Zastropovanie dôchodkového veku je téma, ktorá rezonuje v slovenskej politike a spoločnosti. Minister práce Ján Richter túto myšlienku obhajuje, pričom návrhy na zastropovanie veku odchodu do dôchodku sú predmetom diskusií medzi Smerom-SD, SNS a opozíciou.
Medzi kľúčových hráčov v diskusii patrí aj bývalý minister práce Jozef Mihál, ktorý sa vyjadril pre TV Pravda k politickej situácii. Zastropovanie dôchodkového veku má výrazný dopad na udržateľnosť financovania dôchodkov a na situáciu v Sociálnej poisťovni.
Demografický vývoj a dôchodkový systém
Demografický vývoj na Slovensku, s rastúcim podielom starších ľudí, sám o sebe nie je problém, tvrdí odborník na dôchodkové systémy Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela. Súvisiace zmeny v nákladoch štátu, napríklad na dlhodobú sociálnu a zdravotnú starostlivosť, však sú. Taktiež je dôležitá príprava na „striebornú ekonomiku“.
V marci minulého roka, krátko pred druhým kolom prezidentskej voľby, v ktorej proti sebe stáli Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič, podporil vládny Smer návrh na zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Na presadenie tohto návrhu potreboval ústavnú väčšinu. Po niekoľkonásobnom presúvaní hlasovania sa mu to podarilo, pričom zákon prešiel len veľmi tesne, keď ho podporilo 91 poslancov.
Zastropovanie dôchodkov podporíme, ak pôjdu ženy do dôchodku za každé vychované dieťa o rok skôr
Politické zmeny a formovanie strán
Na Slovensku vznikajú strany takmer výlučne delením, pričom zakladanie nových strán politikmi, ktorí neboli spokojní v materských politických subjektoch, pokračuje. Exminister Jozef Mihál (Spolu) odišiel zo strany Sloboda a Solidarita a opustil aj poslanecký klub SaS.
Podľa poslanca SaS Klusa je odchod Mihála nepríjemným prekvapením, ale strana Richarda Sulíka sa napriek „menším nezhodám“ netriešti. Sulíka mrzí odchod Mihála zo strany.
História sa niekedy opakuje, ale nie v tom istom vydaní, povedal pre TV Pravda exminister Jozef Mihál (Spolu) v súvislosti s možnou obdobou niekdajšej Dzurindovej SDK vo voľbách v roku 2020.
Spolupráca v parlamente a kontroverzné témy
Zostava Smer - SNS - ĽSNS a niekoľkí nezaradení poslanci hlasovali spolu aj za 50-dňové moratórium na prieskumy a potom spolu prelomili aj veto prezidentky. Zhodne s koalíciou hlasovali kotlebovci aj v prípade voľby generálneho riaditeľa RTVS. Kotlebovci hlasovali aj za stopku pre ratifikáciu Istanbulského dohovoru - spolu so Smerom, SNS a s časťou Mosta-Híd.
Z opozičných strán proti dokumentu hlasovali šiesti poslanci OĽaNO, Sme rodina, kotlebovci a viacerí nezaradení poslanci. Vládu podržali kotlebovci aj pred tromi rokmi v kauze predraženého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Vďaka poslancovi ĽSNS Jánovi Kecskésovi zahraničný výbor neprijal uznesenie o plytvaní financiami na ministerstve zahraničných vecí pri kultúrnych podujatiach a výbere loga predsedníctva.
K prieniku s koaličnými stranami prišlo aj pri návrhu novely o ústavných sudcoch. Hoci koaličné strany spoluprácu s kotlebovcami verejne odmietali, Marian Kotleba sa v dezinformačnom rádiu rozrozprával o tom, ako s ním koaliční lídri vyjednávali v Dankovej kancelárii. Kotlebovci najskôr koalícii v prípade ústavných sudcov pomáhali, no pri kľúčovom hlasovaní sa od vládnych strán odklonili.
„Prišiel za nami poslanec Hrnko z SNS s tým, že aké máme podmienky na to, aby sme to podporili,“ povedal Kotleba a dodal, že jednou z jeho podmienok bolo, aby Andrej Danko z parlamentu stiahol návrh o definícii antisemitizmu. Danko napokon návrh nestiahol, ale ho len presunul na ďalšiu schôdzu a kotlebovci za návrh Gála nezahlasovali.