Ste študent a máte dobrý nápad na podnikanie, alebo by ste si radi privyrobili popri štúdiu? V tomto článku si zodpovieme najvýznamnejšie otázky spojené s podnikaním na živnosť pre študentov. Študentská živnosť nie je špecifickým druhom živnosti. Je to len zaužívaný názov pre živnosť popri štúdiu. Tzv. "študentská živnosť" je teda úplne bežnou živnosťou. Živnosť predstavuje pre študentov základnú právnu formu podnikania na Slovensku. Už počas štúdia si môžete privyrábať ako SZČO prevádzkovaním podnikania ako vedľajšej činnosti.
Výhody živnosti pre študentov
Hlavnou výhodou živnosti je jej jednoduché založenie a aj ukončenie. Taktiež živnostník si môže uplatniť nezdaniteľný základ, paušálne výdavky alebo odvodové prázdniny na sociálne poistenie v prvom roku podnikania. Pre študenta môže živnosť predstavovať dobrú štartovnú čiaru v podnikaní. Vďaka svojím výhodám môže založenie živnosti počas štúdia predstavovať vznikajúcu štartovaciu pozíciu v podnikaní. V prípade väčšieho úspechu môže študent neskôr prejsť na podnikanie vo forme s. r. o., ale na začiatku bude väčšine študentov postačovať aj klasická živnosť. Pozrite si porovnanie medzi živnosťou a s.r.o.
Kto môže podnikať ako študent?
Na úvod je potrebné si vyjasniť, kto môže ako študent podnikať. Ako študent si môžete založiť živnosť pokiaľ ste dosiahli vek 18 rokov, ste spôsobilý na právne úkony a bezúhonný. Založiť živnosť si môže každý, kto spĺňa požiadavky na odbornú alebo inú spôsobilosť podľa druhu podnikania (u remeselných a viazaných živností). Väčšina predmetov podnikania spadá pod tzv. voľné živnosti. Pri voľných živnostiach nepotrebujete preukazovať žiadne vzdelanie ani prax. Študenti vyšších ročníkov strednej školy, prípadne študenti vysokých škôl najčastejšie prevádzkujú voľné živnosti. Tam patrí napr. fotenie, IT služby, marketing alebo tvorba grafických návrhov.
Ako si založiť živnosť?
Študentská živnosť sa zakladá úplne rovnako ako akákoľvek iná živnosť. Na založenie živnosti musíš mať 18 rokov a čistý register trestov. Zakladá sa na živnostenskom úrade alebo jednotnom kontaktnom mieste (JKM). Môžeš si ju založiť aj online, a už k tomu nepotrebuješ ani občiansky preukaz s čipom a vytvorený elektronický podpis. Na výber máš 3 druhy živností - voľnú, remeselnú a viazanú. S najväčšou pravdepodobnosťou si otvoríš voľnú alebo remeselnú živnosť.
Postup založenia živnosti:
- Navštívte najbližší živnostenský úrad v mieste svojho bydliska a ohláste živnostenské podnikanie.
- Vezmite si so sebou doklad totožnosti (občiansky preukaz).
- Peniaze na úhradu správneho poplatku vo výške 7 eur za každú voľnú živnosť a 22 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť.
- Vyplnený formulár, ktorý dostanete na úrade (alebo si ho môžete stiahnuť online), alebo alternatívne všetky potrebné údaje oznámite zamestnancovi živnostenského úradu ústne.
V minulosti ste na živnostenský úrad museli prísť aj s výpisom z registra trestov. Ten už dnes nepotrebujete - úrad si ho zaistí sám. Do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpis z registra trestov budú doručené, vám živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení (predtým živnostenský list) a pridelí vám identifikačné číslo organizácie (IČO).
Ohlásiť živnosť však môžete aj elektronicky, prostredníctvom portálu www.slovensko.sk, kde vyplníte tiež formulár na ohlásenie živnosti a celú žiadosť spolu s prípadnými prílohami podpíšete kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pri elektronickom ohlásení živnosti sa za voľnú živnosť neplatí žiadny poplatok a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť je poplatok polovičný, teda 11 eur.
Informovanie úradov
Pokiaľ sa chcete vyhnúť behaniu po úradoch, vyplňte vo formulári na ohlásenie živnosti časť týkajúcu sa obchodného mena zdravotnej poisťovne. Vďaka takto kompletne vyplnenému formuláru zaistíte, že údaje z neho dostanú aj nasledujúce inštitúcie:
- živnostenský úrad,
- daňový úrad,
- zdravotná poisťovňa.
Daňové povinnosti študenta-živnostníka
Pre študenta živnostníka platia rovnaké pravidlá pre daň z príjmov ako pre iných živnostníkov. Ak začínate podnikať v roku 2025, prvé daňové priznanie podávate do konca marca v roku 2026. Pre správne určenie daňovej povinnosti budete musieť poznať svoj základ dane z príjmov. Ak sa vaše zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 100 000 eur, budete platiť daň z príjmov vo výške 15 %. Ak by ste túto hranicu zdaniteľných príjmov presiahli, tak môžete v závislosti od výšky dosiahnutého základu dane z príjmov platiť 19 % alebo až 25 % daň z príjmov.
Príklady výpočtu dane:
- Za rok 2025 ste dosiahli príjmy v hodnote 5 000 eur. Ako fotograf si uplatňujete výdavky percentom z príjmov (v tomto prípade 60 %), tzn. výdavky sú 3 000 eur. Základ dane z príjmov je 2 000 eur a vám vzniká daňová povinnosť vo výške 300 eur (2 000 eur × 0,15).
Nezdaniteľné časti základu dane
Od vypočítaného základu dane z príjmov si v daňovom priznaní môžete odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2025 je 5 753,79 eura a môžete si ju uplatniť v plnej výške bez ohľadu na to, koľko mesiacov ste podnikali. Od základu dane z príjmov si môžete odpočítať aj ďalšie nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré máte nárok - napríklad nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo nezdaniteľnú časť základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt. Aby vám vznikla za rok 2025 daňová povinnosť, musíte dosiahnuť základ dane z príjmov vyšší ako 5 753,79 eura za rok. Ak taký základ dane z príjmov nedosiahnete, tak po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 5 753,79 eura vychádza výsledná daňová povinnosť nulová. Po prekročení tohto limitu vám vznikne povinnosť zaplatiť daň.
Ako vyplniť a podať DAŇOVÉ PRIZNANIE online (FO - typ B)
Platba dane
Daň sa platí jednorazovo na osobitné číslo účtu daňového úradu spoločne s podaním daňového priznania:
- bezhotovostne prevodom na účet,
- bezhotovostne platobnou kartou,
- v hotovosti poštovým poukazom.
Termíny pre podanie daňového priznania
Na záver si postrážte termín pre podanie daňového priznania k dani z príjmov. Daňové priznanie podajte a daň zaplaťte (platí sa vždy za rok spätne) najneskôr:
- do 31. marca, ak nebudete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania,
- do 30. júna, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a ak súčasťou vašich príjmov nebudú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí,
- do 30. septembra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a ak súčasťou vašich príjmov budú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Ak však koniec vyššie uvedenej lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň. Za deň úhrady sa považuje pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z vášho účtu, a pri platbe v hotovosti poštovým poukazom deň, keď pošta hotovosť prevzala.
Zdravotné poistenie študenta-živnostníka
Začatie samostatnej zárobkovej činnosti musíte svojej zdravotnej poisťovni oznámiť najneskôr do 8 dní. Za deň začatia sa považuje už dátum ohlásenia živnosti, nie dátum prvej uskutočnenej zákazky, keďže oprávnenie prevádzkovať živnosť vám vzniká už odo dňa ohlásenia živnosti. Avšak ak vo formulári na ohlásenie živnosti vyplníte príslušnú časť týkajúcu sa obchodného mena zdravotnej poisťovne, tak začatie samostatnej zárobkovej činnosti svojej zdravotnej poisťovni oznámiť nie je potrebné, vykoná to namiesto vás živnostenský úrad.
Až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania mesačné preddavky na zdravotné poistenie platiť nemusíte. Keďže ste študent a zdravotné poistenie za vás platí štát, tak u vás dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia a výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie si na začiatku podnikania môžete určiť ľubovoľnú, teda aj nulovú. Živnostník sa však môže rozhodnúť, že bude odvádzať odvody do zdravotnej poisťovne dobrovoľne už počas prvého roku podnikania. Dobrovoľné platenie preddavkov sa oplatí najmä vtedy, pokiaľ sa živnostníkovi darí a zarába viac.
Po podaní prvého daňového priznania vám vaša zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Pri nulových preddavkoch na zdravotné poistenie počítajte skôr s nedoplatkom. V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vám bude stanovená aj výška mesačných preddavkov na zdravotné poistenie na kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom ste svoje prvé daňové priznanie podali. Vymerané mesačné preddavky na zdravotné poistenie platíte najneskôr do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Napr. odvody za september zaplatíte najneskôr do 8. októbra. Sadzba poistného je 15 %.
Pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti ako vedľajšej činnosti popri štúdiu sa vás netýkajú minimálne odvody stanovené zákonom. To znamená, že výška poistného sa vo vašom prípade odvíja od dosiahnutého základu dane. Pokiaľ budete dosahovať nízke príjmy, môže sa stať, že na poistnom zaplatíte zanedbateľné čiastky. Pozor - pokiaľ po ukončení strednej školy ďalej nepokračujete na vysokej škole, tak musíte začať platiť ako SZČO preddavky v minimálnej výške 107,25 eura mesačne (pre rok 2025) už za september. Štát vás totiž už nepovažuje za nezaopatrené dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie a prestáva za vás platiť zdravotné poistenie. Ak pokračujete v štúdiu na vysokej škole, ďalej platíte preddavky stanovené z ročného zúčtovania zdravotného poistenia bez zmeny.
Sociálne poistenie študenta-živnostníka
Počas štúdia za vás štát neplatí sociálne poistenie, tzn. doba štúdia sa nezahŕňa do výpočtu starobného dôchodku. Sociálnej poisťovni ani nemusíte oznámiť váš štart podnikania. Sociálne poistenie sa skladá z dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, poistenia v nezamestnanosti, úrazového poistenia a garančného poistenia. Ako SZČO sa vás však môže týkať len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie. Ak vám vznikne povinné dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie, môžete si k nim dobrovoľne navyše platiť aj poistenie v nezamestnanosti.
Do konca júna (resp. do konca septembra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom ste začali podnikať, žiadne sociálne poistenie neplatíte podobne ako pri zdravotnom poistení. Ak pri podaní prvého daňového priznania zákonom stanovenú hranicu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (suma 8 580 eur platí pre príjmy za rok 2024) prekročíte, sociálne začnete platiť od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, v ktorom ste svoje prvé daňové priznanie podali. Výšku sociálneho poistenia vám vypočíta a oznámi Sociálna poisťovňa, avšak minimálna mesačná výška sociálneho poistenia v roku 2025 je 237,02 eura. Sociálne poistenie odvádzajte do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý ho odvádzate.
Ak zákonom stanovenú hranicu príjmov neprekročíte, žiadne sociálne poistenie neplatíte a táto povinnosť sa u vás bude znovu posudzovať až po podaní ďalšieho daňového priznania. Ak vám nevzniklo povinné sociálne poistenie, tak sa na jeho platenie môžete prihlásiť aj dobrovoľne (kvôli materskej alebo dôchodku).
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom-živnostníkom
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. Základné pravidlo hovorí, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ale na schopnosť dieťaťa zabezpečiť si svoje živobytie vlastnou prácou alebo iným majetkom. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne, pričom sa prihliada na vek, zdravotný stav, vzdelanie a príjmy dieťaťa. Nie je rozhodujúce len formálne ukončenie štúdia, ale najmä to, či má dieťa reálnu možnosť zabezpečiť si svoje životné potreby vlastnou prácou alebo iným majetkom.
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné. Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.
Vyživovacia povinnosť a práca
Skutočnosť, že dieťa býva samostatne, nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv. Dôležitým faktorom je však to, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená. Príležitostná alebo nízko platená práca spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti. Ak však dcéra pracuje na plný úväzok a jej príjem je stabilný a dostatočný, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti. Príjmy z krátkodobých brigád popri štúdiu súdy posudzujú zväčša v prospech detí.
Živnosť a vyživovacia povinnosť
Ak je študent denného štúdia zároveň aj živnostníkom, nárok na výživné od rodičov závisí predovšetkým od jeho schopnosti sa samostatne živiť. Ak si popri dennom štúdiu udržiava živnosť, ktorá mu plne nepostačuje na pokrytie všetkých jeho životných nákladov, stále môže mať nárok na výživné od rodičov.
Ako preukázať príjem zo živnosti na súde?
Na preukázanie príjmu zo živnosti na súde je potrebné predložiť daňové priznanie za posledné obdobie. Súd skúma, aký mal živnostník príjem. Keď sa zisťuje príjem povinného rodiča (toho, ktorý je povinný platiť výživné), vychádza sa vždy z tzv. čistého príjmu. Súdy nemusia prihliadať iba na reálny príjem rodiča, ale musia skúmať i to, či je v schopnostiach a možnostiach rodiča dosahovať lepší príjem. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Prerušenie štúdia a výživné
Ak dieťa preruší štúdium na vysokej škole a po roku sa opäť vráti na vysokú školu, povinnosť rodiča prispievať na výživu dieťaťa trvá, ak syn študuje na vysokej škole, hoci jeho štúdium bolo prerušené. Pokiaľ ste ako dieťa rodiča schopná sa sama živiť, potom nie je dôvod, aby Vám otec platil výživné počas prerušeného štúdia. Ak by aj otec podal návrh na súd na zrušenie výživného, pretože nechce platiť výživné počas prerušeného štúdia, tak v súdnom konaní by sa okrem dôvodu prerušenia štúdia skúmalo aj to, či ste schopná sa sama živiť. Dôvod prerušenia štúdia môže mať tiež vplyv na platenie výživného, najmä ak ste prerušili štúdium pre to, aby ste mohli pracovať. V zákone nikde nie je uvedené, ako je to s platením výživného počas prerušeného štúdia, ale pokiaľ vychádzame z podstaty výživného upraveného v Zákone o rodine, tak platí vyššie uvedené.
Zrušenie alebo zmena výživného
Ak sa zmenia pomery (napr. dieťa ukončí štúdium, začne pracovať a je schopné sa samo živiť), je potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak exmanžel má pochybnosti, či je syn ešte odkázaný na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav. V konaní pred súdom je potrebné preukázať, že dieťa je schopné samostatne sa živiť.