Dôchodca a nezdaniteľné príjmy: Komplexný sprievodca daňovými povinnosťami a výhodami

Na Slovensku pracuje približne dva a pol milióna osôb, z toho viac než 300 tisíc sú dôchodcovia. Blíži sa čas daňového priznania a je dôležité vedieť, ako sa daňové priznanie týka ľudí v seniorskom veku, ktorí poberajú dôchodok. Jozef Mihál, známy daňový poradca, prináša informácie o tejto problematike.

Povinnosť a výhodnosť podať daňové priznanie pre dôchodcov

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.

Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2023 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 461,41 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2023. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania.

Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

Od roku 2004 doteraz stále platí, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2023 sumu 50 % z 4922,82 € = 2461,41 €).

Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Teda výsledná daň v daňovom priznaní je nula. Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania. Zdôrazňujeme, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a ZDP je možný len pri podaní daňového priznania.

Použitie typu daňového priznania

• Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti - t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A.
• Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Nezdaniteľné príjmy pre dôchodcov

Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dôchodkové dávky patria napríklad:

• starobný dôchodok
• predčasný starobný dôchodok
• invalidný dôchodok
• vdovský a vdovecký dôchodok
• sirotský dôchodok
• výsluhový dôchodok
• rodičovský dôchodok

Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí sa nezdaňujú v plnom rozsahu, nakoľko sú oslobodené od dane z príjmov do výšky 500 eur. Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy z prenájmu nehnuteľností a príjmy z príležitostnej činnosti, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu 500 eur.

Príklady nezdanených príležitostných príjmov

Príklad 1: Príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby

Daňovník bol celý rok zamestnaný a okrem príjmov zo zamestnania (12 400 eur) dosiahol aj príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby vo výške 750 eur. Nešlo o činnosť vykonávanú v rámci podnikania samostatne hospodáriaceho roľníka.

V tomto prípade je daňovník povinný podať daňové priznanie, v ktorom uvedie okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej činnosti znížené o sumu oslobodených príjmov. Pretože 500 eur je oslobodených od dane, zdaní sa len rozdiel 750 - 500 = 250 eur.

Príklad 2: Príjem z predaja sena

Daňovník okrem príjmov zo závislej činnosti (11 250 eur) dosiahol aj príjem z predaja sena vo výške 1 500 eur, ktoré predal svojim susedom na osobné účely. Daňovník nie je registrovaným samostatne hospodáriacim roľníkom.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, 500 eur je oslobodených od dane. Zdaní sa len suma nad 500 eur, t.j., 1 500 - 500 = 1 000 eur.

Príklad 3: Príjem z príležitostného prenájmu automobilu

Daňovník, ktorý je zamestnaný, prenajal známemu na dovolenku svoj osobný automobil. Okrem príjmov zo zamestnania dosiahol len príjem z príležitostného prenájmu automobilu vo výške 400 eur.

V tomto prípade sa jedná o príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci, ktorý je do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov. Daňovník teda nemá povinnosť tento príjem zdaniť.

Príklad 4: Príjem z prenájmu prívesného vozíka podnikateľovi

Daňovník poberá niekoľko rokov starobný dôchodok. Z príležitostného prenájmu prívesného vozíka, ktorý prenajal fyzickej osobe na podnikateľské účely, dosiahol príjem vo výške 3 000 eur. Prevzatie peňazí daňovník podpísal podnikateľovi na vystavenom účtovnom doklade.

V tomto prípade sa nejedná o príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci. Za príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci sa nepovažuje príjem, ktorý je dosiahnutý na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu (aj keď ústneho) s podnikateľom, ktorý na vyplatenú sumu vystavil účtovný doklad, na základe ktorého si môže znížiť základ dane. Preto je celý príjem vo výške 3 000 eur zdaniteľný.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka pre dôchodcov

Ide o daňovníkov, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“), alebo ak im dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1.1.2023).

Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.

Príklady výpočtu nezdaniteľnej časti

Príklad 1: Dôchodok presahujúci limit

Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok 2023 suma dôchodku predstavuje 6000 eur (12 x 500). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol sumu 4 922,82 eura.

Príklad 2: Dôchodok pod limitom

Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume 122,82 eura (4 922,82 - 4 800).

Priznanie dôchodku v priebehu roka

Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2023 (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.

Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Dôležité upozornenia

• Poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1., majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške.
• Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, prišla by o nárok na uplatnenie celej nezdaniteľnej časti. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
• Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
• Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Príklad: Dodatočné daňové priznanie

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

tags: #dochodca #a #nezdanovany #prijem