci je minimálne 8 hodín denne, a dohodli ste sa, že mu ju budete poskytovať Vy, máte nárok (resp. môžete mať nárok) na tento príspevok.
Odkázanosť na pomoc inej osoby sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti, ktorými si uspokojuje základné životné potreby stravovania, hygieny, výkonu fyziologickej potreby, obliekania a obúvania, mobility, orientácie, komunikácie, starostlivosti o zdravie a starostlivosti o domácnosť a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného z piatich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti štvrtého a piateho stupňa.
Finančný príspevok na opatrovanie Vám neposkytnú, pokiaľ dostávate (resp. osoba s ŤZP) peňažný príspevok na osobnú asistenciu, využívate, resp. sa vypláca sa len jednej oprávnenej osobe (tzn. len jednému opatrovateľovi).
Reforma financovania sociálnych služieb
Parlament v decembri definitívne schválil reformu financovania sociálnych služieb. Ide o zásadnú zmenu, ktorá prinesie nové podmienky opatrovania osôb, ale aj zmenu poskytovania príspevku. Reforma je zároveň rozdelená na dve fázy - prvá fáza reformy začne 1. júla 2026 a druhá od 1. januára 2027. Od júla sa presúva financovanie neverejných poskytovateľov pobytových zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby z obcí na vyššie územné celky.
Nový príspevok na pomoc pri odkázanosti bude priamo určený odkázaným osobám. Základným predpokladom naďalej ostáva vek (najmenej tri roky) a miera odkázanosti potvrdená posudkom. Novinkou je však väčší dôraz na skutočné bydlisko na Slovensku. Od roku 2026 bude príspevok na pomoc pri odkázanosti nezávislý od príjmu, mzdy alebo dôchodku opatrovateľa či odkázanej osoby.
Suma sumárom, do platnosti tento osobný rozpočet, ktorý si bude môcť rozdeliť opatrovaná osoba, príde do platnosti 1. januára 2027. Dovtedy sa nič zásadne nemení. Stále sa pracuje na stratégii a filozofii systému opatrovania. V prípade, ak rodina nemá možnosť vystriedať opatrovateľa, má byť riešením doplatok k príspevku pri príjme domácnosti do trojnásobku životného minima. Docieliť sa tak má, aby ich podpora neklesla pod súčasnú úroveň. Príplatok k príspevku pre odkázanú osobu na IV. stupni je maximálne 399 eur a príplatok pre osobu na V. stupni.
Webinár: Reforma financovania sociálnych služieb
Zmeny od 1. decembra 2024
Áno, od 1. decembra 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnych službách, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti opatrovateľských príspevkov. Hlavnou zmenou je zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie na základe príjmu opatrovanej osoby. Zvýšila sa aj podpora pre opatrovateľov nezaopatrených detí s ťažkým zdravotným postihnutím - výška príspevku sa zvýšila o 200 € mesačne. Opatrovatelia nezaopatrených detí tak môžu získať až 815,50 € mesačne (pri opatrovaní jedného dieťaťa s ŤZP).
Po novom môžu opatrovateľský príspevok poberať aj dôchodcovia a invalidní dôchodcovia bez krátenia príspevku na základe ich príjmu. To znamená, že opatrovatelia dostávajú príspevok v plnej výške bez ohľadu na výšku ich dôchodku.
Od 1. januára 2025 sa príspevok na opatrovanie už neznižuje o zvýšený dôchodok pre bezvládnosť.
Opatrovateľ a zamestnanie / iný príjem
Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný. Preventívne pripomíname, že nárok na opatrovateľský príspevok máte aj pokiaľ ste popri opatrovaní ZŤP osoby zamestnaný. Avšak Váš mesačný príjem z tohto zamestnania nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok sumy životného minima. Ak opatrovateľ pracuje alebo má iný príjem, môže to ovplyvniť nárok na príspevok. Peňažný príspevok sa od 1. júla 2024 neznižuje o príjem opatrovanej osoby.
Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac 40 hodín mesačne.
Poberateľ príspevku na opatrovanie je tzv. poistencom štátu, a teda štát za neho platí poistné na dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie. Po skončení opatrovania nemá opatrovateľ nárok na podporu v nezamestnanosti, ak nie je nemocensky poistený z iných dôvodov.
Príjmy z prenájmu a ich vplyv na posudzovanie hmotnej núdze
Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) vtedy, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 (príjmy z podnikania) a v § 5 zákona o dani z príjmov. Poberanie tohto druhu príjmu nie je u fyzickej osoby - prenajímateľa podmienené vydaním živnostenského oprávnenia, uvedené príjmy z prenájmu nehnuteľností plynú na základe podmienok dohodnutých s nájomcom v nájomnej zmluve (v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa príjem z prenájmu nehnuteľnosti započítava ako príjem člena domácnosti.
To znamená, že ak prenajímate byt, príjem z prenájmu sa bude brať do úvahy pri posudzovaní, či spĺňate podmienky pre poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Ak príjem z prenájmu prekročí hranicu životného minima pre vašu domácnosť, nárok na pomoc v hmotnej núdzi vám nevznikne. Je však dôležité zdôrazniť, že pri posudzovaní sa berú do úvahy nielen príjmy, ale aj majetok.
Životné minimum a hmotná núdza
Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a oni si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem prácou, svojim majetkom alebo uplatnením nejakého práva (napríklad práva na výživné). Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Aktuálne sumy životného minima sú:
- 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
- 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba
- 122,77 € mesačne - dieťa
Jednotlivec je teda v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 268,88 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 456,45 €. V prípade, že majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 122,77 € mesačne na každé dieťa, t. j. 579,22 € pre manželský pár s jedným dieťaťom, 701,99 € pre manželov s dvoma deťmi atď.
Uvedené sumy životného minima však slúžia iba na posúdenie toho, či je určitá osoba v stave hmotnej núdze, človek teda nemá nárok na to, aby mu boli vyplácané príspevky vo výške životného minima.
Posudzovanie príjmov a majetku
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.
Príjmom je čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské, tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75% z nich. Za príjem sa nepovažujú napríklad prídavky na deti a príplatky k nim, príspevok na starostlivosť o dieťa a príspevky do výšky 12 násobku životného minima poskytnuté nadáciami a neziskovými organizáciami.
Dôležitý je príjem členov domácnosti v mesiaci, kedy bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a potom počas celého obdobia, kedy je pomoc poskytovaná. Majetok je čokoľvek, čo členovia domácnosti vlastnia a čo môžu využiť na zvýšenie svojich príjmov, napríklad to predať alebo prenajať, ak to povaha týchto vecí pripúšťa, teda ak od členov domácnosti možno spravodlivo žiadať, aby tieto veci použili na zvýšenie svojich príjmov.
Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, resp. aby jeho uplatnenie nestačilo na dosiahnutie životného minima. Pomoc v hmotnej núdzi od štátu teda nastupuje až vtedy, keď človek nemá nijakú možnosť pomôcť si sám.
Daňové priznanie a opatrovateľský príspevok
Peňažný príspevok na opatrovanie je oslobodený od dane. Ak je peňažný príspevok vaším jediným príjmom, daňové priznanie podávať nemusíte. Ak máte okrem opatrovateľského príspevku aj iný príjem, napríklad pracujete na dohodu alebo máte inú zárobkovú činnosť, daňovému priznaniu sa nevyhnete. Stále však platí, že z príspevku na opatrovanie neplatíte daň.
„Ak má daňovník aj iné príjmy, napríklad z prenájmu, zo zamestnania, podnikania alebo iné zdaniteľné príjmy, je rozhodujúce, či celková suma príjmov prekračuje hranicu pre podanie daňového priznania, v roku 2025 je táto hranica 2 823,24 eura. V takom prípade by musel podať daňové priznanie, avšak samotný príspevok na opatrovanie by sa nezahrnul do zdaniteľných príjmov.“
Ak ste poberateľom starobného dôchodku a vaším jediným príjmom je dôchodok spolu s opatrovateľským príspevkom, vo väčšine prípadov nemusíte podávať daňové priznanie. Dôchodok je od dane oslobodený a opatrovateľský príspevok je štátna dávka, ktorá sa nezdaňuje. Povinnosť podať priznanie vzniká až vtedy, ak ste mali aj iné zdaniteľné príjmy (napr. z prenájmu).
Mestská nájomná agentúra a podpora bývania
Mestská nájomná agentúra (MNA), zriadená magistrátom hlavného mesta Bratislavy, je jedným z nosných nástrojov mestskej bytovej politiky. Jej úloha je jasná - spojiť majiteľov nehnuteľností s ľuďmi, ktorí by za bežných podmienok mali len malú šancu získať dlhodobé nájomné bývanie. Agentúra funguje ako spoľahlivý medzičlánok. S majiteľmi bytov uzatvára zmluvy o dlhodobom garantovanom prenájme a zároveň preberá zodpovednosť za stav bytu aj drobné opravy. Na druhej strane zabezpečuje dostupné nájomné bývanie pre rodiny znevýhodnené na komerčnom trhu s nehnuteľnosťami, ktoré túžia po stabilite. Výška nájomného je pritom nižšia než trhová cena.
Bratislava sa už niekoľko rokov ocitá na popredných miestach rebríčkov európskych hlavných miest s najmenej dostupným bývaním. Ceny nehnuteľností aj prenájmov sú u nás extrémne vysoké, mzdy nerastú tempom, ako rástli v ostatných rokoch ceny bývania - a to sa negatívne dotýka čoraz väčšej skupiny obyvateľstva. Preto rastie aj počet ľudí, ktorí sa nachádzajú v riziku neistého alebo nevyhovujúceho bývania.
Medzi najviac ohrozené skupiny patria ľudia do Bratislavy migrujú najmä kvôli práci, čo je dané aj tým, že na Slovensku existujú veľké regionálne rozdiely v ponuke pracovných príležitostí. V hlavnom meste sa nachádza veľa ľudí, ktorí pracujú v odvetviach s nízko ohodnotenou prácou. Častokrát sú to spoločensky nevyhnutné profesie, ako napr. upratovanie v nemocničných zariadeniach, opatrovanie v zariadeniach sociálnych služieb či varenie v školách a škôlkach. Obzvlášť ide o jednorodičovské rodiny alebo viacpočetné domácnosti s deťmi alebo aj seniormi či seniorkami. Nemalú skupinu tvoria aj mladí ľudia, ktorí opúšťajú inštitucionalizovanú starostlivosť, teda centrá pre deti a rodiny.
Ako MNA pomáha
MNA bola zriadená ako prostredník medzi ľuďmi, ktorí potrebujú stabilné a adekvátne bývanie, a vlastníkmi bytov, ktorí sú ochotní prenajímať ich za nižšiu cenu, než je bežné komerčné nájomné. V procese prenájmu agentúra preberá celú administratívno-právnu podporu a zastrešuje zmluvné vzťahy, ktoré uzatvára ako partner s obidvomi stranami. Zjednodušene povedané, odbremeňujeme majiteľky a majiteľov bytov od starostí s prenájmom, ktoré jednoducho nastávajú.
Jedným z hlavných kritérií je príjem rodiny. V ideálnom prípade by, podľa našich skúseností, mala cena za podnájom u našich klientov tvoriť okolo 30 % z príjmu ich domácnosti. Samozrejme, prihliadame na celkové potreby danej rodiny. Snažíme sa tak sprostredkovať dôstojné štandardné bývanie, nie sociálne, ktoré je určené pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. Nemôžeme však zabývať ľudí s výrazne nižším príjmom, ktorí by časom mohli mať problém s platením. Návrat z bytu do ubytovne by pre nich bol veľmi ťažkým krokom späť.
Štandardne je cieľom dohodnúť s majiteľom bytov cenu za prenájom približne o 20 až 30 % nižšiu oproti trhovej cene. A práve to mnohým rodinám stačí na vyriešenie ich dovtedy dlhodobo neriešiteľnej situácie. Prichádzame do kontaktu aj s rodinami, ktorým na túto úhradu aktuálne nevychádzajú financie, ale aj napriek tomu sa im snažíme pomôcť. Ako výrazný nástroj pomoci tu vstupuje do hry príspevok, ktorý môžeme vyplácať zo zdrojov získaných od Nadácie Kooperativa. Ide o neveľké čiastky - v priemere od 50 do 150 eur mesačne, avšak so zásadným významom. Vďaka nim majú tieto rodiny šancu dostať sa k samostatnému bývaniu a zmeniť svoj život.
Celkovo MNA od začiatku svojho pôsobenia za dva roky zabývala 89 ľudí, z toho 48 detí. Momentálne takto pomáha 21 rodinám. Aktuálne má v správe 23 bytov.