Konateľ a spoločník s.r.o. – Postavenie, podmienky a zodpovednosť

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je základným kameňom podnikania pre mnohých. Jej fungovanie je postavené na jasne definovaných orgánoch a ich zodpovednostiach. Kľúčovou postavou v riadení spoločnosti je jej štatutárny orgán, ktorým je spravidla konateľ. Pochopenie, kto môže túto funkciu zastávať, aké má právomoci a povinnosti, je zásadné pre hladký chod a úspech každého podniku.

Zákon ustanovuje pre spoločnosť s ručením obmedzeným povinnosť vytvárať dva orgány - valné zhromaždenie a konateľa. V praxi sa niekedy stáva, že osoba konateľa je zamieňaná s osobou spoločníka v obchodnej spoločnosti. Obe funkcie sú však samostatné, pričom zákon nevylučuje, aby tá istá fyzická osoba zároveň vykonávala pôsobnosť spoločníka aj konateľa spoločnosti. Tento článok sa detailne zameriava na postavenie konateľa a spoločníka v s.r.o., ich vzájomný vzťah, povinnosti a zodpovednosť.

Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti

Spoločnosť s ručením obmedzeným, podľa právneho režimu Obchodného zákonníka, koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, ktorým je konateľ, alebo prostredníctvom zástupcu. Konateľ je teda výkonným orgánom spoločnosti, ktorý má právomoc a zároveň aj povinnosť riadiť spoločnosť a konať v jej mene. Jeho úloha zahŕňa napríklad podpisovanie dokumentov za spoločnosť, uzatváranie zmlúv a reprezentáciu spoločnosti voči tretím stranám, štátnym orgánom či iným inštitúciám. Konanie konateľa v mene spoločnosti je v podstate prejavom vôle spoločníkov, ktorí spoločnosť vlastnia.

Konateľ je najdôležitejšou osobou v každej spoločnosti s ručením obmedzeným. Je štatutárnym orgánom spoločnosti, čo so sebou prináša rôzne praktické povinnosti. Konateľ zastupuje firmu vo vzťahu k iným externým subjektom a inštitúciám (štátnym, súdnym, správnym a iným tretím osobám), čo znamená, že za spoločnosť koná smerom navonok. V rámci týchto činností napríklad uzatvára zmluvy s rôznymi osobami a inštitúciami, venuje sa rokovaniam o uzatváraní obchodných príležitostí a svojím podpisom následne tieto obchodné aktivity spečaťuje. Ak by zmluvu s obchodným partnerom podpísal spoločník a nie konateľ, takáto zmluva by bola považovaná za neplatnú, lebo nie je podpísaná na to ustanoveným orgánom, ktorým je konateľ.

V zmysle § 133 Obchodného zákonníka, spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať jedného alebo viacerých konateľov. Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, každý z konateľov je oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Spôsob konania za spoločnosť je vždy zapísaný v Obchodnom registri. Ak má spoločnosť viac ako jedného konateľa (kolektívny štatutárny orgán), je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne. V spoločenskej zmluve však možno ustanoviť aj iný druh konania za spoločnosť. Spoločenská zmluva môže určiť napr. aj to, že prvý konateľ môže konať samostatne a druhý a tretí konateľ môžu konať vždy len spoločne. Obmedziť konateľské oprávnenia (napríklad, že bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov môže konateľ konať iba do určitej hodnoty právneho úkonu) môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie a je účinné iba „dovnútra“ firmy.

Podmienky pre výkon funkcie konateľa

Konateľom s.r.o. môže byť výlučne fyzická osoba. Táto osoba nemusí byť nevyhnutne aj spoločníkom (teda majiteľom či spolumajiteľom) spoločnosti. Spoločníci, ktorí firmu vlastnia, majú právo vymenovať za konateľa akúkoľvek fyzickú osobu, ktorú si vyberú. Valné zhromaždenie spoločníkov je orgánom, ktorý konateľov vymenúva. Konateľ s.r.o. nepotrebuje na výkon svojej funkcie žiadne ďalšie osobitné splnomocnenie či poverenie, nakoľko jeho oprávnenia vyplývajú priamo zo zákona a zo spoločenskej zmluvy.

Pre výkon funkcie konateľa existujú určité zákonné požiadavky:

• Plnoletosť a spôsobilosť na právne úkony: Konateľ musí mať minimálne 18 rokov a musí byť plne spôsobilý na právne úkony (tzn. nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo mu táto spôsobilosť nebola obmedzená).
• Bezúhonnosť: Konateľom nemôže byť osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný úmyselný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním, ak sa na ňu nehľadí, akoby nebola odsúdená. Bezúhonnosť sa pri založení firmy dokladuje výpisom z registra trestov. V prípade, ak je konateľ občan SR, Živnostenský úrad si vie automaticky register trestov preveriť len na základe zadania osobných údajov. Pri osobách s občianstvom inej krajiny je potrebné predložiť výpis z registra trestov (úradne preložený súdnym prekladateľom).
• Pobyt: Od 1. októbra 2020 platí nové pravidlo, ktoré ustanovuje, že konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie. Konateľom slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba, ktorá je buď štátnym občanom Slovenskej republiky alebo tu má povolený pobyt. Konateľom môže byť i štátny príslušník členského štátu Európskej únie alebo občan členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemusia mať na území Slovenskej republiky povolený pobyt. U osôb, ktoré majú byť zapísané ako konateľ a nie sú občanmi Slovenskej republiky, členského štátu Európskej únie alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoje je potrebné k návrhu priložiť doklad potvrdzujúci povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Ak by ste chceli vymenovať do funkcie konateľa osobu s pobytom mimo územia Európskej únie, je potrebné najskôr požiadať o udelenie prechodného pobytu na území SR a až po vydaní povolenia je možné zahraničného konateľa dosadiť do funkcie.
• Nezlučiteľnosť funkcií: Konateľ nemôže byť zároveň členom dozornej rady v tej istej spoločnosti.

Konateľom nemôže byť ani osoba, ktorá je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie. I v tomto prípade sa jedná len o exekúcie začaté po 01.04.2017 a rovnako ani tu nie sú staršie exekúcie prekážkou vymenovania do funkcie konateľa. Rovnako neexistuje úprava, ktorá by od povinnosti nebyť vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie oslobodzovala zahraničné osoby. V neposlednom rade, konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť ani osoba, ktorá je vylúčená, teda evidovaná v registri diskvalifikácií. V princípe ide o osoby, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo osoby, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v súvislosti s porušením povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu.

Práva a povinnosti konateľa

Konateľ s.r.o. má široké právomoci, ale aj zodpovednosti, ktoré vyplývajú z jeho postavenia štatutárneho orgánu. Jeho hlavnou povinnosťou je konať s odbornou starostlivosťou, v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Musí zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu. Nesmie uprednostňovať svoje osobné záujmy, ani záujmy len niektorých spoločníkov či tretích osôb pred záujmami celej spoločnosti. Aj keď si najmete tú najlepšiu externú účtovnícku firmu, právnu zodpovednosť za riadne vedenie účtovníctva, zostavenie a podanie účtovnej závierky a daňového priznania nesie vždy konateľ. Konateľ je ten, kto riadi každodenný chod firmy.

Kľúčové povinnosti konateľa zahŕňajú:

• Riadne riadenie spoločnosti: Zabezpečenie efektívneho chodu spoločnosti v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou.
• Zastupovanie spoločnosti: Vystupovanie v mene spoločnosti navonok, uzatváranie zmlúv a komunikácia s tretími stranami.
• Predkladanie účtovných závierok a správ: Konatelia sú povinní predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadne a mimoriadne účtovné závierky, návrhy na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a výročnú správu.
• Vedenie evidencie a účtovníctva: Zabezpečenie riadneho vedenia predpísanej evidencie, účtovníctva a zoznamu spoločníkov.
• Informovanie spoločníkov: Poskytovanie informácií o záležitostiach spoločnosti spoločníkom a umožnenie nahliadnuť do dokladov spoločnosti.
• Podanie návrhu na konkurz: V prípade hroziacej platobnej neschopnosti sú konatelia povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
• Dodržiavanie zákazu konkurencie: Konateľ nesmie sa venovať podnikaniu, ktoré by bolo v priamom konkurenčnom vzťahu k činnosti spoločnosti, pokiaľ to spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie nezakazuje.

Zodpovednosť konateľa za škodu

Konatelia firmy zodpovedajú za škodu spôsobenú firme svojim konaním a sú povinní ju firme spoločne a nerozdielne nahradiť. Túto zodpovednosť nemožno nijako obmedziť ani vylúčiť. Konateľ nesie zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobí spoločnosti porušením svojich povinností. Táto zodpovednosť je objektívna, čo znamená, že konateľ zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Ak je preukázané, že konateľ porušil svoje povinnosti a tým vznikla škoda, zodpovedá za ňu celým svojím majetkom. Výnimkou je situácia, ak by konateľ mal so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer - vtedy by zodpovednosť bola limitovaná v súlade so Zákonníkom práce.

Konatelia sa však môžu zo zodpovednosti vyviniť, ak preukážu, že konali s odbornou starostlivosťou, v súlade so zákonom a pokynmi valného zhromaždenia, a že škoda nevznikla ich zavinením. Dôležité je poznamenať, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Spoločnosť sa však môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie.

Odmena konateľa

Funkcia konateľa býva často odmeňovaná. Odmena konateľa je spravidla upravená v zmluve o výkone funkcie, ktorá je osobitnou formou mandátnej zmluvy. Táto zmluva musí byť uzatvorená písomne a jej uzatvorenie, ako aj schválenie odmeny konateľa, vyžaduje súhlas valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka. Odmena konateľa sa považuje za zdaniteľný príjem a podlieha odvodom na sociálne a zdravotné poistenie. V závislosti od toho, či je odmena vyplácaná pravidelne alebo nepravidelne, sa líšia sadzby odvodov. Ak konateľ nemá v zmluve stanovenú žiadnu odmenu, má status samoplatiteľa a musí si sám platiť minimálne poistné do zdravotnej poisťovne. V niektorých prípadoch môže mať konateľ so spoločnosťou uzatvorený aj pracovný pomer, v takom prípade sa na neho vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce a má nárok na všetky benefity zamestnanca, ako sú stravné, cestovné náhrady a pod. Pracovná zmluva však môžu byť len na činnosti odlišné od činnosti konateľa.

Spoločník v s.r.o.

Spoločník je osoba, ktorá vlastní podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným a má právo podieľať sa na jej zisku. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jeden až päťdesiat spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť tak fyzická osoba ako aj právnická osoba, pričom spoločnosť môže mať aj len jediného spoločníka. Maximálny počet spoločníkov Obchodný zákonník limituje na 50. Ak má spoločnosť viacero spoločníkov, môžu byť títo kombináciou fyzických a právnických osôb.

Spoločníkom sa môže stať každá fyzická i právnická osoba bez ohľadu na vek alebo na krajinu pobytu. Spoločník je osoba, ktorá do spoločnosti vkladá pri jej založení peniaze alebo nepeňažný vklad. Základné imanie spoločnosti tvoria vklady spoločníkov, pričom súčet všetkých vkladov musí byť najmenej 5 000 eur a hodnota vkladu každého spoločníka minimálne 750 eur. V zmysle § 113 OZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť.

Spoločníci vykonávajú svoje práva a povinnosti najmä prostredníctvom valného zhromaždenia, kde rozhodujú o kľúčových otázkach týkajúcich sa spoločnosti, ako je zmena obchodného mena, sídla, vymenovanie či odvolanie konateľov, schvaľovanie účtovných závierok a podobne. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o chode spoločnosti a nahliadať do jej dokladov.

Podmienky pre spoločníka

Podľa Obchodného zákonníka nemôže s.r.o. založiť spoločník, ktorý:

• je vedený v zozname daňových dlžníkov,
• má nedoplatky na sociálnom poistení,
• je vedený ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie.

Obchodný register SR v rámci zápisu údajov ex offo preveruje, či nemá spoločník, ktorý je zakladateľom s.r.o., nedoplatky na daniach a na sociálnom poistení. Ak pritom zistí, že spoločník má nejaké nedoplatky, ako sankciu nezapíše s.r.o. do Obchodného registra Slovenskej republiky. Spoločník - zakladateľ alebo viacerí spoločníci - zakladatelia, však môžu uhradiť existujúci dlh/dlhy a doložiť súhlas správcu dane alebo Sociálnej poisťovne registrovému súdu. Uvedený súhlas sa vydáva na základe osobitnej žiadosti do piatich pracovných dní (poplatok za žiadosť sa neplatí). Žiadosť sa podáva už len elektronicky. Nedoplatky na zdravotnom poistení nebránia založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným.

Pre fyzické osoby, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť platí obmedzenie, že môžu byť jedinými spoločníkmi v najviac 3 spoločnostiach s ručením obmedzeným. Pri zápise novej spoločnosti do obchodného registra, pokiaľ táto má jediného zakladateľa fyzickú osobu, je potrebné k návrhu doložiť vyhlásenie jediného zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach - t.j. spolu so zakladanou spoločnosťou nie je porušené pravidlo maximálne 3. Pokiaľ je zakladateľom alebo jedným zo zakladateľov zahraničná fyzická osoba, potom musí byť prílohou návrhu vyhlásenie tejto osoby s úradne osvedčeným podpisom, že je zahraničnou osobou. Ak je zakladateľom alebo jedným zo zakladateľov zahraničná právnická osoba je nutné k návrhu priložiť písomné vyhlásenie tejto osoby s úradne osvedčeným podpisom o tom, že je zahraničnou osobou.

Vzťah medzi konateľom a spoločníkom

Vzťah medzi spoločníkom a konateľom je jasne hierarchický. Spoločník je v tomto vzťahu "nad" konateľom. Spoločník, ako vlastník spoločnosti alebo jej spoluvlastník, má právo kedykoľvek odvolať konateľa. Naopak, konateľ nemôže odvolať spoločníka. Tento vzťah odzrkadľuje skutočnosť, že konateľ je poverený riadením spoločnosti, zatiaľ čo spoločník je jej vlastníkom a nesie konečnú zodpovednosť za jej chod a výsledky. Konateľ s. r. o. môže byť zároveň spoločníkom s. r. o., teda majiteľom spoločnosti. To platí najmä u malých firiem.

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti podľa § 66 OZ spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Iná úprava právneho vzťahu medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom na účely zariaďovania záležitostí spoločnosti neprichádza do úvahy. Príjem za činnosti, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti, sa vždy považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.

Spoločník alebo konateľ môžu vykonávať v spoločnosti činnosti aj v pracovnom pomere. Predmetom pracovnej zmluvy však môžu byť len činnosti odlišné od činnosti konateľa (štatutárneho orgánu) a odlišné od činnosti spoločníka, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti. Napr. činnosti súvisiace s pracovnou pozíciou generálny riaditeľ; tento pracovnoprávny vzťah sa potom riadi ustanoveniami Zákonníka práce a príjem plynúci z tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti z príslušného pracovnoprávneho vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Odmena spoločníka (dividendy)

Ak spoločnosť dosiahne zisk, spoločníci majú nárok na podiel zo zisku, nazývaný aj dividenda. Výška tohto podielu zvyčajne zodpovedá pomeru splateného vkladu spoločníka k základnému imaniu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podmienkou vyplatenia podielu na zisku je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s r. o., že dosiahnutý zisk, resp. jeho časť sa použije na rozdelenie. Valné zhromaždenie sa môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk nepoužije na rozdelenie, ale na iný účel, napr. zo zisku zvýši základné imanie spoločnosti, resp. zisk použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti apod.

Dividendy podliehajú dani z príjmu, pričom sadzba dane sa môže líšiť v závislosti od obdobia, za ktoré je dividenda vyplácaná, a od toho, či sú vyplácané do nezmluvného štátu. Na rozdiel od odmeny konateľa, podiel na zisku spoločníka nie je spravidla vymeriavacím základom na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne ani na zdravotné poistenie, s určitými výnimkami.

Sídlo spoločnosti a obchodné meno

Sídlo spoločnosti

Čo sa týka sídla spoločnosti, podmienky pre založenie s.r.o. hovoria, že každá spoločnosť s ručením obmedzeným musí mať v obchodnom registri zapísané svoje sídlo. Sídlo je jedným zo základných identifikačných údajov s.r.o. a podnikateľ je povinný ho uvádzať na všetkých svojich obchodných dokladoch. Od sídla spoločnosti závisí, ktorý úrad je miestne príslušný na vybavovanie záležitostí spoločnosti (napríklad daňový úrad, obchodný register, živnostenský úrad a iné). Pre zápis adresy ako sídla s.r.o. je tiež potrebné preukázať vzťah k nehnuteľnosti, ktorý bude sídlom firmy a ten sa v praxi preukazuje kúpnou alebo nájomnou zmluvou, prípadne súhlasom vlastníka nehnuteľnosti so zriadením sídla firmy na danej adrese. Ak nemáte k dispozícii priestor, v ktorom by ste mohli mať sídlo vašej spoločnosti, jednou z možností je aj využitie virtuálneho sídla.

Upozornenie: Od 1. októbra 2020 po novom platí, že ak má spoločnosť sídlo v prenajatej nehnuteľnosti, podpis vlastníka nehnuteľnosti na písomnom súhlase vlastníka nehnuteľnosti so zriadením sídla spoločnosti na danej adrese musí byť úradne osvedčený.

Obchodné meno

Obchodný zákonník definuje obchodné meno ako názov spoločnosti, pod ktorým vystupuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Pri výbere nového obchodného mena je preto potrebné dbať na to, že nesmie byť totožné a zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa už zapísaného v obchodnom registri a rovnako nesmie vzbudzovať klamlivú informáciu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. Pri výbere obchodného mena odporúčame navštíviť stránku obchodného registra a preveriť, či vami vybrané obchodné meno už nie je zapísané.

Základný rozdiel medzi založením a kúpou s.r.o.

Plánujete založenie vlastnej s.r.o. alebo uvažujete o kúpe už založenej obchodnej spoločnosti? Či už ste sa rozhodli pre založenie novej obchodnej spoločnosti (s.r.o.) alebo pre kúpu už existujúcej s.r.o., je potrebné mať na pamäti, že zákon ustanovuje podmienky a postup, ktorý je pritom potrebné dodržať. Vo všeobecnosti sú tieto požiadavky rovnaké pri oboch spomínaných variantoch, základný rozdiel je v povinnosti splatenia základného imania, ktoré sa robí len pri založení spoločnosti.

Pri založení novej spoločnosti s ručením obmedzeným ide o úplne nový subjekt, ktorý si ešte len začína budovať svoju podnikateľskú, ekonomickú, účtovnú a inú históriu. Kúpou existujúcej spoločnosti vstupuje podnikateľ do subjektu, ktorý už má určitú podnikateľskú a ekonomickú históriu, ako aj vybudovanú reputáciu a je tak do určitej miery súčasťou vybudovaných osobných aj obchodných vzťahov. Hlavný rozdiel medzi založením a kúpou existujúcej spoločnosti spočíva v administratívnom postupe. V prípade kúpy existujúcej s.r.o. sa tento proces uskutočňuje prevodom obchodného podielu.

V minulosti pritom platilo, že ak išlo o prevod väčšinového obchodného podielu, prikladal sa pri zápise do Obchodného registra SR aj súhlas správcu dane pre prevodcu aj nadobúdateľa. Ak išlo o prevod menšinového obchodného podielu, takýto súhlas zákon nevyžadoval. V súčasnosti sa už nevyžaduje žiadny súhlas správcu dane. Pri prevode obchodného podielu sa štandardne pripravuje aj zmluva o prevode obchodného podielu, ktorú podpisujú prevodca aj nadobúdateľ, pričom ich podpisy na nej musia byť úradne osvedčené. Zároveň je pritom potrebné vziať do úvahy účtovníctvo spoločnosti ku dňu prevzatia, ako aj ďalšie aspekty spojené s predchádzajúcim podnikaním spoločnosti. V praxi pritom platí, že pri založení aj kúpe existujúcej spoločnosti musia spoločníci aj konatelia spĺňať rovnaké zákonné podmienky.

tags: #moze #byt #dochodca #konatel #eserocky