Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislé občianske združenie, ktoré bolo založené v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Zaregistrovaná bola Ministerstvom vnútra SR dňa 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666.
APVV združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Rozvíja svoju činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom 47 miestnych organizácií. Jej hlavným zameraním je profesionálny vzťah k Policajnému zboru Slovenskej republiky, čo vyjadruje heslom: „slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.“
Ciele a činnosti APVV
Cieľom činnosti APVV je združovanie bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia. Snaží sa vytvárať spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi v aktívnej službe.
Kľúčové aktivity APVV zahŕňajú:
- Zvyšovanie sociálnych a kultúrnych aktivít, podpora výmeny profesionálnych skúseností a osobných stretnutí s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb.
- Zvyšovanie prestíže Policajného zboru, zlepšovanie vzťahov medzi políciou a obyvateľstvom a podpora úcty k zákonom a verejnému poriadku.
- Zjednocovanie a obhajovanie záujmov svojich členov, spolupráca pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb, a zastupovanie členov vo vzťahoch k štátnym orgánom SR aj v zahraničí.
- Spolupráca so združeniami a združovanie občianskych združení v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.
Legislatívne iniciatívy a pripomienky APVV
APVV sa aktívne zapája do legislatívneho procesu a uplatňuje hromadné pripomienky k návrhom zákonov, ktoré majú dopad na postavenie a zabezpečenie výsluhových dôchodcov.
Hromadná pripomienka k zákonu č. 328/2002 Z. z.
Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou APVV (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila zásadnú hromadnú pripomienku k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Hlavné návrhy boli:
- Ustanoviť v zákone mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia identicky, ako je to upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
- Neobmedzovať poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru (§ 6 ods. 7 citovaného zákona - samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
- Ponechať poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru priamo v zákone a nedelegovať možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to bolo navrhnuté v predkladanom zákone.
Hromadná pripomienka k zákonu č. 461/2003 Z. z.
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, APVV s podporou Únie výsluhových dôchodcov uplatnila zásadnú hromadnú pripomienku s návrhom, aby:
- Bol návrh doplnený aj ustanoveniami na jeho zosúladenie s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
- Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z.z.).
V rámci tohto konania sa dňa 1. apríla 2025 uskutočnilo na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR tzv. rozporové konanie, nakoľko APVV preukázala podporu hromadnej pripomienky viac ako 1500 osobami.
Stanovisko k návrhu Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe
APVV zaslala dňa 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR stanovisko k poslaneckému návrhu Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. V stanovisku zdôraznila, že Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred vnútroštátnou právnou úpravou.
V tejto súvislosti poukázala na Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý stanovuje minimálny náhradový pomer starobného dôchodku vo výške 45 % voči príjmom dosahovaným pred dovŕšením dôchodkového veku, s podmienkou minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia. APVV navrhla, aby všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona boli nielen v súlade s Ústavou SR, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.
Národná rada Slovenskej republiky Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025 rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.
Zmeny vo výsluhovom zabezpečení a 13. dôchodok
V médiách a na sociálnych sieťach sa od 1. júla 2025 šírili informácie o pripravovaných zmenách v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia, konkrétne o zdanení alebo odvodoch z výsluhových dôchodkov. Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. (o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), tieto informácie dementovalo s ubezpečením, že mu doposiaľ nebol predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky zo strany Ministerstva financií SR.
Ministerstvo vnútra vyjadrilo znepokojenie nad šírením týchto informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy u poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ako aj u aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek.
13. dôchodok a rodičovský dôchodok
Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely akceptoval zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a tak nárok na 13. dôchodok ostal zachovaný aj pre výsluhových dôchodcov.
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) schválila aj rodičovský dôchodok. Nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:
- Starobného alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok.
- Výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto dôvodu už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol zverejnený dňa 6. marca 2024. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu.
Može policajt vo výslužbe nosiť uniformu?
Dôvodová správa k zákonu č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru uvádza, že cieľom navrhovanej právnej úpravy je novým spôsobom usporiadať právne vzťahy a postavenie príslušníkov Policajného zboru pri výkone štátnej služby. Z analýzy vyplýva, že úlohy Policajného zboru kladú na príslušníkov vysoké nároky na ich psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť, profesionálnu odbornosť a bezúhonnosť. Policajti sú zo zákona povinní aj v čase mimo služby vykonať služobný zákrok, úkon alebo inú povinnosť, aby zamedzili ohrozeniu alebo poškodeniu zákonom chránených záujmov.
Navrhovaná koncepcia štátnej služby má vytvoriť podmienky, aby sa štátno-služobný vzťah pre príslušníkov Policajného zboru stal poslaním s výraznými prvkami profesionálnej hrdosti a spolupatričnosti k tomuto špecifickému povolaniu.
Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate. Tento bod je kľúčový. Zákon explicitne hovorí o výkone štátnej služby. Pokiaľ policajt už nie je v aktívnej štátnej službe (teda je na výsluhovom dôchodku), nevzťahuje sa na neho povinnosť vykonávať službu a teda ani nosiť služobnú rovnošatu v kontexte výkonu služobných povinností. Dôvodová správa tiež spomína, že právna úprava má "dávať pocit istoty, že budú aj so svojimi rodinami zabezpečení", čím sa myslí predovšetkým sociálne zabezpečenie po skončení aktívnej služby, nie zachovanie rovnakých oprávnení ako u aktívnych príslušníkov.
Z tohto dôvodu, a bez konkrétneho ustanovenia v zákone, ktoré by umožňovalo policajtom vo výslužbe nosiť uniformu v oficiálnom kontexte (napr. reprezentácia na podujatiach s povolením), je nosenie policajnej uniformy mimo výkonu aktívnej štátnej služby v rozpore s jej účelom a zákonom.