Milan Krajňák: Umelecký rezbár so šľachetným srdcom

S Milanom Krajňákom, známym slovenským rezbárom, sme sa spoznali na plese v Hoteli Metropol v Spišskej Novej Vsi. Niekedy nám náhody ponúkajú možnosť spoznať výnimočných ľudí. Príbeh Milana Krajňáka začal už pred rokmi a odvtedy si prešiel náročnou a dlhou cestou. Tento článok sa pokúsi priblížiť jeho osobnosť a prínos spoločnosti.

Od rezbára k filantropovi: Životná premena

K rezbárčine prvýkrát pričuchol ako učeň v Spišskej Belej, v tamojšom výrobnom družstve. Prvé dláta si vyrobil sám z vyradených hobľovacích nožov. Tri roky skúšal, ako vyčarovať z dreva to, čo nosí v hlave, ale s tým, čo vyšlo spod jeho rúk, nebol spokojný. Tak si dal na dlhých 14 rokov s drevom pokoj, riešil iné veci - prišla láska, manželstvo, dve deti, skúšal sa živiť samoobsluhou v dedine, ale ani to ho nenadchlo. Možno to tápanie bolo prejavom krízy stredného veku.

„Prešiel som takým duševným peklom na zemi, zrazu ma to začalo ťahať na pešiu púť do Svätej zeme, do Jeruzalema, ku Kristovmu hrobu, túžil som prejsť po ceste, po ktorej niesol Ježiš kríž na svojich pleciach na Golgotu. Ale v tej túžbe bolo aj čosi zvláštne, tajomné, pochmúrne, prial som si, aby som na tej dlhej púti zomrel,“ vracia sa Milan v spomienkach do najťažších rokov vo svojom živote. Potom prišla noc, ktorá od piky zmenila jeho život.

Nezačala sa dobre, ale Milan Krajňák si myslí, že to, čo sa vtedy udialo, prišlo v pravú chvíľu. Vraví, že už dlhší čas prosil Boha o odpoveď na otázku, ako žiť ďalej. To, čo sa onej noci udialo, považuje za jeho odpoveď. Tej noci lialo, ani keby mala prísť potopa, s manželkou a deťmi sa vracali domov, keď im auto vypovedalo službu. Vraví, že v tom lejaku, v tej tme na neho doľahlo veľké zúfalstvo, v duchu prosil Boha, aby mu poslal niekoho na pomoc.

„Ešte mi to volanie o pomoc nedoznelo v duši, keď sa pri nás zastavilo auto, vystúpil z neho Róm Radko Piskor so slovami: Ja vás odtiahnem. V tej chvíli to bol pre mňa malý zázrak a zrazu sa absolútne zmenil môj postoj k Rómom. Musím sa priznať, nemal som ich rád, lebo tu na Zemplíne bolo s nimi dosť problémov. Tej noci som si povedal, že aj oni potrebujú pomoc a určite budú za ňu tiež vďační,“ hovorí o udalosti, ktorá stála na začiatku zmeny v jeho živote. „Mal som životnú krízu, keď som nechcel tento život, ale prišiel taký hlas zhora, že ak nechceš život, tak rozdaj všetko, čo máš a svoj dar, svoj talent daj tým, ktorí nemajú toľko.“

Milan Krajňák a jeho životná cesta

Zbavil sa obchodu, ktorý živil rodinu, a vrátil sa k rezbárstvu. Jeho dni sa niesli v znamení anjelov, tých, ktorých vyčaroval z dreva. Zanechal svoju prácu a spoločne so svojim bratom rozdáva radosť a nádej deťom, ktoré to potrebujú. Najsilnejším putom v životopise M. Krajňáka je rozdávanie pokory, úcty a ľudskosti. Práve tieto hodnoty stáli na začiatku príbehu, kedy sa rozhodol pomôcť Rómom.

Projekt "Šľachetné srdce" a pomoc Rómom

V Čičave rozbehol projekt, v rámci ktorého im začal odovzdávať rezbárske skúsenosti a zruční žiaci robili (a stále robia) svojmu majstrovi radosť. V dedine Čičava dal dokopy za pomoci miestneho farára zopár rómskych chlapcov, pre ktorých založil umeleckú dielňu, kde ich zaúča do grífov rezbárčiny. „Keď sa po okolí roznieslo, že chcem rómskych chlapcov naučiť rezbárčine, učiť ich robiť srdiečka i anjelov, mnohí ľudia ma považovali za blázna, ale ja som sa nebál ani takej naozaj ťažkej výzvy,“ povedal Milan Krajňák. Dnes je rád, že v jeho dielničke môže mladých umelcov týmto spôsobom podporiť a odovzdať do ich rúk skutočné remeslo, ktorým sa dokážu uživiť. Ako hovorí, azda najvýraznejším žiakom je Michal Jarka, ktorý prišiel do dielne spolu so svojím otcom. Práca s drevom sa im okamžite zapáčila. Spolu s chlapcami prevažne z osád vyrezáva už ikonické srdiečka a anjelikov.

Deti z osady pri práci na drevených anjeloch

Našťastie boli aj ľudia, ktorí Milanovi a jeho zverencom z rómskej osady verili. Patrí k nim aj moderátorka Adela Vinczeová-Banášová, ktorá prostredníctvom občianského združenia Divé maky, známeho ochrancu talentovaných rómskych detí, finančne podporuje jedného mladého rómskeho rezbára z čičavskej chránenej dielne Roma art vedenej Milanom Krajňákom. Milan Krajňák v spolupráci s rezbárskou dielňou ROMA ART Čičava založil v roku 2014 „Projekt šľachetné srdce“. „Našou snahou je ukázať dobro v nás a prenášať ho ďalej,“ hovorí Milan Krajňák.

Anjeli pre pápeža, svetcov a choré deti

Umelecký podpis M. Krajňáka má socha anjela, ktorú počas Dní mesta Košice vyrezal pre Sv. Otca Františka, pred Maticou slovenskou sa vynímajú jeho sochy svätcov Cyrila a Metoda a so študentmi Strednej odbornej školy drevárskej vo Vranove „vdýchol“ život anjela starej vŕbe. Tá rástla na školskom dvore a keďže ohrozovala strechu blízkej budovy, musela byť z bezpečnostných dôvodov zrezaná.

Ľudového umelca z dolného Zemplína poznajú na Slovensku aj v zahraničí ako tvorcu anjelov. Prezident Andrej Kiska Krajňakovými anjelmi obdarovával návštevy zo zahraničia. Pred šiestimi rokmi, v roku 2014, dostal sochu anjela, ktorá dosahuje výšku 2,7 m a váhu 300 kg, aj pápež František. „Svätému Otcovi ju darovalo mesto Košice z rúk vtedajšieho primátora Richarda Rašiho. Ale musím priznať, že to nebolo iba dielo mojich rúk, zárezy do krídiel anjela urobilo tisíc ľudí, bolo to teda kolektívne dielo veriacich Svätému Otcovi, nemôžem sa iba sám hlásiť k jeho autorstvu,“ hovorí o svojom najznámejšom Božom poslovi Milan Krajňák.

Socha anjela darovaná pápežovi Františkovi

Milan Krajňák je tiež tvorcom krásnych nadrozmerných drevených súsoší a solitérov, pri ktorých vyrezávaní hľadá inšpiráciu v odbornej literatúre, no pomáha si aj vlastnou fantáziou. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí aj Socha sv. Cyrila a Metoda, na ktorej pracoval šesť mesiacov v roku 2013. Dosahuje výšku 2 m a je vyrezaná z topoľa. Bola venovaná mestu Martin a je vystavená pred budovou Matice slovenskej. Inšpiráciu pre tvorbu sôch sv. Cyrila a Metoda hľadal rezbár v odbornej literatúre, pomohol si však, samozrejme, aj vlastnou fantáziou. Vranovský rezbár Milan Krajňák dokončil v týchto dňoch jedno zo svojich najväčších diel. Krajňákovi vierozvestovia sú vyrezaní z topoľa a upravení do konečnej podoby špeciálnou technológiou, ktorá je výrobným "tajomstvom" autora. „Na týchto sochách nebolo najťažšie vyrezávanie, ale ich zabezpečenie proti poveternostným podmienkam, aby drevo nepraskalo a vydržalo v exteriéri aj niekoľko desaťročí. Začal som v tejto súvislosti pracovať s novou technikou," priblížil Krajňák s tým, že pri nej kombinoval prácu výtvarníka a stavebníka. Bratov zo Solúna v nadživotnej veľkosti zhotovil vôbec prvýkrát. „Čo sa týka veľkosti sôch, tak toto sú najväčšie, na ktorých som doteraz pracoval. Onedlho by mali byť umiestnené v Martine pred budovou Matice slovenskej.“

Milanov dom sa postupne premieňa na jeho galériu, čomu sa veľmi tešíme. Drevení anjelici a srdiečka sa však u rezbára dlho neohrejú. Dobrosrdečný Milan ich draží prostredníctvom svojich sociálnych sietí a vyzbierané peniaze vždy putujú do rúk tých, ktorí to potrebujú najviac. Povahe M. Krajňáka je vlastná veľká miera empatie, preto nikdy nezištne nezabúda na tých, ktorí potrebujú pomoc. Tomuto posolstvu ostal verný aj teraz, keď sa vydal na cestu spolu s J. Marcišákom, s ktorým viezli so sebou aj dary - drevených anjelov. Ich púť sa začala v Nižnom Hrušove a práve v jeho rodnej obci venoval prvého anjela Slávke Janičovej. „Konkrétne tohto anjela sme vyrezali z vŕby, ktorá rástla v N. Hrušove. Obdarovať deti, ktoré trpia nejakou formou postihnutia, som sa rozhodol kvôli tomu, lebo kto iný si zaslúži našu pozornosť, ak nie oni. Najviac zo všetkého ma trápi, ak ich vidím trpieť, preto sa im aspoň takto snažím priniesť a podarovať kúsok neba. Mojím prianím je, aby každé dieťa malo svojho anjela strážneho, ktorý ho bude chrániť,“ uviedol Milan Krajňák. V roku 2015 navštívil aj svoju rodnú obec a spolu so svojimi priateľmi odovzdal symbolického anjela strážneho slečne Slávke Janičovej. Na svojej ceste na kraj sveta chce potešiť deti, ktoré potrebujú pomoc.

Jedného z prekrásnych drevených anjelov sa dostane do dražby a výťažok z predaja bude venovaný práve malej Terezke. Zo srdca naozaj ďakuje Mgr. Alexandra Hovancová, riaditeľka domu Charitas sv. Umelecký rezbár Milan Krajňák si plní sen o pomoci chorým deťom. Venoval anjela aj Detskému oddeleniu Vranovskej nemocnice. „Choré deti, to je to, čo ma trápi azda najviac na tomto svete. Neviem im pomôcť ináč, tak im chcem pomôcť aspoň cez týchto anjelov. Anjeli dávajú takú nádej, preto sme sa rozhodli, že ich vyrobíme aj pre ďalšie nemocnice," hovorí Milan Krajňák.

Cesta solidarity pre choré deti

27. februára 2020 sa Milan Krajňák vydal na ďalšiu cestu solidarity. Kým väčšina ľudí na Slovensku si v týchto dňoch lámala hlavu nad tým, ako dopadnú parlamentné voľby, rodičia štyroch malých drobcov mali celkom iné starosti. Každú minútu myslia na to, či sa im pošťastí zachrániť svoje deti pred smrťou udusením. Alex, Riško, Amélia, Alexej sú od narodenia postihnutí génovou poruchou, spinálnou svalovou atrofiou, v ich chorobopisoch označenou skratkou SMA. Ich začínajúce sa životy závisia od toho, či sa ich ich rodičom, Bálintovcom zo Sečoviec, Brdarským z Košíc, Bartakovicsovcom z Horných Salíb a Fabiánovcom z Nového Mesta nad Váhom, podarí vyzbierať od ľudí, širšej rodiny, priateľov, známych a najmä od neznámych peniaze, presnejšie, obrovskú kopu peňazí na kúpu najdrahšieho lieku na svete. Pre každú rodinu to znamená vyprosiť, nazbierať od stoviek, tisícov darcov dva milióny eur. Cieľ z kategórie takmer nemožných. Lebo štát dal pri stretnutí s rodičmi na ministerstve zdravotníctva riadeným premiérom Petrom Pellegrinim jasne najavo, že záväzok osem miliónov eur za zahraničný liek Zalgensma na seba nevezme, je to záležitosť rodičov. Aspoň tak to platilo v čase uzávierky tohto čísla Života. Bodaj by to už nebola v tejto chvíli pravda.

Neistý osud štyroch detí nenechal ľahostajných už mnoho ľudí. „S manželom sa nám podarilo dať dohromady už vyše 70 000 eur, ale kdeže je ešte do dvoch miliónov. Prispeli aj ľudia, ktorí nemajú peňazí nazvyš, ako sa vraví, žijú z ruky do úst a ešte oslovujú aj svojich kamarátov a známych, aby ich nasledovali,“ povedala Alexova mama Monika Brdárska z metropoly východného Slovenska.

Svojským, originálnym spôsobom išiel zabojovať za Alexa, Alexeja, Riška a Améliu umelecký rezbár Milan Krajňák z Nižného Hrušova: „Aby som vyburcoval ľudí do zbierky na lieky pre tieto detičky, naložil som na malý vozík sochu anjela a budem s ním putovať 35 dní po všetkých končinách Slovenska. Rodičia u predstaviteľov štátu pochodili naprázdno, na volebné bilbordy míňajú milióny, svojim kamarátom umožnili takmer rozkradnúť celú republiku, ale pre záchranu detských životov našli namiesto peňazí na liek len výhovorky od výmyslu sveta. Že sa nehanbia a že sa neboja Boha, hoci sa ním mnohí vo volebnej kampani oháňajú a robia preteky v tom, kto je väčší kresťan...“

Spoločnosť mu robil známy cestovateľ J. Marcišák, ktorý s koňmi a špeciálne upraveným kočom na bývanie precestoval už takmer polovicu Európy. Ročne prejdú niekoľko stoviek kilometrov a ich najväčším výkonom bola cesta od Baltického mora k Jadranskému. Nad spoluprácou s M. Krajňákom neváhal. Myšlienka obdarovať deti, ktoré to najviac potrebujú, si ho získala okamžite. „Veľmi ma oslovilo, že Milan začal najskôr pracovať s Rómami a teraz chce rozdávať radosť hendikepovaným deťom. Keďže kôň je jeden z najspoľahlivejších, najekonomickejších a najekologickejších dopravných prostriedkov, veľa času som na rozmýšľanie nepotreboval,“ vysvetľoval s úsmevom J. Marcišák. Tomuto posolstvu ostal verný aj teraz, keď sa vydal na cestu spolu s J. Marcišákom, s ktorým viezli so sebou aj dary - drevených anjelov. Milan Krajňák by sa aj touto cestou chcel za podporu poďakovať rodine, firme Betpres a honorárnemu konzulovi S.

Ministerstvo zdravotníctva zotrváva na stanovisku, že liek Zolgensma nie je v Európe registrovaný, zdravotné poisťovne ho teda nemôžu zaplatiť. V prípade, že sa rodičom podarí vyzbierať peniaze na kúpu lieku podávaného vo forme infúzie, so žiadosťou o pomoc sa môžu obrátiť na nemocnicu v Budapešti. Jej personál absolvoval v americkej nemocnici školenie, ako postupovať pri aplikácii najdrahšieho lieku na svete. Veľkorysosť prejavila aj vláda v Portugalsku, ktorá kúpila tento liek pre desať detí postihnutých spinálnou svalovou atrofiou. Pomoc štyrom deťom od štátu u nás nie je na programe dňa. Dosluhujúcu vládu v týchto dňoch zaujíma predovšetkým to, či sa aj po sobote udrží pri kormidle takzvaného sociálneho štátu. Všetko ostatné ide dovtedy bokom.

Za ich zriedkavým ochorením je mutácia génu SMN1, v detských telíčkach sa netvorí bielkovina SNM, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie nervových buniek ovládajúcich svaly. Deťom ubúdajú svaly, začínajú mať problémy s prehĺtaním aj dýchaním, bez liečby sa dožívajú nízkeho veku, ohrozujú ich vírusy, často zápasia so zápalom pľúc. Riško Bálint zo Sečoviec, ktorému ostáva čas na podanie lieku len do apríla, keď bude mať dva roky, zápasil so zápalom pľúc už päťkrát. Ľudia s veľkým srdcom mu vyzbierali už dva milióny eur na liečbu, ktorá ho čaká. Jeho rodičia na sociálnej sieti avizovali, že zo získaných peňazí použijú len toľko, koľko budú naozaj potrebovať, všetko ostatné posunú rodinám Alexa, Amélie a Alexeja. „Náš Alex mal päť mesiacov, keď zrazu prestal hýbať nožičkami, lekári v bostonskej nemocnici v USA potvrdili, že spĺňa podmienky na podanie lieku Zalgensma. Celá liečba by stála takmer tri milióny dolárov vrátane asi dvaapolmesačného pobytu v tamojšej nemocnici a všetkých potrebných testov. Sme preto vďační doslova za každé euro, skladáme poklonu Milanovi Krajňákovi, že sa vydal s anjelom na pešiu púť po Slovensku v snahe získať peniaze pre naše ťažko postihnuté deti,“ povedala Monika Brdárska z Košíc.

Milan Krajňák v spolupráci z rezbárskou dielňou ROMA ART Čičava plánuje v budúcnosti púť priamo do Vatikánu. O poslaní cesty autor prezradil: „Dobrým ľuďom budeme cestou rozdávať ručne opracované srdcia z dreva. Zapíšeme ich do knihy ŠĽACHETNÝCH SŔDC, ktorú by sme s anjelom chceli darovať v Ríme.“

tags: #milan #krajnak #rezbar #charita