V slovenskom pracovnom práve existuje komplexný systém odmeňovania zamestnancov, ktorý sa riadi Zákonníkom práce a ďalšími právnymi predpismi. Okrem základnej mzdy môžu zamestnanci dostávať rôzne odmeny, ktoré sú upravené v mzdovom poriadku zamestnávateľa alebo v kolektívnej zmluve. Tieto odmeny môžu byť mesačné, štvrťročné, polročné, ročné alebo vyplácané pri príležitosti pracovných a životných výročí. Avšak, s príchodom roka 2026 sa očakávajú zásadné zmeny v odvodovom zaťažení, ktoré ovplyvnia aj zdaňovanie mimoriadnych odmien, najmä počas práceneschopnosti (PN).
Odmeňovanie zamestnancov na Slovensku
Zamestnanci, ktorí pracujú na pracovný pomer, môžu mať okrem základnej mzdy vyplácané od zamestnávateľa rôzne odmeny. Okrem mesačných odmien môže byť zamestnancovi vyplatená odmena za dlhšie časové obdobie, napríklad: štvrťročná odmena, polročná odmena, trojštvrťročná odmena, ročná odmena, 13. plat.
Priemerný zárobok a odmeny
V zmysle Zákonníka práce §134 je zamestnancovi vypočítaný priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu odmena, ktorá sa poskytuje za dlhšie časové obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (v ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. V praxi to znamená, že ak má zamestnanec v rozhodujúcom období, do ktorého spadá pomerná časť odmeny, neprítomnosti, napríklad kvôli PN, ovplyvní to výpočet priemeru.
Zložky mzdy
Zamestnancovi za vykonanú prácu prislúcha mzda. Mzdu a bližšie podmienky pre jej poskytovanie zamestnávateľ dohoduje so zamestnancom v pracovnej zmluve v súlade s mzdovým poriadkom. Mzdou sa rozumie peňažné plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu. Za mzdu sa nepovažujú najmä náhrada mzdy (napríklad za dovolenku, za sviatok, pri prekážkach v práci a iné), odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, náhrada za pracovnú pohotovosť a všetky plnenia poskytované zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj odmena za vykonanú prácu poskytnutá pri pracovnom alebo životnom výročí, ak sa neposkytuje zo sociálneho fondu alebo zo zisku po zdanení.
V súlade so Zákonníkom práce zamestnávateľ zaradí zamestnanca na základe druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve do jedného zo šiestich stupňov podľa charakteristiky náročnosti pracovných miest určených Zákonníkom práce. Zamestnanec pre výkon dohodnutého druhu práce musí spĺňať kvalifikačné predpoklady. Kvalifikačným predpokladom sa rozumie vzdelanie a odborná spôsobilosť. Zamestnancovi podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve patrí základná mzda vo výške uvedenej pre príslušné pracovné miesto. Výška základnej mzdy je stanovená ako mesačná mzda alebo vo forme hodinovej mzdy.
Špecifické odmeny a príplatky:
- Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vo výške 30 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že namiesto mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas poskytne zamestnancovi náhradné voľno - za každú hodinu práce nadčas môže čerpať hodinu náhradného voľna. V tomto prípade mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vyčerpať náhradné voľno do troch kalendárnych mesiacov od výkonu práce nadčas alebo v inej dohodnutej dobe, zamestnanec má nárok na výplatu zadržaného mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas.
- Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí za tento deň mzda a deň sviatku sa považuje za odpracovaný deň. Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za prácu vykonanú vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tomto prípade mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nepatrí. Za dobu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
- Ak zamestnanec vykonáva súčasne prácu nadčas, prácu v sobotu alebo v nedeľu, prácu vo sviatok, ako aj nočnú prácu, patria mu súčasne všetky vyššie uvedené nárokovateľné mzdové zvýhodnenia. Nočnou prácou je práca, ktorá sa vykonáva v čase medzi 22. a 6. hodinou.
- Mzdové zvýhodnenie za obtiažnosť pracoviska sa priznáva v súlade s § 124 ods. 4 písm. 1.
- Zamestnancovi sa na ocenenie osobných schopností a dosahovaných pracovných výsledkov priznáva osobné ohodnotenie. Osobné ohodnotenie je nenárokovateľná zložka mzdy. O jeho priznaní, zvýšení alebo znížení rozhoduje riaditeľ. Osobné ohodnotenie a jeho výšku navrhuje vedúci zamestnanec na základe osobného hodnotenia zamestnanca.
- Operatívna odmena sa poskytne za operatívne zabezpečenie úloh podmieňujúcich plynulý chod jednotlivých činností organizácie zamestnancom zastupujúcim pri neobsadení systematizovaného pracovného miesta, aj z dôvodu dlhodobej PN alebo inej neprítomnosti v práci - pokiaľ tento stav trvá dlhšie ako 30 kalendárnych dní. Operatívna odmena sa poskytne vo výške 1/3 základnej mzdy neprítomného zamestnanca.
Odmeny môžu byť individuálne alebo kolektívne. Prostriedky môže riaditeľ rozdeliť na jednotlivé útvary podľa významu, rozsahu a obťažnosti ich úloh. Výška odmeny môže byť poskytnutá na základe vopred stanoveného prísľubu alebo následne po zhodnotení plnenia pracovnej úlohy a je závislá aj od hospodárskych výsledkov.
Vyplatenie odmeny počas PN alebo pri prechode na Úrad práce
Situácia, keď zamestnanec, ktorého prepustili z práce a je na PN, chce prijať odmenu z inej organizácie, je citlivá a vyžaduje si pozornosť, aby neprišiel o nárok na PN a dávku v nezamestnanosti.
Dohoda o vykonaní práce alebo mandátová dohoda na krátke obdobie (napr. od 1.11. do 5.11.) môže byť vhodným riešením pre vyplatenie odmeny. Dohoda uzatvorená na kratšie obdobie ako jeden mesiac sa považuje z hľadiska sociálneho poistenia za dohodu s nepravidelným príjmom. Je dôležité túto možnosť prejsť s danou organizáciou.
Ak po skončení PN pôjdete na úrad práce, je dôležité, aby ste sa zaregistrovali až po skončení platnosti dohody, z ktorej Vám bude vyplatená odmena (napríklad od 6.11.). Týmto spôsobom by nemalo dôjsť k strate nároku na dávku v nezamestnanosti.
Nárok na nemocenské dávky
Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, respektíve na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
- Prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti (vrátane) dostáva zamestnanec náhradu príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (vrátane) je to 55 % DVZ.
- Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje Sociálna poisťovňa nemocenské vo výške 55 % DVZ.
Tieto nároky sú upravené samostatnými zákonmi: zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
PRINÁŠAME VIACERÉ ZMENY DO CESTNEJ PREMÁVKY
Výpočet výšky náhrady príjmu a nemocenského:
Výška náhrady príjmu a nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN). Pre určenie DVZ bude rozhodujúce obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025.
Maximálny denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu a nemocenského v roku 2025:
| Dni PN | Výška náhrady/dávky | Maximálny DVZ pre rok 2025 (približná hodnota) |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % DVZ | Napr. 25 % z X EUR |
| 4. - 10. deň | 55 % DVZ | Napr. 55 % z X EUR |
| Od 11. dňa (nemocenské) | 55 % DVZ | Napr. 55 % z X EUR |
Poznámka: Hodnota X EUR je len ilustračná a závisí od aktuálnych zákonných úprav pre rok 2025.
Elektronická PN (ePN)
Od 1.1.2024 platí povinnosť pre všetkých lekárov (všeobecných, dorastových, ambulantných špecialistov, nemocničných špecialistov) vystavovať ePN. ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, vedený v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN nemusí zamestnanec doručovať potvrdenie o dočasnej PN zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Oznámenie o ePN sa automaticky posiela Sociálnej poisťovni, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN slúži ako potvrdenie o dočasnej PN a tiež ako žiadosť o nemocenskú dávku.
Zamestnanec by mal:
- Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
- Sledovať dodržiavanie liečebného režimu.
- Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“, aby si skontroloval stav svojej PN.
Zamestnávateľ nahlasuje Sociálnej poisťovni:
- Číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, respektíve oznámi, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
- Údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
- Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Kontrola dodržiavania liečebného režimu môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napríklad nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.