Architektúra medzivojnových kúpeľných a rekreačných stavieb na Slovensku

Československá medzivojnová architektúra nemocničných a rekreačných stavieb dosahovala vynikajúcu úroveň. Projektanti sa inšpirovali aj špičkovými zariadeniami vo svete, napríklad sanatóriom vo fínskom Paimiu od Alvara Aalta alebo sanatóriom Zonnestraal v holandskom Hilversume od Johannesa Duikera a Bernarda Bijvoeta. Vzhľadom na prírodné krásy a zdravý vzduch Slovenska, zažívalo kúpeľníctvo v 20. a 30. rokoch 20. storočia búrlivý rozvoj.

Kým v najznámejších kúpeľoch Piešťany sa uplatnili predovšetkým domáci architekti na čele s Emilom Bellušom a v Tatrách s Milanom Michalom Harmincom, aj českí architekti uspeli na iných miestach.

Machnáč v Trenčianskych Tepliciach: Vrcholný príklad nautického funkcionalizmu

V Trenčianskych Tepliciach bol koncom 20. rokov vybudovaný moderný funkcionalistický kúpeľný komplex Machnáč. Autora tohto diela je známy avantgardista Jaromír Krejcar (1897-1949), žiak Jana Kotěru, člen Teigovho Devětsilu a manžel novinárky Mileny Jesenskej. Krejcar si získal rešpekt už v polovici 20. rokov svojím projektom vily Vladislava Vančuru na Zbraslavi a návrhom moderného obchodného paláca Olympic v Prahe.

V roku 1929 sa Krejcar zúčastnil súťaže na liečebný dom Nemocenskej pokladnice Jednoty súkromných úradníkov, pre ktorú už predtým navrhol spolkovú budovu vo Francúzskej ulici na pražských Vinohradoch. Jeho víťazný návrh priniesol supermodernú stavbu s železobetónovou skeletovou konštrukciou a asymetrickým pôdorysom v tvare písmena T.

Obytná šesťpodlažná časť s dvojlôžkovými izbami mala na jednej strane malé balkóny, inšpirované budovou Gropiovej školy Bauhaus v Dessau, a na protiľahlej strane dlhé okenné pásy. Veľkoryso bolo navrhnuté polkruhovo zakončené nižšie spoločenské krídlo so slnečnými terasami. Výsledná stavba bola vzorovým príkladom tzv. nautického funkcionalizmu a dočkala sa publikácie v mnohých krajinách. Hoci sa jedná o jednu z najvýznamnejších moderných stavieb svojej doby v Európe, dnes je Machnáč v neutěšenom stave a stále čaká na svoju rehabilitáciu.

Kúpeľný areál Sliač: Biela elegancia v zeleni

Ďalším významným liečebným objektom je funkcionalistický areál v kúpeľoch Sliač s hotelom Palace, ktorý bol postavený v rokoch 1926-1931 podľa projektu pražského architekta Rudolfa Stockara (1886-1957). Stockar prešiel zložitým vývojom od moderny a kubizmu až po avantgardné medzivojnové smery. Jeho najvýznamnejšou pražskou realizáciou je prestavba paláca Praha na Václavskom námestí. V Sliači, s povestnými termálnymi kúpeľmi, vytvoril bielu horizontálnu hmotu obklopenú zeleňou priľahlého parku. Časť pôvodného vnútorného zariadenia sa zachovala.

Liečebný pavilón TBC vo Vyšných Hágoch: Monumentálny funkcionalizmus v Tatrách

Významným dielom pražských architektov na Slovensku bol aj liečebný pavilón TBC vo Vyšných Hágoch v nadmorskej výške 1100 m. Súťaž na túto gigantickú stavbu, ktorú vypísala Ústredná sociálna poisťovňa v Prahe, vyhrala dvojica František Albert Libra (1891-1958) a Jiří Kan (1895-1944). Libra bol autorom mnohých budov, najmä peňažných ústavov a sociálnej výstavby. Kan študoval na vratislavskej umeleckej akadémii a potom spolupracoval s Librom. Obaja projektanti navrhli aj novú budovu s archívom Ústrednej sociálnej poisťovne v Prahe na Smíchove.

Víťazný návrh liečebne v Tatrách predstavoval takmer 250 metrov dlhú budovu, vetknutú do svahu po vrstevnici, na ktorú zo severnej strany nadväzovali štyri kratšie kolmé krídla. Stavba pôsobí dodnes impozantným dojmom a stále funguje ako ústav pre liečbu respiračných chorôb.

Ďalšie kúpeľné stavby v Tatrách: Od Lučivnej po Tatranskú Lomnicu

Okrem Vyšných Hágov sa v Tatrách nachádzali aj ďalšie významné kúpeľné areály. V Lučivnej sa nachádza dodnes funkčný areál detskej liečebne TBC, umiestnený v lesnom prostredí obce Lučivná. Jednotlivé pavilóny navrhol v roku 1939 vo funkcionalistickom štýle architekt František Faulhammer (1897-1985), žiak Pavla Janáka z Umprum. Faulhammer sa neskôr usadil na Slovensku, kde projektoval najmä budovy zdravotných poisťovní.

Detské pavilóny v Novom Smokovci od architekta Stanislava Suchardu ml., syna známeho českého sochára, nemali také šťastie a sú opustené a rozpadávajú sa. Naopak, pavilón sanatória Morava v Tatranskej Lomnici (1931-1933), dielo Bohuslava Fuchsa a absolventa prof. Československej medzivojnovej architektúry, dopadol oveľa lepšie. Sanatórium Morava, známe aj z filmu "Anděl na horách", stále funguje a môžeme obdivovať množstvo pôsobivých prvkov, najmä „pílovitú“ fasádu s balkónmi.

tags: #lazensky #dum #nemocenske #pokladny #soukromych #uredniku