Platový postup pedagogických a odborných zamestnancov na Slovensku: Komplexný sprievodca

Tento článok sa zaoberá problematikou odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na Slovensku, s dôrazom na podmienky platového postupu. Analyzuje relevantné právne predpisy a ich zmeny, ktoré ovplyvňujú určovanie platu, jeho zložky, nárokovateľnosť a zaraďovanie do platových tried. Článok sa zameriava na zamestnancov, ktorých odmeňovanie sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z. a reaguje na zmeny v odmeňovaní po novelách zákona č. 138/2019 Z. z.

Legislatívny rámec odmeňovania

Odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. Vzťahuje sa na zamestnávateľov, ktorí sú pri financovaní svojej činnosti závislí od štátneho rozpočtu. Títo zamestnávatelia v oblasti odmeňovania zamestnancov v plnom rozsahu postupujú podľa štátom regulovaného systému odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme a zákona č. 553/2003 Z. z., nie v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 553/2003 Z. z. sa vzťahuje aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade vzťahuje na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch priniesol zmenu zákona č. 553/2003 Z. z. Cieľom bolo rozšírenie pôsobnosti zákona o odmeňovaní aj na zamestnancov cirkevných škôl a cirkevných školských zariadení a na zamestnancov súkromných škôl a súkromných školských zariadení, ak sa tak tieto školy a školské zariadenia rozhodnú.

Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nie však odmeňovanie zamestnancov, sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov alebo osobitný predpis (napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods. Kvalifikačné predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme sú stanovené v § 2 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z.

Kvalifikačné predpoklady a ich vplyv na odmeňovanie

Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 6 určuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti, ktoré musí pedagogický aj odborný zamestnanec spĺňať, aby mohol byť prijatý do pracovného pomeru a zároveň aj po celý čas výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti. Spĺňanie kvalifikačných predpokladov je základom pre odmeňovanie pedagogických aj odborných zamestnancov, ich spĺňanie je základným rozlišovacím znakom pri určení kariérových stupňov a najmä platových tried.

Zákon o POZ jednoznačne určuje zamestnávateľom povinnosť prijať do pracovného pomeru iba zamestnancov, ktorí spĺňajú určené kvalifikačné predpoklady. Osobitné kvalifikačné požiadavky sú členené nielen podľa kategórií jednotlivých zamestnancov, ale aj podľa stupňa vzdelania, ktorý títo zamestnanci získali a u učiteľov sú osobitné kvalifikačné požiadavky uvedené až na jednotlivé predmety, ktoré sú na školách vyučované.

Kariérový rast a atestácie

Kariérový rast pedagogických a odborných zamestnancov (vertikálny rast - zaradenie do kariérových stupňov) je zákonom zabezpečený vždy len v príslušnej kategórii pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Po posúdení kvalifikovanosti zamestnanca (PZ a OZ) alebo uchádzača o zamestnanie bude nasledovať jeho zaradenie do kariérového stupňa, ktorý sa člení do 4 kariérových stupňov a zaradenie do nich je definované v § 29 a v § 30 zákona č. 138/2019 Z. z.

Učitelia sa počas svojej učiteľskej kariéry zaraďujú do niektorého z kariérových stupňov v závislosti od absolvovaného druhu vzdelávania v profesijnom rozvoji alebo v závislosti od vykonanej atestácie. Každý kariérový stupeň vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií.

Začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie (§ 5 vyhl. o kontinuálnom vzdelávaní), pri ukončení ktorého preukazuje profesijné kompetencie potrebné na samostatný výkon činnosti. Kvalifikovaný učiteľ po absolvovaní štúdia vstupuje do školy ako začínajúci učiteľ. Má povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie pod vedením uvádzajúceho učiteľa, ktorým môže byť len učiteľ s minimálne I. atestáciou. Adaptačné vzdelávanie musí začínajúci učiteľ úspešne ukončiť najneskôr do dvoch rokov od nástupu do prvého pracovného pomeru. Cieľom adaptačného vzdelávania je získanie požadovaných profesijných kompetencií.

Postup do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nie je určený časovo, základná podmienka je úspešné ukončenie adaptačného vzdelávania. Kategória zamestnanca, v ktorej sa kontinuálne vzdeláva a vykoná atestáciu, je rozhodujúca pre jeho ďalší kariérový rast.

Kariérové možnosti učiteľa upresňuje zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Kariérový systém podľa zákona predstavuje súbor pravidiel kariérového postupu a motivačného ohodnotenia. Zabezpečuje pedagogickým a odborným zamestnancom platový postup, možnosť príplatkov, ale aj poskytovanie voľna na účasť na vzdelávaní alebo na vykonanie atestačnej skúšky. Učiteľ si kariérovú cestu volí slobodne podľa svojich profesijných cieľov a to postupom v rámci kariérových stupňov (1. atestácia, 2. atestácia) alebo vzdelávaním sa na výkon vyššie uvedených špecializovaných činností. Možnosťou je aj zotrvanie v jednom kariérovom stupni počas celého pracovného života za súčasného profesijného rozvoja formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním. Zákon umožňuje vzdelávať sa učiteľovi priamo v škole vo forme aktualizačného vzdelávania v rámci pracovného času, ktorým si udržiava a inovuje profesijné kompetencie. Každý učiteľ má právo na 5 pracovných dní v kalendárnom roku s náhradou mzdy na profesijný rozvoj v rámci zvolenej kariérovej cesty.

Rovnako, zamestnávateľ rozpracuje zásady hodnotenia pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v pracovnom poriadku. Súčasťou zásad hodnotenia sú kritériá na hodnotenie výsledkov a kvality výkonu pracovnej činnosti vyplývajúce zo školského vzdelávacieho programu, výchovného programu a individuálnych charakteristík školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci.

Zložky platu pedagogických a odborných zamestnancov

Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených zákonom č. 553/2003 Z. z. patrí plat, ktorým je:

• Tarifný plat
• Osobný plat
• Príplatok za riadenie
• Príplatok za zastupovanie
• Osobný príplatok
• Platová kompenzácia za sťažený výkon práce
• Príplatok za prácu v krízovej oblasti
• Príplatok za zmennosť
• Príplatok za výkon špecializovanej činnosti
• Kreditový príplatok
• Výkonnostný príplatok
• Príplatok za služobné motorové vozidlo
• Príplatok za praktickú prípravu
• Príplatok za prácu v noci
• Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu
• Príplatok za prácu vo sviatok
• Plat za prácu nadčas
• Plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku
• Odmena
• Príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi
• Príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia
• Rozdiel podľa § 32f ods. 13 alebo § 32j
• Príplatok za profesijný rozvoj
• Príplatok riaditeľa školy
• Príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca

Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u), v) a x). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2. Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

Kreditový príplatok

Najväčší problém v aplikačnej praxi spôsobuje rozlišovanie pojmov získavanie, priznávanie a uznávanie kreditov. Každý z týchto pojmov v oblasti kreditov má úplne iný význam a je potrebné ich rozlišovať. O overenie profesijných kompetencií získaných výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním môže požiadať pedagogický alebo odborný zamestnanec s minimálne tromi rokmi pedagogickej alebo odbornej činnosti (podmienka troch rokov činnosti je stanovená od 1. januára 2012). Úspešné overenie profesijných kompetencií sa považuje za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania.

Od 1. januára 2012 kredity za uvedené aktivity priznáva riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi s najmenej trojročnou pedagogickou alebo odbornou praxou osvedčenie o získaní 60 kreditov podľa smernice MŠVVaŠ SR č. Podmienkou na získanie kreditov pritom nie je skutočnosť, či zamestnávateľ štátnu jazykovú skúšku od zamestnanca vyžaduje na splnenie kvalifikačných predpokladov alebo či zamestnávateľ tvrdí, že zamestnanec štátnu jazykovú skúšku „nepotrebuje“ k výkonu svojej činnosti.

Kredity nemožno zísť za vzdelávanie, ktorým pedagogický zamestnanec získava špeciálno-pedagogickú spôsobilosť rozširujúcim štúdiom na vysokej škole alebo zamestnanec so stredným vzdelaním ukončeným maturitou získa špeciálno-pedagogickú spôsobilosť formou pomaturitného kvalifikačného štúdia. Rovnako nemožno získať kredity ani za vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti (DPŠ). Toto vzdelávanie nie je považované za rozširujúce štúdium.

Kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti priznáva od 1. januára 2012 riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o počte získaných kreditov. Kredity možno priznať iba za tie aktivity, ktoré sú konkrétne v § 47 ods. 1 písm. e) uvedené. Nemôžu to byť žiadne iné aktivity na základe posúdenia riaditeľom. Pri autorstve alebo spoluautorstve je potrebné zamerať dôraz na slovné spojenie „schválených alebo odporúčaných“ učebných pomôcok. Podmienkou priznania kreditov je doloženie schvaľovacej alebo odporúčacej doložky MŠVVaŠ SR v súlade s § 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 37/2009 Z. z. (školský zákon).

Príplatok za hodnotenie

Novely zákona č. 553/2003 Z. z. zaviedli aj ďalší nový príplatok - príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Uvedený príplatok je upravený v § 13c a v § 32k zákona č. 553/2003 Z. z., pričom táto úprava nadväzuje na súvisiace ustanovenie § 70 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia upravujúce príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca nadobudnú účinnosť 1. januára 2026. Rovnako nadobudnú účinnosť aj súvisiace zmeny vykonané v § 70 zákona č. 138/2019 Z. z. Od nadobudnutia účinnosti zmien, t. j. od 1. januára 2026, sa bude uvedený príplatok uplatňovať v prechodnom režime a to až do 31. decembra 2028.

V § 70 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. sa doplnilo, že hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca je podkladom na priznanie osobného príplatku, príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca alebo odmeny podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Zaraďovanie do platových tried

Druhým nevyhnutným krokom k správnemu odmeňovaniu pedagogických a odborných zamestnancov je určenie správnej platovej triedy. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie.

Od 1. novembra 2009 podľa novelizovaného znenia § 5 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní toto neplatí pre pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca, vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca, ktorí sa do platovej triedy zaraďujú podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu (zákona č. 317/2009 Z. z.).

Do platových tried sa zaraďujú pedagogickí a odborní zamestnanci od 1. novembra 2009 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 423/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z. Pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon svojej činnosti, sa zaradia do kariérových stupňov a následne podľa kariérových stupňov sa zaradia do platových tried.

Oblasť zaraďovania pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov do platových tried sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zákonom č. 138/2019 Z. z. Pri nástupe pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca do zamestnania je kľúčové jeho správne zaradenie do platovej triedy. Za jeho správne zaradenie zodpovedá zamestnávateľ. V určitých prípadoch nie je zaradenie do určitej platovej triedy jednoznačné a riaditeľ školy má možnosť obrátiť sa na zriaďovateľa školy alebo školského zariadenia, prípadne na okresný úrad v sídle kraja, ktorý o tom rozhodne.

Príklady zaraďovania

Prípad 1: Pedagogický asistent s doplneným vzdelaním

Zamestnankyňa je zamestnaná ako pedagogický asistent. Má ukončené adaptačné vzdelávanie a vyštudovanú VŠ 2. stupňa v odbore filozofia-politológia, má vykonanú rigoróznu skúšku v odbore politológia a štátnu skúšku a obhájenú dizertačnú prácu v odbore sociálna práca. Pre výkon pedagogického asistenta na ZŠ si potrebuje doplniť pedagogickú spôsobilosť, na ktorú jej plynie lehota v zmysle §83 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z.z. V tomto období sa považuje za pedagogického zamestnanca spĺňajúceho kvalifikačný predpoklad a bude zaradená v platovej triede 6. Ak od decembra zastupuje učiteľa biológie a ANJ, ktorý je na PN, otázkou je, do akej triedy ju zaradiť ako učiteľa ZŠ, keď od 01.09.2019 sa pedagogický zamestnanec, ktorý nespĺňa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti a nespĺňa lehotu podľa §83 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z.z. nezaraďuje do kariérových stupňov. Ona kvalifikačný predpoklad nespĺňa, ale plynie jej lehota podľa §83 ods. 1 až 3.

Prípad 2: Vychovávateľka v ŠKD

Vychovávateľka v ŠKD má ukončenú VŠ 2. stupňa v inom ako požadovanom odbore (sociálna práca) a doplňujúce pedagogické štúdium zamerané na získanie pedagogickej spôsobilosti na výchovnovzdelávaciu činnosť na školách a školských zariadeniach - pedagogická spôsobilosť na vychovávateľstvo vo výchovných zariadeniach. Je kvalifikovaná na úrovni stredoškolského vzdelania, má ukončené adaptačné vzdelávanie. Podľa zákona č. 317/2009 Z.z. by bola po ukončení adaptačného vzdelávania zaradená ako pedagogický zamestnanec s VŠ 2. stupňa iným ako požadovaným do platovej triedy 6. Ak 29.11.2019 ukončila adaptačné vzdelávanie, je potrebné určiť, do akej platovej triedy ju zaradiť.

Tabuľka platových taríf pre pedagogických zamestnancov (platné od 1. septembra 2023):

Z platovej tabuľky vyplýva, že najnižší tarifný plat má pedagogický zamestnanec zaradený do triedy 4 bez praxe. Podľa platných taríf je v školskom roku 2023/2024 najnižší základný tarifný plat vo výške 938 €. K tarifnému platu sa pripočítava príplatok za odpracované roky (roky pedagogickej praxe). Najvyšší plat učiteľa tak dosiahne učiteľ zaradený do platovej triedy 9 so 40 rokmi praxe. Tarifný plat učiteľa sa zvyšuje aj príplatkom za profesijný rozvoj (po absolvovaní vybraných druhov vzdelávania v profesijnom rozvoji), absolvovaním atestácií a výkonom špecializovaných činností v zmysle zákona.

Začínajúci pedagógovia k tarifnému platu dostávajú príspevok pre začínajúceho učiteľa vo výške 6% tarifného platu, čo je opatrenie na prilákanie nových učiteľov do profesie.

Novela Zákonníka práce a jej dopad na pracovné zmluvy

Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. novembra 2022 priniesla viaceré zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch. Tieto zmeny sa výrazne dotkli aj ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa vzniku pracovného pomeru. V dôsledku týchto zmien by školy a školské zariadenia mali prispôsobiť proces prijímania nových zamestnancov novej legislatíve.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Pracovný pomer ako zmluvný vzťah predpokladá, že obsah pracovnej zmluvy je tvorený vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorými sú zamestnávateľ a zamestnanec. Dôležitým aspektom pracovného pomeru ako zmluvného vzťahu je aj skutočnosť, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len so súhlasom oboch zmluvných strán.

Po novom Zákonník práce vyslovene upravuje, že pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. Pri identifikačných údajoch zamestnávateľa netreba zabúdať, že v prípade škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity je zamestnávateľom zriaďovateľ.

Druh práce nemožno zamieňať s pracovnou náplňou. Pracovná náplň nie je povinným dokumentom. Pracovná náplň nemusí vyplývať len zo samostatného dokumentu označeného ako pracovná náplň, ale konkrétne povinnosti zamestnanca môžu vyplývať z vnútorných predpisov podľa druhu práce, ktorý zamestnanec vykonáva. Stručná charakteristika druhu práce v prostredí škôl a školských zariadení vyplýva z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov.

V pracovnej zmluve môžu byť uvedené dva druhy práce kumulatívne (napr. školník a vodič) alebo môžu byť vykonávané dva druhy práce na základe dvoch pracovných pomerov. V tomto prípade platí, že zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

Pri zadefinovaní miesta výkonu práce treba zohľadňovať konkrétne pomery školy alebo školského zariadenia (organizačné zložky, elokované pracoviská atď.). V pracovnej zmluve možno uviesť aj viac miest výkonu práce. Dohodnutý deň nástupu do práce je dňom kedy vzniká pracovný pomer. Tento deň je dôležitý aj vo vzťahu k niektorým povinnostiam zamestnávateľa.

Pre školy a školské zariadenia, ktoré pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., platí ustanovenie § 4 ods. 7 uvedeného zákona, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy. V praxi zamestnávatelia označujú dokument, ktorým zamestnancovi oznamujú plat ako oznámenie o výške a zložení funkčného platu alebo platový dekrét. Zákon však neoznačuje presný názov tohto dokumentu, preto ho možno označiť akýmkoľvek vhodným názvom a dôležité je, aby v ňom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti. Ak škola alebo školské zariadenie nepostupujú pri odmeňovaní zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., tak podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sú aj mzdové podmienky.

Novinkou je, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či ďalšie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo ich zamestnancovi poskytne formou písomnej informácie. Ak budú tieto ďalšie podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, možno ich v budúcnosti meniť len formou dodatku k pracovnej zmluvy, čo vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Ak zamestnávateľ poskytol vyššie uvedené podmienky prostredníctvom písomnej informácie, je povinný pri zmene týchto pracovných podmienok a podmienok zamestnávania poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania a o zmenených údajoch bez zbytočného odkladu, najneskôr však v deň nadobudnutia účinnosti zmeny.

Pracovný čas a dovolenka

Týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov stanovuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na 37,5 hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca pracujúceho v dvoch zmenách je 36,25 hodín za týždeň a zamestnanca pracujúceho v troch zmenách je 35 hodín týždenne. Práca na zmeny sa uplatňuje najmä v materských školách s celodennou prevádzkou a v školách, ktoré nemajú kapacity realizovať vyučovanie v jednozmennej prevádzke. Maximálny pracovný čas vrátane práce nadčas je 48 hodín.

Náplň a organizáciu pracovného času si upravuje každá škola vo svojich vnútorných smerniciach. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia v smernici určí začiatok a koniec základného pracovného času (obvykle 7:30 - 15:30), čas prítomnosti na pracovisku (začiatok a koniec pružného pracovného času) či prestávku. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.

Základný úväzok učiteľa je definovaný nariadením vlády Slovenskej republiky č. 201/2019 o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti. Základný úväzok učiteľa zákon stanovuje ako týždenný počet hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti. Hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa materskej školy má dĺžku 60 minút, v základnej a strednej škole je to 45 minút. Úväzok určený riaditeľom môže byť nižší ako základný úväzok ustanovený v nariadení vlády o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti. V takom prípade pedagogický zamestnanec má len tzv. čiastočný úväzok, t. j. ide o pracovný pomer na kratší pracovný čas. Riaditeľ môže pedagogickému zamestnancovi umožniť dopĺňanie si základného úväzku v rozsahu najviac sedem hodín týždenne pracovnou činnosťou v ďalšej kategórii alebo v ďalšej podkategórii.

Dĺžka dovolenky učiteľov je stanovená Zákonníkom práce. Dovolenka učiteľov, riaditeľov škôl a ich zástupcov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov je 8 týždňov v kalendárnom roku. Z kolektívnej zmluvy je základný výmer dovolenky päť týždňov pre zamestnancov verejných detských jaslí.

Ukončenie pracovného pomeru

Vylúčenie učiteľa z kategórie pedagogických zamestnancov nie je upravené osobitným predpisom. Pri hrubom porušení pracovnej disciplíny sa postupuje v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Nárok na dôchodok vznikne každému zamestnancovi najskôr dovŕšením dôchodkového veku, ktorý je 64 rokov. Dôchodkový vek sa znižuje s počtom vychovaných detí. Pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku; ak ide o riaditeľa, najneskôr uplynutím funkčného obdobia, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku. Zamestnávateľ môže s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku, uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú.

tags: #narok #na #platovy #postup #pedagogicky #zamestnanci