Hepatitída C a prenos z matky na dieťa: Komplexný pohľad na riziká a prevenciu

Hepatitída C je infekčná choroba spôsobená vírusom hepatitídy typu C (HCV). Celosvetovo je infikovaných viac ako 50 miliónov ľudí, čo môže predstavovať až 1 % celosvetovej populácie. Iní autori hovoria až o 3 % svetovej populácie, vypočítavajúc asi 170 miliónov chronicky infikovaných ľudí. Na Slovensku je vírusom žltačky typu C nakazených 35 000 pacientov.

Hepatitída je infekčné ochorenie pečene, ktoré možno poznáte pod hromadným (a nie veľmi presným) názvom žltačka. Žltačka nie je ochorenie, ale príznak - ide o zažltnutie slizníc a očných bielok, ktoré sa môže vyskytnúť pri rôznych iných chorobách. Vírusy spôsobujúce hepatitídu poškodzujú bunky pečene.

Čo je hepatitída C?

Hepatitída C je vírusový zápal pečene, ktorý často prebieha úplne bez príznakov. Chorý teda vôbec nevie, že jeho pečeň rozkladá vírus. Hepatitída C je infekčné vírusové akútne (ak trvá menej ako 6 mesiacov), väčšinou však chronické zápalové ochorenie pečene, pri ktorom vírusová infekcia pretrváva viac ako 6 mesiacov. Hepatitída často nie je sprevádzaná žiadnymi príznakmi, chronická infekcia vírusom však môže spôsobiť poškodenie a zjazvenie pečene, cirhózu, rakovinu pečene či značné zdurenie žíl pečene a žalúdku, čo môže viesť až k vykrvácaniu a smrti.

Vírus hepatitídy typu C (HCV) bol prvýkrát objavený v roku 1989. HCV je 45 nm veľký v bielkovinovom obale zabalený RNA-vírus patriaci do skupiny hepatotropných vírusov čeľade Flaviviridae. Rozlišujeme 6 genotypov (označované veľkými písmenami A až G) a 30 subtypov tohto vírusu. V Európe a USA sa vyskytujú prevažne genotypy 1, 2 a 3 a v Afrike Typ 4. Táto rôznorodosť vírusu HCV je dôvodom, prečo neexistuje očkovacia látka proti HCV. Zároveň to znamená, že sa môžeš opakovane infikovať novými druhmi HCV vírusov.

Štruktúra vírusu hepatitídy C (HCV)

Príznaky a štádiá hepatitídy C

Inkubačná doba hepatitídy C (čas od nákazy po prvé príznaky) je zvyčajne 2 týždne až 6 mesiacov. Prvé príznaky hepatitídy C pripomínajú akútnu vírusovú infekciu dýchacích ciest, čo sťažuje diagnostiku ochorenia v jeho počiatočných štádiách. O tom, že má človek žltačku typu C, častokrát ani len netuší. A práve to ju robí nebezpečnou. Ak sa totiž nezachytí a nelieči včas, môže prejsť do tzv. chronického štádia ochorenia.

Príznaky akútnej hepatitídy C môžu byť viaceré alebo len niektoré z nich, prípadne môžu chýbať. Medzi ne patria: žltačka (ikterus) - ožltnutie očných bielok a kože, svetlá alebo až bielosivo sfarbená stolica, tmavý moč, tlaková bolesť pod pravým rebrovým oblúkom, únava, porucha čuchu a chuti, zvýšená chuť na sladké jedlá, odpor k mastným jedlám, prípadne úplný odpor k jedlu. V štádiu hojenia, naopak, nadmerná chuť až tzv. vlčí hlad. Môže byť nevoľnosť, vracanie, hmotnostný úbytok, brušný diskomfort - pocit nafukovania v bruchu, svrbenie kože.

Akútna fáza však vo viac ako 70 % prípadov prechádza do chronického štádia zápalu pečene (chronická hepatitída trvá viac ako 6 mesiacov). Rovnako ako v akútnej fáze aj klinická symptomatológia pri chronickej hepatitíde je nešpecifická. Väčšina pacientov sa sťažuje na zvýšenú únavu, nevýkonnosť, bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, hnačky. Zákernosť tejto choroby spočíva v tom, že „ticho“ bez špecifickej symptomatológie v priebehu 10 až 15 rokov môže vyústiť do celkového poškodenia pečene - do cirhózy pečene a pomerne často aj do veľmi zhubného hepatocelulárneho karcinómu.

Porovnanie akútnej a chronickej hepatitídy C

Hepatitída C sa klasifikuje podľa priebehu ochorenia, závažnosti príznakov a vplyvu na proces vylučovania bilirubínu z tela.

Druhy hepatitídy C

Kritérium Typy
Podľa formy toku Akútna a chronická
Podľa príznakov Asymptomatická a manifestná
Podľa vplyvu na bilirubín Ikterická a anikterická

Asymptomatickú hepatitídu C si človek nevšimne, pretože vírus môže byť prítomný v organizme a ničiť pečeňové bunky bez toho, aby sa prejavili akékoľvek príznaky choroby. Manifestná hepatitída C je charakterizovaná výskytom klinických príznakov naznačujúcich poškodenie pečene. Pacient pociťuje slabosť, únavu, bolesť alebo ťažobu v pravom podrebrí, nevoľnosť, zožltnutie kože a skléry, stmavnutie moču a zmenu farby stolice.

Prenos hepatitídy C

Hepatitída C sa prenáša predovšetkým krvou. Vírus, ktorý spôsobuje hepatitídu typu C, sa prenáša najmä krvou. Tento typ hepatitídy bol spočiatku veľkou neznámou. Najväčšiu rizikovú skupinu tvoria v súčasnosti ľudia užívajúci drogy.

Hlavné cesty nákazy hepatitídou C sú:

  • Transfúzie krvi alebo transplantácie orgánov (pred rokom 1992, keď neexistovali dostupné testy na detekciu HCV v krvi darcov).
  • Dialýza (odstraňovanie prebytočnej vody, rozpustených látok a toxínov z krvi u ľudí s poruchou funkcie obličiek).
  • Zdieľanie ihiel s infikovanou osobou u vnútrožilových užívateľov narkotík.
  • Tetovanie alebo piercing s použitím nesterilizovaného vybavenia.
  • Spoločné používanie zubnej kefky alebo žiletky s nositeľom vírusu.
  • Profesionálna expozícia u zdravotníckych pracovníkov.
  • Kontakt v rodine s HCV pozitívnou osobou.
  • Sexuálnym stykom dochádza k prenosu hepatitídy C, na rozdiel od hepatitídy B, len zriedka. Riziko prenosu vírusu pohlavným stykom existuje, najmä pri nechránenom análnom styku, pri ktorom je vysoké riziko poranenia vnútornej steny análneho kanála, a sex počas menštruácie.

Prenos z matky na dieťa

Hepatitída C sa môže preniesť na novorodenca pôrodnými cestami, ak je v krvi matky aktívny vírus. Nebezpečenstvo prenosu vírusu hepatitídy C cez placentu do krvi plodu je neveľké, rádovo do desiatich percent. Hlavné nebezpečenstvo hrozí pri pôrode, keď by sa krv matky mohla dostať do krvi dieťaťa. Riziko prenosu vírusu z tehotnej matky na ešte nenarodené dieťa je pri normálnom pôrode asi 5 %, pričom toto riziko závisí od titra protilátok proti HCV v sére matky a v pupočníkovej krvi.

Ďalšie riziko prenosu vzniká pri dojčení. Vírus hepatitídy C sa síce do materského mlieka nevylučuje, ale následkom cicania môžu matke popraskať bradavky. Dieťa potom s mliekom cicia aj matkinu krv a môže sa nakaziť napríklad cez drobné poranenia v ústach. Tomu sa dá predísť, pokiaľ matka počas tehotenstva „otužuje“ svoje bradavky napríklad trením drsnou froté utierkou alebo uterákom. Pri starostlivosti o dieťa by matka mala dbať na to, aby sa krv pri jej prípadnom poranení nedostala do krvi dieťaťa. Žiadna matka si určite neželá, aby svoje dieťa nakazila hepatitídou C kvôli vlastnej nedbalosti.

Kampaň NY Cures Hepat C: Animované video „Zistite viac o prenose a prevencii hepatitídy C“

Preto by mala žena, ktorá prestala brať drogy a rozhodla sa porodiť dieťa, podstúpiť testy na hepatitídu C. Účinnosť liečby hepatitídy C je totiž menšia, čím dlhšie pacient ochorením trpí. Čo však robiť v prípadoch, keď liečba trvá dlho a biologické hodiny tikajú, alebo keď sa žena dozvie o svojom ochorení až počas tehotenstva? Alebo keď ešte neprestala užívať drogy, otehotnie a o hepatitíde C nevie vôbec nič?

Diagnostika hepatitídy C

Diagnostika hepatitídy typu C je vzhľadom na skrytý priebeh ochorenia väčšinou náhodná. Objaví sa napríklad pri vyšetrení krvi, ktoré bolo uskutočnené z iných dôvodov. Pri vstupnej konzultácii v prípade podozrenia na poškodenie pečene gastroenterológ medicínskeho centra Doktorpro Bratislava analyzuje príznaky a čas ich výskytu a zozbiera anamnézu pacienta.

Medzi možné metódy diagnostiky hepatitídy C patria:

  • Fyzikálne vyšetrenie s palpáciou. Počas vyšetrenia lekár kontroluje, či nie je žltačka a začervenanie kože a či nie sú prítomné vyčnievajúce cievy. Pri hepatitíde C lekár zistí zväčšenú pečeň (hepatomegáliu) a bolesť pri palpácii v pravom podrebrí.
  • Krvný test na hepatitídu. Kľúčovým testom na zistenie markerov ochorenia je test na protilátky proti vírusu hepatitídy C (Anti-HCV) a polymerázová reťazová reakcia (PCR) na zistenie RNA vírusu v krvi. Protilátky potvrdzujú kontakt s vírusom, zatiaľ čo PCR umožňuje určiť prítomnosť vírusu v organizme a jeho množstvo, čo je dôležité na posúdenie aktivity infekcie a voľbu liečby.
  • Laboratórne vyšetrenie moču. Vyšetrenie moču pri hepatitíde C je potrebné na zistenie stmavnutia moču, ktoré poukazuje na zvýšenú hladinu bilirubínu v krvi. Zmena farby moču je jedným z príznakov poškodenia pečene.
  • Ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny. Pri hepatitíde C sa používa na posúdenie stavu pečene, na zistenie zväčšenia jej veľkosti, príznakov fibrózy alebo cirhózy a možných komplikácií vrátane ascitu (nahromadenie tekutiny v bruchu). Ultrazvuková diagnostika pomáha odhaliť štrukturálne zmeny pečene, čo je dôležité pre monitorovanie ochorenia.

Pri hepatitíde C sa krvný obraz môže zmeniť nasledovne: hladina bilirubínu je zvyčajne zvýšená, čo vedie k žltačke, a aktivity alanínaminotransferázy (ALT) a aspartátaminotransferázy (AST) sú často výrazne zvýšené, čo poukazuje na zápal a poškodenie pečeňových buniek. Sérové hladiny alanínaminotransferázy sa zvyčajne zvýšia po 6 až 9 týždňoch. Pri hepatitíde C dochádza k zníženiu hladiny albumínu (bielkoviny syntetizované pečeňou) a k zvýšeniu gama-glutamyltranspeptidázy (GGT), čo poukazuje na zhoršenú funkciu pečene. Pri chronickej hepatitíde C sa s postupujúcim ochorením znižuje aj hladina krvných doštičiek a bielych krviniek.

Diagnostické metódy hepatitídy C

Liečba hepatitídy C

Liečba hepatitídy A je symptomatická, dôležité je telesné šetrenie, šetriaca strava, podporná liečba, zvyčajne hospitalizácia na infekčnom oddelení. Akútna hepatitída B väčšinou nevyžaduje protivírusovú liečbu, je symptomatická. Chronická hepatitída sa lieči antivírusovými liekmi, infekcia sa nedá úplne eliminovať. Hepatitída C je vyliečiteľná virostatikami, v prípade pokročilého štádia choroby je to transplantácia pečene a virostatická liečba.

Hepatitída typu C sa lieči protivírusovými liekmi, ktoré majú formu tabliet. Ide o bezinterferónovú liečbu, ktorá má u pacientov výbornú znášanlivosť a vysokú efektivitu úplného vyliečenia. Moderná antivírusová liečba hepatitídy C je založená na používaní priamych antivirotík, ktoré blokujú množenie vírusu v pečeňových bunkách. Lieky ovplyvňujú kľúčové enzýmy vírusu (RNA polymerázu a proteázu), čím znižujú vírusovú záťaž na minimálnu úroveň. Liečba minimalizuje riziko progresie ochorenia vrátane vzniku cirhózy a rakoviny pečene.

Ak sa liečba zaháji do 12 týždňov od objavenia príznakov, pravdepodobnosť likvidácie vírusu je takmer 100 %. Úspešnosť modernej liečby je takmer stopercentná a prognóza pacientov závisí hlavne od stupňa poškodenia pečene a závažnosti komplikácií, ktoré sa už vyvinuli.

Prevencia hepatitídy C

Aj napriek intenzívnym snahám dodnes nebola vynájdená očkovacia látka na aktívnu imunizáciu proti hepatitíde C. Prevencia je preto kľúčová a zahŕňa:

  • Správne používanie injekčných striekačiek na lekárske injekcie.
  • Vyhýbanie sa používaniu narkotických látok a zdieľaniu ihiel.
  • Bezpečné zaobchádzanie s ihlami a medicínskym odpadom a ich správna likvidácia.
  • Testovanie darovanej krvi na prítomnosť vírusu hepatitídy C.
  • Používanie bariérovej antikoncepcie (kondómov) počas sexu.
  • Riadne školenie osôb, ktoré pravidelne prichádzajú do styku s krvou (napr. zdravotníckych pracovníkov).
  • Tetovanie a piercing je dôležité vykonávať v hygienických salónoch, aby sa minimalizovalo riziko nákazy hepatitídou C prostredníctvom kontaminovaných nástrojov alebo materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s krvou.
  • Injekčné procedúry (napr. plazmolifting, mezoterapia a injekcie kyseliny hyalurónovej) je dôležité vykonávať v zdravotníckych zariadeniach a nie v kozmetických centrách.

Preventívne opatrenia proti hepatitíde C

Diéta pri hepatitíde C

Diéta pri hepatitíde C je potrebná na zníženie záťaže pečene, ktorej funkčnosť je narušená v dôsledku zápalu a poškodenia vírusom. Vyvážená strava pomáha znižovať toxické účinky na pečeň, podporuje jej regeneráciu a znižuje riziko komplikácií vrátane fibrózy alebo cirhózy.

Pri hepatitíde C sa nesmie konzumovať alkohol, pretože zvyšuje poškodenie pečene a urýchľuje rozvoj cirhózy. Treba sa vyhýbať mastným, vyprážaným, koreneným a údeným jedlám, pretože zvyšujú záťaž pečene a spomaľujú jej zotavenie. Neodporúča sa piť sladké sýtené nápoje, silnú kávu a čaj, pretože dráždia pečeň a narúšajú metabolizmus. Dôležité je tiež vyhýbať sa nadmernému cvičeniu, toxickým látkam a kontaktu s možnými infekciami, aby sa stav nezhoršil.

Na dosiahnutie stabilnej remisie hepatitídy C je potrebné absolvovať antivírusovú liečbu modernými priamo pôsobiacimi liekmi, ktoré bránia množeniu vírusu a umožňujú telu obnoviť funkciu pečene. Je dôležité dodržiavať odporúčania lekára, dodržiavať zdravý životný štýl, vylúčiť alkohol a nezdravé potraviny, ako aj sledovať stav pečene.

tags: #moze #mat #clovek #deti #postihnuty #hepatitidov