Možnosti lekárov na dôchodku a pravidlá poberania platu

Na Slovensku platia špecifické pravidlá pre poberateľov predčasného starobného dôchodku, ktorí chcú naďalej vykonávať zárobkovú činnosť. Tieto pravidlá sú definované v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a upravujú podmienky pre súbeh dôchodku a príjmu z práce. Pre lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov je dôležité poznať tieto regulácie, aby sa vyhli prípadným sankciám alebo stratám nároku na dôchodok.

Predčasný starobný dôchodok a možnosti zárobkovej činnosti

Jednou z hlavných podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) je, že fyzická osoba nesmie byť povinne dôchodkovo poistená. Výnimka z tohto pravidla je uvedená v § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, kde sa stanovuje, že nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku má povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov (napr. podľa § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona).

Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) podľa § 227a ZSP. Táto možnosť je však dostupná až po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku. Dôležité je, že o predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 4).

Pán Peter poberá predčasný starobný dôchodok od novembra 2023. V období od 1.1.2024 do 31.12.2024 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil OOP. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Príkladom môže byť pani Sára, ktorá mala vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 14. 1. 2024. Od 1. 2. 2024 začala pracovať na dohodu o pracovnej činnosti s uplatnením OOP. Ak v mesiaci december dostala okrem pravidelnej odmeny 200 € aj špeciálnu ročnú odmenu 5000 €, celková suma v hrubom dosiahla 5200 €. V takomto prípade by došlo k prekročeniu ročného limitu.

Práca poberateľov predčasného starobného dôchodku

Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy. Táto možnosť sa týka fyzických osôb - podnikateľov (napr. s.r.o.), ktorí majú dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuzní v priamom rade (starý rodič, rodič, dieťa, vnuk a vnučka) alebo sú súrodenci (brat alebo sestra). Súčasne musí platiť, že vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o., v blízkom vzťahu. Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok, napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, alebo výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

Zároveň zo samotnej skutočnosti, že občan je spoločníkom s.r.o., nevyplýva povinnosť byť dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni. Pokiaľ spoločník, resp. konateľ s.r.o. nepoberá odmenu za výkon funkcie, nie je prihlásený (ako zamestnanec) do Sociálnej poisťovne.

Dôchodky a zamestnanie

Ak zamestnávate pracovníkov s priznaným starobným, predčasným starobným, invalidným dôchodkom (40 % - 70 % alebo nad 70 %), výsluhovým alebo invalidným výsluhovým dôchodkom, je potrebné ich zaevidovať na záložke Evidencia dôchodkov. Prvé tri typy dôchodku (dovŕšenie dôchodkového veku, žiadosť o invalidný resp. starobný dôchodok) slúžia na rozdelenie Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Ďalšie typy dôchodku sa zadávajú až pri priznaní určitého typu dôchodku. Pre výpočet odvodov na sociálne poistenie je dôležitý dátum vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, zatiaľ čo pre zdravotné poistenie je dôležitý dátum priznania dôchodku.

V prípade, že zamestnancovi zaevidujete invalidný dôchodok 40-70 % alebo nad 70 % na záložke Evidencia dôchodkov, program automaticky pridá pokles schopnosti na záložke Zdravotné obmedzenia. V takýchto prípadoch sú vypočítané znížené odvody na zdravotné poistenie v sadzbe 2 % za zamestnanca a 5 % za zamestnávateľa.

Platové podmienky lekárov a zdravotníckych pracovníkov

Lekárky a lekári môžu svoje povolanie vykonávať ako zamestnanci alebo v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (s.r.o.). Žiadny zákon ani iný predpis neurčujú maximálnu výšku platu lekára či lekárky v postavení zamestnanca. Minimálnu hranicu mzdy určuje Zákonník práce (§ 120 ods. 4). Ak nemá zamestnávateľ odmeňovanie upravené v kolektívnej zmluve, má lekár ako zamestnanec nárok minimálne na mzdu za 5. stupeň náročnosti práce s koeficientom 1,8 (týmto koeficientom sa násobí suma minimálnej mzdy).

Mzdy lekárov a zdravotníckych pracovníkov sa líšia, obvykle sú vyššie vo väčších mestách a nižšie v menších obciach. Ak budete mať v pracovnej zmluve uvedené, že hrubá mzda predstavuje 1 500 eur mesačne, reálne zamestnanec dostane čistú mzdu okolo 1 000 eur, zvyšok pôjde na dane a odvody.

Pracovné dohody mimo pracovného pomeru pre lekárov

Všetky dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s lekármi a zdravotnými pracovníkmi možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Po ich skončení však môžu obe strany spolu uzatvoriť novú dohodu. Pri práci na dohodu o pracovnej činnosti môže dohodár odrobiť maximálne 10 hodín za týždeň.

E-PN a zmeny od roku 2024

Od 1.1.2024 došlo k zásadným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a znížia počet návštev ambulancií. PN sa od tohto dátumu vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec už nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky.

ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu (všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista). O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, čím je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Zmeny v nemocenskom poistení od roku 2026

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Výpočet nemocenského

Pre zamestnanca platí:

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Pre samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) platí:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu platí:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote:

Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Nárok na nemocenskú dávku je rovnaký ako pre SZČO.

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Liečebný režim a kontroly

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu je nevyhnutné, pretože v opačnom prípade môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky, spravidla v rozsahu štyroch hodín denne.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne, a to kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma, mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo (dlhšie ako jeden rok), je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody do Sociálnej poisťovne.

Pracovné voľno s náhradou mzdy (paragrafy)

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, a to v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie/ošetrenie nebolo možné vykonať mimo jeho pracovného času. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne.

Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok, ak je sprevádzanie nevyhnutné. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno. Sprevádzať je možné manžela, dieťa, rodiča, súrodenca a ďalších blízkych rodinných príslušníkov, ako aj osobu žijúcu v spoločnej domácnosti.

Dôležité aspekty paragrafov

• Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia.
• Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov.
• Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.

Ošetrovné (OČR)

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny, ide však o neplatené pracovné voľno. Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra.

Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (zamestnanec, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmich dní po zániku nemocenského poistenia. Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych dní.

tags: #moze #lekar #na #dochodku #poberatplat