Študent a dávky v hmotnej núdzi: Komplexný sprievodca

Tento článok sa zaoberá problematikou poberania dávky v hmotnej núdzi študentmi na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o podmienkach, nárokoch a postupoch spojených s touto formou sociálnej pomoci. Študenti, rovnako ako ostatní občania, sa môžu ocitnúť v situácii, kedy ich príjem nedosahuje úroveň životného minima a potrebujú pomoc od štátu. Článok sa zameriava na to, za akých okolností majú študenti nárok na dávku v hmotnej núdzi a aké povinnosti s tým súvisia.

Sociálne štipendium ako alternatíva

Ešte predtým, ako sa budeme venovať dávke v hmotnej núdzi, je dôležité spomenúť sociálne štipendium. Sociálne štipendium je forma finančnej podpory, ktorú poskytujú vysoké školy svojim študentom. Právny základ pre priznávanie sociálnych štipendií tvorí zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a vyhláška Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z.

Kto má nárok na sociálne štipendium?

Sociálne štipendium je určené pre študentov verejných, súkromných a štátnych vysokých škôl, ktorí študujú v dennej forme štúdia. Týka sa to študentov bakalárskych, magisterských a inžinierskych programov, ako aj študentov spojených prvých a druhých stupňov štúdia.

Ako požiadať o sociálne štipendium?

Žiadosť o sociálne štipendium sa podáva na vysokej škole alebo fakulte, kde je študent zapísaný na štúdium. Vysoké školy často používajú vlastné formuláre na podávanie žiadostí. Dôležité je vedieť, že ak študent študuje v zahraničí, nárok na sociálne štipendium mu nevzniká, pretože zahraničné inštitúcie nepostupujú podľa slovenskej legislatívy. Ak je študent zapísaný na viacerých vysokých školách/fakultách, žiadosť môže podať len na jednej z nich.

Žiadosť je možné podať kedykoľvek počas akademického roka a v prípade vzniku nároku sa štipendium priznáva od mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená.

Aké doklady je potrebné predložiť?

Spolu so žiadosťou je potrebné predložiť doklady o príjme žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb (obvykle rodičia a súrodenci) za predchádzajúci kalendárny rok. Ďalej je potrebné doložiť dokumenty, ktoré umožňujú posúdenie okruhu spoločne posudzovaných osôb. Konkrétne požiadavky na dokumenty sa líšia v závislosti od situácie žiadateľa, preto sa odporúča riadiť sa pokynmi vysokej školy/fakulty a príslušnou vyhláškou.

Výška sociálneho štipendia

Mesačná výška sociálneho štipendia sa pohybuje od 10 eur do 325 eur (údaj pre akademický rok 2022/2023). Konkrétna suma závisí od príjmu spoločne posudzovaných osôb. V prípade nejasností je vhodné konzultovať situáciu priamo na vysokej škole / fakulte. Ak už študent v danom roku štúdia a na danom stupni sociálne štipendium poberal, je potrebné to zohľadniť.

Zohľadňovanie príjmu pri sociálnom štipendiu

Vo väčšine prípadov sa zohľadňuje príjem spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok. V niektorých prípadoch sa vychádza z aktuálnej situácie, napríklad ak došlo k zmene v príjme. Dôležité je, že ak študent nežije s rodičmi, neznamená to automaticky, že sa bude posudzovať samostatne. Na samostatné posudzovanie musí preukázať dostatočný príjem, a to aspoň 12-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby za predchádzajúci kalendárny rok. Ak tento príjem nepreukáže, posudzuje sa spoločne s rodičmi, ktorí musia spĺňať podmienky podľa zákona.

Sociálne štipendium pre stredoškolákov

Štát ponúka sociálne štipendium aj stredoškolákom. Prvou podmienkou je sociálna situácia rodiny. O možnosti poskytovania sociálneho štipendia sa informujte u svojho triedneho učiteľa. Škola musí mať podpísanú zmluvu s Ústavom informácií a prognóz školstva, ktorý spadá pod ministerstvo školstva.

K žiadosti je potrebné priložiť potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že rodina poberá dávky v hmotnej núdzi alebo doklad o výške príjmu za predchádzajúci kalendárny rok spolu s dokladom o počte spoločne posudzovaných osôb. Pri podávaní žiadosti podpisujete písomný záväzok, že oznámite škole všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na vyplácanie štipendia (napr. zmena príjmu rodiny).

Ak je priemerný mesačný príjem v domácnosti nižší než vypočítaná maximálna hranica mesačného príjmu, potom deti študujúce na strednej škole môžu štipendium získať. Do príjmu sa počítajú iba rodičia a nezaopatrené deti (deti do 15 rokov, alebo staršie deti študujúce dennou formou na SŠ alebo VŠ). Peniaze sú vyplácané zvyčajne v období medzi 20. a 30. dňom v mesiaci, presný termín si určuje každá škola. Stredoškolské štipendium si môžete prevziať priamo v škole, alebo vám ho škola doručí poštou. Každý polrok, na základe polročného vysvedčenia, sa výška a oprávnenosť poberania stredoškolského štipendia prehodnocuje.

Výška mesačného štipendia pre stredoškolákov závisí od sociálnej situácie a môže predstavovať:

• 50% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (129,74 €)
• 35% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa
• 25% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa

Dávka v hmotnej núdzi pre študentov: Základné informácie

Áno, študent môže poberať dávku v hmotnej núdzi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To platí pre študentov denného aj externého štúdia.

Dávky v hmotnej núdzi poskytuje v prvom rade štát cez Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v niektorých prípadoch cez obec, v ktorej žijete (jednorazové dávky).

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podmienky nároku na dávku v hmotnej núdzi

Nárok na dávku v hmotnej núdzi vzniká občanovi, ktorý sa nachádza v stave hmotnej núdze a spĺňa ďalšie podmienky stanovené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ak sa po posúdení príjmu, majetku a uplatnení nárokov zistí, že domácnosť je v stave hmotnej núdze.

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Dôležité je, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Zákonné nároky a vyživovacia povinnosť rodičov

Uplatnenie si zákonných nárokov: Občan a osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, si musia uplatniť všetky zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Medzi zákonné nároky patrí aj výživné podľa Zákona o rodine. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Každý rodič je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.

Domácnosť pre účely posudzovania hmotnej núdze

Domácnosť tvoria členovia domácnosti, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:

• jednotlivec,
• manžel a manželka,
• manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
• rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
• maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
• plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon“) definuje okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb.

Tento zákon súčasne definuje príjem, rozhodujúce obdobie pri posudzovaní príjmu a majetok, ktorý sa hodnotí pre účely posudzovania hmotnej núdze.

Posudzovanie príjmu

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem je definovaný podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a zahŕňa aj štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi zároveň stanovuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem.

Zvýhodnené započítavanie príjmov

Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Postup pri uplatňovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi

Študent si uplatňuje nárok na pomoc v hmotnej núdzi na základe žiadosti, ktorú podáva na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Zamestnanci úradu posudzujú situáciu študenta individuálne.

Vytlačte a vyplňte si Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (alebo si zoberte kópiu na miestnom ÚPSVaR). Podajte žiadosť na ÚPSVaR vo vašom mieste trvalého pobytu. Ak ste si pri vyplnení žiadosti nevedeli s niečím poradiť, pracovníci úradu vám radi pomôžu. Počkajte na vyjadrenie úradu. Toto môže prebehnúť okamžite, pri náročnejších prípadoch to môže trvať až 60 dní. Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.

Žiadosti, poučenia a potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené na webových stránkach Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Faktory ovplyvňujúce posúdenie nároku

Pri posudzovaní nároku sa prihliada na:

• Majetkové pomery študenta
• Príjmové pomery študenta
• Povinnosť rodičov prispievať študentovi na výživu

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká študentovi na základe právoplatného rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zmeny v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi od 01.09.2025

Od 01.09.2025 došlo k legislatívnym zmenám v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, označovaných ako „Práca namiesto dávok“.

Úprava súm dávky a príspevkov

Sumy dávky a príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.

Povinnosti člena domácnosti

Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.

Ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu.

Čas, v ktorom člen domácnosti nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ak sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenské.

Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.

Pretože pozor, ak si vedený na úrade práce ako nezamestnaný, čo určite si, ak poberáš dávku v HN, tak máš povinnosti ohľadom brigády, ktorú ak porušíš, vyradia ťa minimálne na 6 mesiacov z evidencie, čím ti zanikne hmotná núdza a ešte budeš povinný si platiť mesačne zdravotné poistenie (122 eur). Tie podmienky sú:

• dohodu musíš odniesť na úrade práce pred jej začiatkom
• dohoda môže trvať maximálne 40 dní v roku - nie 40 odrobených dní, ale 40 dní trvania dohody - napríklad ak máš niekde dohodu od 1.3. s tým, že reálne robíš len občas, keď ťa zavolajú, bez ohľadu na to, či si odpracoval 1 alebo každý deň, počítajú sa ti dni dohody od 1.3. a trvať môže iba do 9.4.

Zníženie dávky

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý:

• nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov
• odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov
• nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov

Dávka sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z týchto dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nasala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky. K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o určitú sumu za každého člena domácnosti, ktorý nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi.

Výnimky z povinnosti vykonávať činnosti

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Forma poskytovania pomoci

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme. Osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytuje sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.

Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytuje vo forme:

• v peňažnej forme,
• vecnej forme (jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie),
• v kombinovanej forme.

Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v prípade jednorazovej dávky formu jej poskytnutia určí obec.

Pomoc v hmotnej núdzi je:

• dávka v hmotnej núdzi,
• ochranný príspevok,
• aktivačný príspevok,
• príspevok na nezaopatrené dieťa,
• príspevok na bývanie.

1. Dávka v hmotnej núdzi

Výška dávky sa odvíja od zloženia domácnosti a od januára 2026 sa zvýšila:

• 89,70 € mesačne - jednotlivec
• 170,60 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti)
• 155,90 € mesačne - dvojica bez detí
• 233,20 € mesačne - dvojica s dieťaťom (max. 4 deti)
• 249,10 € mesačne - jednotlivec s viac ako 4 deťmi
• 314,40 € mesačne - dvojica s viac ako 4 deťmi

K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj príspevky (príspevok na bývanie, ochranný príspevok, aktivačný príspevok atď.), čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť.

2. Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. ak sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V, to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.
• má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
• je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.

3. Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Aktivačný príspevok je:

• 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,
• 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

4. Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie.

Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.

5. Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov.

Príspevok na bývanie je:

• 100,60 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
• 170,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 216,70 € mesačne, k ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 262,70 € mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 308,40 € mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

O výške príspevku rozhodne vaša obec na základe podanej žiadosti. Príspevok sa vypláca na základe preukázaných nákladov (bločku). Podajte žiadosť na miestnom úrade vo vašom mieste trvalého pobytu. Ak ste si pri vyplnení žiadosti nevedeli s niečím poradiť, pracovníci úradu vám radi pomôžu. Toto môže prebehnúť okamžite, v náročnejších prípadoch to môže trvať až 60 dní. Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.

tags: #moze #student #poberat #davku #v #hmotnej