Pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec určité práva a povinnosti, ktoré je dôležité poznať. Jednou z najčastejších otázok je, či môže učiteľ počas PN vykonávať nejakú prácu. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný pohľad na práva a povinnosti učiteľa počas PN.
Pracovná neschopnosť ako prekážka v práci
Z právneho hľadiska predstavuje PN dôležitú osobnú prekážku v práci. Zamestnávateľ je zo zákona povinný akceptovať a ospravedlniť dočasnú pracovnú neschopnosť svojho zamestnanca. Doba trvania PN sa na účely výmery dovolenky nepovažuje za výkon práce, čo znamená, že počas jej trvania si zamestnanec potrebný počet dní na vznik nároku na dovolenku neodpracuje.
Výnimkou je PN, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá. Tú Zákonník práce, naopak, za výkon práce považuje.
Ochranná doba počas PN
Pracovná neschopnosť zamestnanca chráni. Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, pretože plynie takzvaná ochranná doba. Výpoveď je prípustná, len ak si zamestnanec spôsobil PN úmyselne alebo v dôsledku alkoholu či drog. Zamestnávateľ taktiež nemôže počas jej plynutia nariadiť pracovníkovi čerpanie dovolenky.
Prerušenie dovolenky počas PN
Čo však v prípadoch, keď sa zamestnanec stane PN počas čerpania dovolenky? Jednoducho sa preruší. Pre zamestnanca je taktiež výhodné, že v prípade, ak pre pracovnú neschopnosť nestihne počas roka vyčerpať zvyšný nárok na dovolenku, ten sa mu prenáša do ďalšieho roka.
Vplyv PN na nárok na dovolenku
Na dovolenku za kalendárny rok má zamestnanec nárok, ak u zamestnávateľa počas nepretržitého trvania pracovného pomeru odpracoval aspoň dva mesiace. Za odpracovaný deň sa považuje deň, keď zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť svojej zmeny. Pre zamestnanca je omnoho výhodnejšie, ak si nárokuje dovolenku za kalendárny rok a nie za počet odpracovaných dní. Dovolenka za kalendárny rok je totiž závislá od času trvania pracovného pomeru a nie od počtu fakticky odpracovaných dní zamestnanca. Ak teda zamestnanec odpracuje za kalendárny rok dva mesiace, nárok na dovolenku za kalendárny rok mu vzniká aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti.
Krátenie dovolenky počas PN
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi skrátiť už vzniknutý nárok na dovolenku zamestnanca. Jedným z týchto dôvodov sú aj dôležité osobné prekážky v práci, medzi ktoré patrí PN. Tento dôvod sa však vzťahuje len na nárok na dovolenku za kalendárny rok a nie na dovolenku za odpracované dni. Krátenie dovolenky závisí od počtu zameškaných dní. Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o jednu dvanástinu ročného nároku a následne opäť o jednu dvanástinu za každých ďalších 21 zameškaných dní. Treba myslieť najmä na to, že Zákonník práce takéto krátenie zamestnávateľom umožňuje, ale neprikazuje. Vo všeobecnosti však zamestnávatelia k tomuto kroku zvyčajne pristúpia. Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa však zamestnancovi môže krátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom roku. Do počtu dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa započítavajú len pracovné dni. Napríklad sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja, sa do tohto výpočtu nezarátavajú.
Liečebný režim a povinnosti počas PN
Pojem liečebný režim definuje osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Zákon o ZS“). Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ukladá práceneschopnému poistencovi povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a povinnosť zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského.
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, má povinnosť dodržiavať liečebný režim, ktorý bol určený jeho ošetrujúcim lekárom. V tomto čase nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie napr. fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň má povinnosť dostaviť sa na kontrolnú prehliadku.
Kontroly dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrolu vykoná v byte dočasne práceneschopného zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec zdržiavať. Kontrola môže prebehnúť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov. Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe neho je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.
Dôsledky porušenia liečebného režimu
Pri podozrení Sociálna poisťovňa došetrí okolnosti a od poistenca si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára a po prešetrení rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu liečebného režimu. Ak sa potvrdí porušenie, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, napríklad ak pacient príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni pre umožnenie kontroly prekážky, ako psa, pokazený zvonček alebo iné prekážky. Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.
Vychádzky počas PN
Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich ošetrujúci lekár. Najčastejšie ide o štyri hodiny denne, napríklad od desiatej do dvanástej hodiny a poobede od druhej do štvrtej. Sú uvedené na Potvrdení o pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii pacienta. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky ani rodinného príslušníka, ktorý by mu pomohol zabezpečiť základné životné potreby, si môže ísť kúpiť napríklad potraviny alebo lieky. Mal by si však ponechať pokladničný blok, ktorý môže predložiť v prípade kontroly.
Dočasne práceneschopný zamestnanec sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže sa nachádzať na adrese, ktorú si určí, avšak musí sa na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.
Práca počas PN v inom právnom vzťahu
Práceneschopnosť z dôvodu choroby alebo úrazu je vystavovaná ku konkrétnemu právnemu vzťahu. Ak je zamestnanec práceneschopný v jednom právnom vzťahu, môže vykonávať prácu v inom právnom vzťahu, ak podľa lekára týmto neporuší liečebný režim. Čiže teoreticky je možné, ak zamestnanec má uzatvorené dva právne vzťahy na rôzny druh činností, že bude mať vystavenú PN v jednom právnom vzťahu a v druhom nie. V takom prípade v druhom právnom vzťahu môže zamestnanec pracovnú činnosť vykonávať - ale to neznamená, že ak si dá zamestnanec vystaviť len PN pre jeden právny vzťah, v druhom môže pracovať. Podmienkou tejto práce v druhom právnom vzťahu je, že lekár to umožnil, čo nie je celkom bežné. Ak je to v súlade s liečebným režimom, zamestnanec má aj v prípade práce v druhom právnom vzťahu nárok na náhradu príjmu a nemocenské v druhom právnom vzťahu. Nie je to však celkom bežné, bude to pravdepodobne podliehať kontrole posudkového lekára. V bežnom prípade je vhodné dať si vystaviť samostatnú PN na každý právny vzťah osobitne.
Špecifické situácie
PN kvôli karanténe
Ak má niekto vystavenú PN kvôli karanténe, tu neexistuje liečebný režim, je len povinnosť dodržiavať karanténu. Ak má zamestnanec dve zamestnania, v prvom pracuje na pracovisku, v druhom pracuje z domu, môže si dať zamestnanec vystaviť PN kvôli karanténe len v prvom právnom vzťahu a súčasne môže ďalej pracovať v druhom právnom vzťahu doma.
Ošetrovanie člena rodiny (OČR)
Pri OČR nárok na ošetrovné je podmienený osobným celodenným ošetrovaním, čo je interpretované, že zamestnanec nemôže vykonávať žiadnu činnosť zamestnanca v žiadnom právnom vzťahu v tomto období. Ak má zamestnanec viac právnych vzťahov, je vhodné aby o ošetrovné žiadal vo všetkých právnych vzťahoch. Ak by zamestnanec žiadal o ošetrovné v jednom právnom vzťahu a v druhom nie, druhý zamestnávateľ je zvyčajne kontaktovaný Sociálnou poisťovňou pre potvrdenie toho, že zamestnanec prácu nevykonával - u druhého zamestnávateľa môže mať zamestnanec napr. dovolenku, prekážku na strane zamestnávateľa, alebo napr.
Práca z domu a OČR
Aj počas dohodnutej práce z domu môže mať zamestnanec vystavenú OČR, ale nie je možné, aby súčasne zamestnanec ošetroval člena rodiny a zároveň pracoval. Čiže ak pri vystavenej OČR zamestnanec pracuje, aj keď z domu, nemá prekážku v práci a nemá nárok na ošetrovné - vystavenie OČR je zbytočné. OČR by si mal zamestnanec dať vystaviť len v prípade, že naozaj bude osobne a celodenne ošetrovať člena rodiny, v takom prípade nemôže vykonávať ani prácu z domu. Ak nastane u zamestnávateľa prekážka, t. j. prekážka na jeho strane a zamestnanec má vystavenú OČR alebo PN, zamestnanec má nárok na ošetrovné, resp. nemocenské.
Čo robiť, ak chcem absolvovať školenie počas PN?
Ak ste učiteľka na PN so zlomenou rukou, ale potrebujete absolvovať školenie, ktoré sa nebude opakovať a bez neho nemôžete pracovať, je dôležité postupovať správne, aby ste neporušili liečebný režim. Medzi základné povinnosti zamestnanca podľa ust. § 81 zákona č. 311/2001 Z. z. patrí dodržiavanie liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom.
V takomto prípade je potrebné požiadať ošetrujúceho lekára o potvrdenie výnimočnej celodennej vychádzky. Toto potvrdenie vám vydá písomne a pre prípad kontroly zo sociálnej poisťovne si ho založíte. Pokiaľ ho nebudete potrebovať - nepríde vám kontrola, založte si ho do karty (Sociálna poisťovňa si môže doklad vyžiadať aj spätne, ak to niekto ohlási). Takéto potvrdenie by vám mali dať v pohode, ak je školenie nevyhnutné a váš stav to umožňuje.
Platobné podmienky a pracovný čas pedagogických zamestnancov
Rozsah pracovného času zamestnanca pracujúceho vo verejnom záujme, pri odmeňovaní ktorého sa postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa postupuje aj v prípade odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov, upravuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2021.
V zmysle Čl. II ods. 1 vyššej kolektívnej zmluvy sa pracovný čas zamestnanca stanovuje na 37 a ½ hodín týždenne. Zamestnanec zamestnaný v pracovnom pomere na tzv. plný úväzok je povinný odpracovať celý stanovený týždenný pracovný čas, t.j. je povinný v jednom týždni odpracovať 37 a ½ hodín. Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je už v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v príslušnom internom predpise.
Týždenný pracovný čas vs. základný úväzok
Nie je možné stotožňovať pojmy týždenný pracovný čas a základný úväzok, a to z toho dôvodu, že pojem týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí tak čas trávený priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, ako aj čas, v rámci ktorého pedagogický zamestnanec vykonáva iné činnosti, ktoré sa samy o sebe nepovažujú za priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, no s touto činnosťou súvisia.
Činnosti, ktoré sa považujú za ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, sú uvedené v Čl. 14 ods. 1 písm. b) Vzorového Pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení č. 2020/8006:1-B2001, ktorý dňa 10. 02. 2020 vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Základný úväzok pedagogického a odborného zamestnanca tvorí iba jednu časť z týždenného pracovného času tohto zamestnanca. Zvyšnú časť tohto týždenného pracovného času tvoria ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou.