Vznik pracovného pomeru a pracovná neschopnosť zamestnanca

Práceneschopnosť (PN) predstavuje dočasnú neschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, choroby z povolania, karanténneho opatrenia alebo izolácie. O tom, či je zamestnanec dočasne práceneschopný, rozhoduje výlučne ošetrujúci lekár.

Schéma procesu uznania dočasnej práceneschopnosti

Vznik pracovného pomeru počas PN

Pri pracovnom pomere je potrebné rozlišovať jeho založenie a vznik. Založenie pracovného pomeru je späté s právnym úkonom, ktorým je pracovná zmluva. Na vznik pracovného pomeru je rozhodujúci deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracovný pomer vznikne dohodnutým dňom aj v prípade, ak zamestnanec v ten deň fakticky nenastúpi do práce, napríklad z dôvodu práceneschopnosti.

Avšak, zamestnávateľ môže od pracovnej zmluvy odstúpiť, ak zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke. Pre vznik nároku na nemocenské dávky však samotné dohodnutie pracovného pomeru nestačí. Na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia je potrebná existencia pracovného pomeru a faktický nástup do práce, prípadne aby bol zamestnanec v pohotovosti na výkon práce.

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa (ukážka)

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

Počas trvania práceneschopnosti má zamestnanec nárok na finančné zabezpečenie, ktoré sa skladá z dvoch častí:

  • Náhrada príjmu: Vypláca ju zamestnávateľ za prvých 10 kalendárnych dní PN.
  • Nemocenské dávky: Vypláca ich Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN.

Výška týchto dávok závisí od denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od prvého do tretieho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu, od štvrtého do desiateho dňa je to 55 %. Nemocenské dávky od 11. dňa predstavujú takisto 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Obdobie PN Výška dávky Vypláca
1. - 3. deň 25 % z DVZ Zamestnávateľ
4. - 10. deň 55 % z DVZ Zamestnávateľ
od 11. dňa 55 % z DVZ Sociálna poisťovňa

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po jeho skončení, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy má zamestnanec po skončení pracovného pomeru nárok na nemocenské dávky. Jej dĺžka trvá štandardne sedem dní po skončení nemocenského poistenia.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 slúži verejnosti elektronická práceneschopnosť (ePN). Ošetrujúci lekár uzná zamestnanca dočasne práceneschopným elektronicky a papierové potvrdenie už nevystavuje. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnanec v prípade ePN nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.

Infografika procesu ePN medzi lekárom, zamestnancom a zamestnávateľom

Výpoveď a ochranná doba

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, pretože zamestnanec je v tzv. ochrannej dobe. Existujú však zákonné výnimky, kedy možno dať výpoveď aj počas PN, napríklad pri zrušení alebo premiestnení zamestnávateľa. Zákaz výpovede sa navyše nevzťahuje na výpoveď danú zo strany zamestnanca, ten môže dať výpoveď aj počas PN.

tags: #moze #zacat #pracovny #pomer #aj #ked