Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, účinné od 1. januára 2025, priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
Zmeny v legislatíve od roku 2025
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci.
Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny.
Podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“. Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z.
Kto je sociálny pedagóg a aké sú jeho kompetencie?
Sociálny pedagóg je odborník, ktorý sa zameriava na podporu sociálneho a emocionálneho rozvoja žiakov, najmä tých, ktorí sú z rôznych dôvodov ohrození sociálnym vylúčením alebo majú problémy prispôsobiť sa školskému prostrediu. Práca sociálneho pedagóga sa zameriava na prevenciu, poradenstvo a podporu žiakov, učiteľov i rodín.
Medzi jeho hlavné činnosti patrí:
- Podpora žiakov v sociálnej oblasti: Pomáha žiakom riešiť problémy, ktoré sa týkajú ich sociálneho správania, adaptácie na školské prostredie, vzťahov so spolužiakmi alebo učiteľmi. Pracuje so žiakmi, ktorí sú v ohrození sociálnym vylúčením alebo pochádzajú z prostredia s rôznymi sociálnymi či ekonomickými ťažkosťami.
- Preventívna práca: Vytvára preventívne programy, ktoré sa zameriavajú na znižovanie rizika negatívnych javov, ako sú šikanovanie, závislosti, záškoláctvo, či agresívne správanie. Organizuje aktivity, ktoré podporujú sociálne zručnosti, emocionálnu inteligenciu a pozitívne správanie žiakov.
- Práca s rodinou: Pomáha rodinám pri riešení problémov, ktoré môžu ovplyvniť správanie alebo školskú úspešnosť žiaka. Poskytuje rodičom poradenstvo a podporu pri výchove a pri zvládaní ťažkých situácií.
- Spolupráca s učiteľmi: Školský sociálny pedagóg úzko spolupracuje s učiteľmi pri identifikácii žiakov, ktorí potrebujú podporu. Poskytuje im konzultácie, informuje o možnostiach práce so žiakmi s problémami v správaní alebo o spôsobe komunikácie s rodičmi. Pomáha vytvárať priateľské a inkluzívne prostredie v triede.
- Poradenstvo a mediácia: Poskytuje poradenstvo žiakom, ktorí čelia konfliktom alebo majú problém s adaptáciou. Pri konfliktových situáciách v triede môže sociálny pedagóg pôsobiť ako mediátor, aby pomohol stranám nájsť riešenie. Učí deti riešiť konflikty a vyjadrovať svoje potreby a pocity zdravým spôsobom.
- Krízová intervencia: V prípade krízových situácií, ako sú rodinné problémy, šikanovanie, či náhle zmeny v živote dieťaťa, poskytuje sociálny pedagóg okamžitú podporu.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. je predmetom činnosti sociálneho pedagóga monitorovanie stavu všetkých detí, ich sociálneho prostredia a situácie. Predmetom jeho záujmu sú intaktné deti, ale tiež deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia, z dysfunkčných rodín, deti na okraji spoločnosti - šikanované deti, deti experimentujúce či zneužívajúce legálne a nelegálne látky (alkohol, tabak, marihuana a i.), deti trpiace nelátkovými závislosťami (anorexia, bulímia), rieši záškoláctvo na škole, delikvenciu a iné výchovné problémy žiakov.
Sociálny pedagóg v školskom klube detí (ŠKD)
Školský klub detí (ŠKD) patrí v školskej sústave medzi školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, kde sa realizuje výchova a vzdelanie mimo vyučovania. ŠKD ponúka deťom priestor na osvojenie si pravidiel zmysluplného trávenia voľného času. Jeho úlohou je rozvíjať vedomosti, zručnosti a postoje detí získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole, a to pri plnom rešpektovaní záujmov a potrieb detí.
Výchovno-vzdelávacia činnosť v ŠKD má svoje špecifiká, keďže svojim charakterom nie je pokračovaním vyučovacieho procesu. Vychovávateľ disponuje odlišnými didaktickými prostriedkami ako učiteľ, determinovanými charakteristikami voľnočasovej výchovy, pričom treba prihliadať na individuálne špecifiká každého jednotlivca. Možno konštatovať, že pri voľbe vhodných metód treba prihliadať na konkrétnu osobnosť žiaka, dieťaťa a charakter vykonávanej činnosti. Metódy treba vhodne kombinovať, striedať a prispôsobovať potrebám, využívať široké spektrum metód.
Špecifikum práce v ŠKD poskytuje vychovávateľom príležitosť viesť vychovávaných k racionálnemu využívaniu voľného času, v rámci ktorého majú možnosť rozvíjať ich špecifické schopnosti, upevňovať žiaduce morálne aspekty a zároveň uspokojovať prirodzené ľudské potreby. Sociálny pedagóg môže v prostredí ŠKD realizovať aktivity zamerané na primárnu prevenciu, ako sú besedy, prednášky, krátkodobé a dlhodobé programy na predchádzanie sociálno-patologických javov (kyberšikanovanie, prevencia prejavov násilia v školskom prostredí, látkových a nelátkových závislostí).
Požadované vlastnosti vychovávateľa a sociálneho pedagóga
Osobnosť vychovávateľa je kľúčová pre úspešné vykonávanie profesie. Medzi najdôležitejšie vlastnosti patria:
- komunikatívnosť
- sebaovládanie
- sebaflexia
- schopnosť počúvať
- empatia
- motivácia
- vytrvalosť
- kreativita
- zodpovednosť
- dôslednosť
- spoľahlivosť
- trpezlivosť
- asertivita
Za najdôležitejšiu považujú pedagogicko-psychologickú spôsobilosť, ktorá je adekvátnym a potrebným predpokladom pre efektívne vykonávanie činností v ŠKD. Vychovávateľ, ktorý disponuje potrebným súhrnom pedagogických vedomostí a spôsobilostí, osobných vlastností a charakterových daností, sa stáva dôležitým článkom v sústave výchovy mimo vyučovania.
Sociálny pedagóg, podľa S. Varšovej a L. Kvašňákovej (2022), je expertom na sociálne prostredie. Rozumie procesom vplyvu sociálneho prostredia na dieťa a žiaka a dokáže posúdiť a vyhodnotiť jeho vplyv. J. Koláčková (2022) a N. Bizová (2022) uvádzajú, že sociálny pedagóg môže byť jedným z hlavných prvkov inkluzívneho vzdelávania a je súčinný pri riešení rôznych problémov a situácií v školskom prostredí. N. Bizová uvádza, že sociálne aspekty inklúzie sú explicitnou sférou činnosti sociálneho pedagóga.
Výskum medzi vychovávateľmi
Prieskum medzi vychovávateľmi ukázal, že drvivá väčšina respondentiek považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa za čiastočne dôležité (77 %). Pedagogické zameranie je pre výkon profesie vychovávateľa ŠKD považované za veľmi dôležité (77 %). Vzdelávanie v oblasti rozvíjania kompetencií a uplatňovania aktivizujúcich metód v edukačnej praxi považuje za veľmi dôležité 66 % respondentiek. Až 97 % respondentiek využíva vo svojej činnosti kombináciu tradičných a aktivizujúcich metód.
Výsledky prieskumu potvrdzujú, že respondentky považujú za dôležité poznať a využívať nielen tradičné, ale aj aktivizujúce metódy vo svojej činnosti. Zároveň zdôrazňujú potrebu pedagogického zamerania pre efektívne vykonávanie vychovávateľskej profesie.