Hepatitída typu C a rodičovstvo: Komplexný sprievodca pre postihnutých

Hepatitída C, niekedy nesprávne označovaná aj ako žltačka typu C, je infekčné vírusové ochorenie pečene, ktoré je známe od roku 1989. Ide o zápalové ochorenie pečene, ktoré spôsobujú vírusy z čeľade Flaviviridae. Hoci má hepatitída C kratší inkubačný čas a miernejší priebeh ako hepatitída B, častejšie prechádza do chronickej formy. V tomto článku sa komplexne pozrieme na hepatitídu C, jej príznaky, prenos, diagnostiku, liečbu a špecifické aspekty týkajúce sa tehotenstva.

Čo je to hepatitída typu C?

Hepatitída C je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje fibrotické (zjazvené) zmeny v tkanive pečene. Pri nesprávnej alebo oneskorenej liečbe je hepatitída C nebezpečná pre vznik cirhózy - závažného poškodenia pečene, pri ktorom dochádza k poruche jej funkcií. Vírus HCV, ktorý je pôvodcom hepatitídy C, ničí pečeňové bunky, spôsobuje chronický zápal a postupné zhoršovanie stavu orgánu. V chronickej fáze ochorenia sa objavuje len veľmi málo špecifických príznakov. Na rozdiel od hepatitídy typu B má kratší inkubačný čas, miernejší priebeh a častejšie prechádza do chronickej formy ochorenia (až 80 %), v priebehu ktorej môže dôjsť k ťažkému poškodeniu pečene (cirhóze pečene a rakovine pečene).

Podľa ÚVZ SR bolo v roku 2020 zaznamenaných 16 prípadov akútnej formy hepatitídy C a až 194 prípadov chronickej formy hepatitídy C. Odborníci predpokladajú, že na Slovensku žije až 35-tisíc ľudí s týmto vírusom, pričom viacerí o svojom ochorení vôbec nevedia. Slovensko je štvrtou krajinou Európy v rebríčku úmrtnosti z dôvodu ochorení pečene. Chronická forma ochorenia pritom spôsobuje ťažké poškodenie pečene a môže mať až smrteľné následky.

Príčiny prenosu hepatitídy typu C

Hepatitída typu C je spôsobená vírusom HCV (vírus hepatitídy C) z čeľade Flaviviridae. Vírus sa vyskytuje v krvi, spermiách, vaginálnom sekréte a slinách. Prenos hepatitídy C sa uskutočňuje iba krvou. Medzi najčastejšie príčiny nákazy patria:

• Krvná transfúzia a transplantácia orgánov: Až do objavenia vírusu HCV v roku 1989 a zavedenia testovania v roku 1992 bola častým zdrojom nákazy krvná transfúzia, pretože krv sa netestovala na prítomnosť vírusu HCV.
• Užívanie drog: Medzi skupiny, ktoré sú najviac ohrozené hepatitídou C, patria užívatelia drog, ktorí si drogu aplikovali alebo stále aplikujú vnútrožilovo a používajú na to jednu spoločnú ihlu. Spolu s drogou sa tak dostáva do tela aj vírus HCV. Predpokladá sa, že vírusom hepatitídy C je infikovaných až 40 % vnútrožilovo drogovo závislých.
• Tetovanie a piercing: Riziko predstavuje tetovanie alebo piercing s použitím nesterilizovaného vybavenia.
• Pohlavný styk: Nakaziť sa môžeš aj pri pohlavnom styku, najmä pri nechránenom análnom styku, pretože je oveľa pravdepodobnejšie, že dôjde k mikrotraumatizácii slizníc a kontaktu s infikovanou krvou, čo uľahčuje prenos.
• Prenos z matky na dieťa: Hepatitída C sa môže preniesť na novorodenca pôrodnými cestami, ak je v krvi matky aktívny vírus.
• Zdieľanie osobných predmetov: Spoločné používanie zubnej kefky alebo žiletky s nositeľom vírusu.
• Zdravotnícki pracovníci: Ohrození sú najmä zdravotníci alebo aj drogovo závislí.

Pri asi 30 % ochorení nie je možné spätne zistiť, akým spôsobom došlo k prenosu infekcie. Dôležité je spomenúť, že hepatitída typu C je choroba, ktorá je prenášaná hlavne nesterilnými ihlami pri užívaní drog. Postihuje teda prevažne rizikové skupiny obyvateľstva.

Príznaky hepatitídy typu C

Hepatitída typu C je typická tým, že nemá žiadne špecifické príznaky. To znamená, že neexistujú symptómy, ktoré by sa objavovali jedine pri tejto chorobe. Málokto vie, že žltačka nie je ochorenie, ale príznak. Ide o zažltnutie slizníc a očných bielok, ktoré sa môže vyskytnúť pri rôznych iných chorobách. Inkubačná doba hepatitídy typu C je individuálna, pretože u každého pacienta sa prvotné príznaky objavia inokedy. O tom, že má človek žltačku typu C, častokrát ani len netuší. A práve to ju robí nebezpečnou. Ak sa totiž nezachytí a nelieči včas, môže prejsť do tzv. Chronické štádium hepatitídy môže trvať roky.

Možné príznaky môžu zahŕňať:

• Začiatok ochorenia s príznakmi neurčitého ochorenia (zápal horných dýchacích ciest, bolesti hlavy, svalov)
• Zvýšená teplota
• Nechutenstvo
• Poruchy trávenia
• Pocit na vracanie, vracanie (v neskorších štádiách s krvou)
• Žltačka (koža, očné bielka a sliznice sú žlto sfarbené)
• Únava, ospalosť, pretrvávajúca únava, výrazná slabosť
• Tmavšia farba moču ("pivný" alebo "čajový")
• Bledšia farba stolice (sivá, ílovitá alebo béžová), mastná stolica s nepríjemným zápachom
• Zväčšená, bolestivá pečeň, ťahavá, tupá alebo ostrá bolesť brucha
• Bolesti tela, bolesť kĺbov
• Zmätenosť, zmeny správania a nálady
• Začervenaná alebo tmavá koža na dlaniach, malé, pavučinové krvné cievy na koži
• Nevysvetliteľné zvýšenie telesnej hmotnosti, ascites (nahromadenie tekutiny v bruchu)

Osoby nakazené vírusom hepatitídy C trpia depresiami častejšie ako bežná populácia. Akútna fáza však vo viac ako 70 % prípadov prechádza do chronického štádia zápalu pečene (chronická hepatitída trvá viac ako 6 mesiacov). Zákernosť tejto choroby spočíva v tom, že „ticho“ bez špecifickej symptomatológie v priebehu 10 až 15 rokov môže vyústiť do celkového poškodenia pečene - do cirhózy pečene a pomerne často aj do veľmi zhubného hepatocelulárneho karcinómu.

Diagnostika hepatitídy typu C

Diagnostika hepatitídy typu C je vzhľadom na skrytý priebeh ochorenia väčšinou náhodná. Objaví sa napríklad pri vyšetrení krvi, ktoré bolo uskutočnené z iných dôvodov. Diagnózu určíme na základe anamnézy, klinických príznakov, klinického vyšetrenia a vyšetrenia krvi a moču. Biochemické testy poukazujú na zvýšenú aktivitu pečeňových enzýmov transamináz, zvýšený bilirubín v krvi ako aj prítomnosť bilirubínu v moči.

Medzi možné metódy diagnostiky hepatitídy C patria:

• Fyzikálne vyšetrenie s palpáciou: Počas vyšetrenia lekár kontroluje, či nie je žltačka a začervenanie kože a či nie sú prítomné vyčnievajúce cievy. Pri hepatitíde C lekár zistí zväčšenú pečeň (hepatomegáliu) a bolesť pri palpácii v pravom podrebrí.
• Krvný test na hepatitídu: Kľúčovým testom na zistenie markerov ochorenia je test na protilátky proti vírusu hepatitídy C (Anti-HCV) a polymerázová reťazová reakcia (PCR) na zistenie RNA vírusu v krvi. Protilátky potvrdzujú kontakt s vírusom, zatiaľ čo PCR umožňuje určiť prítomnosť vírusu v organizme a jeho množstvo, čo je dôležité na posúdenie aktivity infekcie a voľbu liečby.
• Laboratórne vyšetrenie moču: Vyšetrenie moču pri hepatitíde C je potrebné na zistenie stmavnutia moču, ktoré poukazuje na zvýšenú hladinu bilirubínu v krvi. Zmena farby moču je jedným z príznakov poškodenia pečene.
• Ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny: Pri hepatitíde C sa používa na posúdenie stavu pečene, na zistenie zväčšenia jej veľkosti, príznakov fibrózy alebo cirhózy a možných komplikácií vrátane ascitu (nahromadenie tekutiny v bruchu). Ultrazvuková diagnostika pomáha odhaliť štrukturálne zmeny pečene, čo je dôležité pre monitorovanie ochorenia.

Pri hepatitíde C sa krvný obraz môže zmeniť nasledovne: hladina bilirubínu je zvyčajne zvýšená, čo vedie k žltačke, a aktivity alanínaminotransferázy (ALT) a aspartátaminotransferázy (AST) sú často výrazne zvýšené, čo poukazuje na zápal a poškodenie pečeňových buniek. Sérové hladiny alanínaminotransferázy sa zvyčajne zvýšia po 6 až 9 týždňoch. Pri hepatitíde C dochádza k zníženiu hladiny albumínu (bielkoviny syntetizované pečeňou) a k zvýšeniu gama-glutamyltranspeptidázy (GGT), čo poukazuje na zhoršenú funkciu pečene. Pri chronickej hepatitíde C sa s postupujúcim ochorením znižuje aj hladina krvných doštičiek a bielych krviniek.

Tabuľka: Bežné diagnostické testy na hepatitídu C

Liečba hepatitídy typu C

Liečba hepatitídy typu C bola doposiaľ veľmi dlhá a nákladná, dokonca často mala aj závažné vedľajšie účinky. Metódy liečby hepatitídy C vyberá gastroenterológ v závislosti od formy ochorenia, symptómov a prevalencie zápalového procesu. Pri hepatitíde C sa predpisujú hepatoprotektory na symptomatickú liečbu a na podporu regenerácie pečene, lieky na zníženie intoxikácie (napríklad detoxikačné roztoky) a vitamíny B a E na zlepšenie metabolických procesov. Môžu sa použiť aj prostriedky na normalizáciu trávenia a zmiernenie bolesti brucha.

Obnova pečene po hepatitíde C závisí od včasnej liečby a dodržiavania odporúčaní lekára. Po zničení vírusu antivírusovou liečbou sa pečeň začne regenerovať, čím sa zmierni zápal a postupne sa obnoví poškodené tkanivo. Na urýchlenie procesu je dôležité dodržiavať vyváženú stravu, vylúčiť alkohol, vyhýbať sa toxickým látkam a užívať predpísané hepatoprotektory.

Moderná antivírusová liečba hepatitídy C je založená na používaní priamych antivirotík, ktoré blokujú množenie vírusu v pečeňových bunkách. Lieky ovplyvňujú kľúčové enzýmy vírusu (RNA polymerázu a proteázu), čím znižujú vírusovú záťaž na minimálnu úroveň. Podporná liečba hepatitídy C je zameraná na zníženie záťaže pečene, zlepšenie jej funkcie a zabránenie progresii poškodenia. Zahŕňa používanie liekov na ochranu a obnovu pečeňových buniek, vitamínov (najmä vitamínov skupiny B a E) na zlepšenie metabolizmu a diétu, ktorá obmedzuje mastné a ťažké jedlá.

V súčasnosti je liečba žltačky typu C takmer stopercentne účinná. Pre pacienta nie je náročná a je veľmi dobre tolerovaná. Moderné lieky (priamo pôsobiace antivirotiká) sa podávajú vo forme tabliet. Ak sa liečba zaháji do 12 týždňov od objavenia príznakov, pravdepodobnosť likvidácie vírusu je takmer 100 %.

Hepatitída C a tehotenstvo

Samotné tehotenstvo priebeh ochorenia nezhoršuje. Rovnako tak nemá choroba za normálnej situácie vplyv na priebeh tehotenstva. Mnoho nakazených žien bez problémov otehotnie, donosí a porodí zdravé dieťa. Riziko prenosu vírusu hepatitídy C cez placentu do krvi plodu je neveľké, rádovo do desiatich percent. Hlavné nebezpečenstvo hrozí pri pôrode, keď by sa krv matky mohla dostať do krvi dieťaťa. Riziko prenosu vírusu z tehotnej matky na ešte nenarodené dieťa je pri normálnom pôrode asi 5 %, pričom toto riziko závisí od titra protilátok proti HCV v sére matky a v pupočníkovej krvi. K nakazeniu plodu síce dochádza len v jednom až piatich prípadoch zo sto, ale prináša vysoké riziká.

Iná situácia nastáva v prípade, keď je matka súčasne nakazená vírusom HIV. Vtedy sa riziko zvyšuje až na takmer 40 percent. Starostlivo zvážiť vhodnosť tehotenstva je nutné i v prípade, že už došlo k výraznému poškodeniu pečene chorej. Nezanedbateľným problémom sú vedľajšie účinky liekov užívaných proti "céčku". Niektoré z nich majú tzv. teratogénne účinky. Môžu spôsobiť závažné vrodené chyby alebo vyvolať potrat. Ribavirín preto nesmú užívať tehotné ženy. Nemali by ho brať ani muži aktuálne uvažujúci o založení rodiny. Liečeným sa odporúča používať súčasne najmenej dve metódy antikoncepcie.

Pôrod a dojčenie

Samotný pôrod môže prebiehať úplne prirodzene. V minulosti sa diskutovalo o možnosti zníženia rizika nákazy novorodenca pri pôrode cisárskym rezom. Táto domnienka však nebola dostatočne potvrdená. Novorodenci infikovaných matiek získavajú protilátky cez placentu z organizmu matky. Materské protilátky zmiznú až po 10 mesiacoch. Zistenie eventuálneho prenosu infekcie je však dôležité pre včasné začatie liečby. Na stanovenie nákazy sa preto používajú PCR testy stanovujúce prítomnosť vírusu.

Ďalšie riziko prenosu vzniká pri dojčení. Vírus hepatitídy C sa síce do materského mlieka nevylučuje, ale následkom cicania môžu matke popraskať bradavky. Dieťa potom s mliekom cicia aj matkinu krv a môže sa nakaziť napríklad cez drobné poranenia v ústach. Tomu sa dá predísť, pokiaľ matka počas tehotenstva „otužuje“ svoje bradavky napríklad trením drsnou froté utierkou alebo uterákom. Pri starostlivosti o dieťa by matka mala dbať na to, aby sa krv pri jej prípadnom poranení nedostala do krvi dieťaťa. Žiadna matka si určite neželá, aby svoje dieťa nakazila hepatitídou C kvôli vlastnej nedbalosti.

Očkovanie počas tehotenstva

Očkovanie tehotných žien proti hepatitíde typu A i B sa odporúča iba v prípade, že riziko možnej nákazy je väčšie než riziko očkovania. Doposiaľ sa nepodarilo vynájsť očkovaciu látku, ktorá by bola účinná proti HCV vírusu, a to práve kvôli vysokej variabilite tohto vírusu. Postexpozičná profylaxia (ako ju poznáme napr. pri hepatitíde B či HIV) po nakazení sa hepatitídou C neexistuje.

Prevencia hepatitídy typu C

Prevencia hepatitídy typu C spočíva v dodržiavaní zásad, ktorými sa zabráni prenos krvou prenosných ochorení.

• Správne používanie injekčných striekačiek na lekárske injekcie.
• Vyhýbanie sa používaniu narkotických látok.
• Bezpečné zaobchádzanie s ihlami a medicínskym odpadom a ich správna likvidácia.
• Testovanie darovanej krvi na prítomnosť vírusu hepatitídy C.
• Používanie bariérovej antikoncepcie (kondómov) počas sexu.
• Riadne školenie osôb, ktoré pravidelne prichádzajú do styku s krvou (napr. zdravotníckych pracovníkov).
• Tetovanie a piercing je dôležité vykonávať v hygienických salónoch, aby sa minimalizovalo riziko nákazy hepatitídou C prostredníctvom kontaminovaných nástrojov alebo materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s krvou.
• Injekčné procedúry (napr. plazmolifting, mezoterapia a injekcie kyseliny hyalurónovej) je dôležité vykonávať v zdravotníckych zariadeniach a nie v kozmetických centrách.
• Dôkladné a pravidelné umývanie rúk po použití toalety, pred jedlom, po príchode z vonku.
• Umývanie ovocia a zeleniny pod teplou vodou.
• Dostatočná tepelná úprava, najmä mäsových pokrmov a konzumovanie kvalitnej pitnej vody.

Vyhnúť sa spoločnému používaniu ostrých predmetov, ako sú napr. žiletky, holiace strojčeky, manikúry. Narkomani by sa mali vyhnúť spoločnému používaniu ihiel a striekačiek. Ak máte podozrenie, že ste sa mohli nakaziť, je nevyhnutné, aby ste navštívili svojho lekára a nechal sa vyšetriť na prítomnosť protilátok proti vírusu HCV v krvi.

tags: #moze #mat #clovek #postihnuty #hepatitidov #pypu