Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý sa dlhodobo angažuje v oblasti sociálneho poistenia a verejných financií na Slovensku. Jeho návrhy a pripomienky sa sústreďujú na riešenie problémov súvisiacich s dôchodkovým systémom, rodičovskými príspevkami a celkovou fiškálnou zodpovednosťou štátu. Zastáva názor, že súčasná legislatíva v niektorých oblastiach znižuje dôchodky rodičom a vytvára neželané efekty, ktoré sú v rozpore s princípom zásluhovosti.
Spravodlivejšie dôchodky pre rodičov
Miroslav Beblavý upozorňuje, že súčasná legislatíva znižuje niektorým rodičom dôchodok. Podľa neho je súčasná úprava, keď je za všetkých rodičov platená rovnaká suma vo výške 60 % priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, v rozpore s princípom zásluhovosti, ktorý sa inak v sociálnom poistení uplatňuje. V praxi to vedie k neželaným efektom, kedy sa znižuje dôchodok rodičom so zárobkom vyšším ako približne 500 eur mesačne. Okrem toho zákon vytvára situáciu, kedy rodičia, ktorí kombinujú obdobia starostlivosti o deti s celoživotnou menej platenou prácou, majú nižší dôchodok ako rodičia viacerých detí, ktorí nikdy nepracujú, alebo pracujú len veľmi krátko.
Miroslav Beblavý žiada, aby štát platil za rodiča poistné na dôchodkové poistenie počas poberania materskej dávky a počas starostlivosti o dieťa do veku šiestich rokov zo základu, ktorý zodpovedá jeho vymeriavaciemu základu počas predchádzajúceho obdobia alebo z minimálnej mzdy v závislosti od toho, ktorá suma by bola vyššia. Predchádzajúcim obdobím by podľa jeho návrhu boli dva roky, resp. iné primerané obdobie pri rodičovi, ktorý sa stará o viacero detí za sebou. Poslanec Beblavý to uviedol ako zásadnú pripomienku k návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorým chce ministerstvo práce a sociálnych vecí zaviesť na Slovensku minimálny dôchodok.
Rodičovský príspevok je podľa Beblavého pre rodiča, ktorý pracuje na pravidelný úväzok, potrebný na pokrytie nákladov na starostlivosť o dieťa, keďže bezplatná alebo nízkonákladová starostlivosť o deti do troch rokov neexistuje. Pre rodiča, ktorý si privyrába, ide o prilepšenie a zároveň udržiavanie pracovných návykov, ktoré je aj z hľadiska európskej politiky zamestnanosti dôležité pre jeho neskoršie uplatnenie na trhu práce.
Zastropovanie dôchodkového veku a udržateľnosť dôchodkového systému
Nezaradení poslanci združení okolo Miroslava Beblavého nepodporia zastropovanie dôchodkového veku do Ústavy SR. Vyzývajú svojich opozičných kolegov, aby tento návrh Smeru-SD odmietli. Smer-SD avizoval, že v prípade mužov má byť dôchodkový vek zastropovaný na 64 rokov. V prípade žien bude návrh formulovaný všeobecne s tým, že sa počíta s nižším vekom ako v prípade mužov. Rozhoduje sa, či má byť kritériom počet vychovaných detí, alebo len fakt, že ide o rozdiel medzi ženami a mužmi.
Podľa Miroslava Beblavého Smer-SD týmto návrhom okradne o dôchodky mladých ľudí a ľudí strednej generácie. „Návrh sa nijako netýka ľudí nad 45 rokov. Robert Fico chce vytvoriť situáciu, kedy budú mať dôchodky nízke, aby sa zachránila dnešná politická mŕtvola na úkor mladých ľudí.“
Namiesto zastropovania dôchodkového veku navrhujú nezaradení poslanci návrat k diskusii o ústavnom zákone o udržateľnosti dôchodkového systému. Do diskusie by sa mala zapojiť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Druhým návrhom je udržateľnosť druhého piliera, kde chcú presadzovať, aby percento príspevkov do druhého piliera nemohlo byť ústavným zákonom nižšie ako 6 %.
BUDEME PRACOVAŤ DO 70-KY? DÔCHODKOVÝ SYSTÉM NA SLOVENSKU.
Dvanásť princípov reformy dôchodkového systému
Miroslav Beblavý predstavil pred približne rokom dvanásť princípov, na ktorých treba stavať reformu dôchodkového systému. Reforma musí adekvátne reagovať na demografický vývoj, čo znamená, že vek odchodu do dôchodku by mal byť automaticky naviazaný na očakávanú dĺžku života v starobe. K tomu potrebujeme automatický korekčný mechanizmus, ochranu pred infláciou. Je nutné vhodne nastaviť automatický vstup do druhého piliera vrátane zvolenia investičnej stratégie a potrebujeme smerovať k dlhodobému a múdro diverzifikovanému investovaniu.
Ústavný zákon by mal vymedziť dlhodobé charakteristiky dôchodkov a iba minimálnu akceptovateľnú úroveň dôchodkov. Obyčajný zákon by mal potom nastaviť, aké dôchodky si želáme teraz, pravdepodobne výrazne nad tým minimom, ktoré bude v ústave. Zároveň by mala ústava chrániť dôchodcov a budúcich dôchodcov pred veľkými jednorazovými zmenami, ktorým sa už ľudia na dôchodku či tesne pred dôchodkom nevedia prispôsobiť. Takisto by ústava mala zabezpečovať dlhodobú udržateľnosť dôchodkov.
Dôležitá je ochrana druhého piliera pred politickými zásahmi. Princíp, že v 2. pilieri sa investuje dlhodobo, že hlavným cieľom je dosiahnuť čo najvyššie výnosy pre budúcich dôchodcov pri akceptovateľnom riziku.
Samotný dôchodkový bonus udržateľnosť systému zhoršuje - zvyšuje penzie bez kompenzácie prostredníctvom zvyšovania odvodov. V pláne obnovy sme sa však zaviazali udržateľnosť zlepšiť viac: o 1,8 % v indikátore S2, čiže súčasný návrh je aj vďaka rodičovskému bonusu nedostatočný. Dôchodkovému systému by výrazne pomohlo aj presunutie sporiteľov v 2. pilieri.
Automatické mechanizmy reagujúce na demografické zmeny sú bežnou súčasťou dôchodkových systémov vo vyspelých krajinách. Naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života je opatrením, ktoré najviac prispieva k finančnej schopnosti štátu vyplácať sľúbené dôchodky v budúcnosti. Zároveň by samotná výška dôchodkov vzrástla tým, že by ľudia prispievali do systému dlhšie. Bohužiaľ, diskusia o tomto dôchodkovom automate je často nekorektná.
Zvyšovanie daní a odvodov verzus kvalita služieb
Miroslav Beblavý poukázal na to, že Smer neustále zvyšuje dane a odvody, nafukuje štátny rozpočet, ale občanom za to neponúka lepšie služby. „Smer nevie nič iné, len vyberať vyššie a vyššie dane a neurobiť za to nič pre zlepšenie životnej úrovne. Nie som milovníkom vysokých daní, ale počas fungujúcich ľavicových vlád sa zvyknú aspoň zlepšovať služby ako zdravotníctvo a školstvo. Politika vlád Smeru ale nie je ľavicová, je len populistická. Máme najvyššie dane a odvody v regióne a zdravotníctvo kolabuje.“
Odborníčka strany Spolu - občianska demokracia na dane, odvody a podnikateľské prostredie Jaroslava Lukačovičová spočítala, že od roku 2012, kedy nastúpili vlády Smeru, by už išlo o 26. zvýšenie daní a odvodov. „Smer v priemere zvyšuje dane a odvody päťkrát ročne,“ konštatovala J. Lukačovičová.
Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu
Minister financií Peter Kažimír chcel dostať milióny do rozpočtu zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu až na 11-násobok priemernej mzdy z dnešného 7-násobku. To malo priniesť do rozpočtu okolo 50 miliónov eur. Takýto návrh predložil na sociálnom výbore NR SR poslanec za Smer-SD a zároveň šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny spolu s ďalšími štyrmi poslancami. Podľa Ľ. Vážneho sa mal vymeriavací základ zvýšiť prechodne, na dva roky. Výbor tento návrh neschválil. Stalo sa tak po príhovore podpredsedu SPOLU - občianskej demokracie Jozefa Mihála, keďže platcovia týchto odvodov by za to nezískali žiadnu protihodnotu.
Maximálny vymeriavací základ pre sociálne odvody by mal byť podľa návrhu smeráckych poslancov 10 494 eur. Výpočet nemocenských dávok (materská, nemocenské, ošetrovné) by sa ale nemal meniť a zostane len vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. Maximálny vymeriavací základ pre výpočet dôchodkov zo Sociálnej poisťovne je a zostane vo výške necelého trojnásobku priemernej mzdy. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne odvody by tak pre nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov či živnostníkov znamenalo dodatočné zdanenie ich príjmu.
Jozef Mihál k tomu povedal: „Tí, čo zarábajú viac alebo povedzme raz ročne dostanú vyššiu odmenu, ako napríklad vrcholoví športovci, by tak platili vyššie odvody, štát by si z ich príjmu zobral viac ako 50 %. To by možno nebol až taký problém. Problém je to, že za tie vyššie odvody by ľudia nedostali zo Sociálnej poisťovne vyššie dávky.“
Radovan Ďurana, analytik INESS, poznamenal, že vo vyspelých krajinách by bolo považované za neštandardné, že zvyšovanie daňovej záťaže pracujúcich nepredkladá ani ministerstvo financií ani ministerstvo práce, nediskutuje o tom tripartita, ale návrh pokútne predkladá poslanec vládnucej strany. Na Slovensku sa však takýto postup stal štandardom. Vzhľadom na radikálne zvýšenie daňovej záťaže pracujúcich v období 2012-2016 by sme mali mať na stole návrhy na zníženie sadzieb odvodov, a nie zvyšovania. „Už dnes je dôchodkový systém silno solidárny. Človek s príjmom 6 000 eur dostane 2,44 krát vyšší dôchodok ako človek s príjmom 1000 eur. Hoci platí šesťkrát viac odvodov, dostane len 2,44 krát viac na dávke. Ešte vypuklejšie to platí pre dávky z fondu nemocenského poistenia a fondu nezamestnanosti,“ pripomenul R. Ďurana. Pracujúci s vysokými príjmami podľa neho už dnes rozhodujúcou mierou financujú sociálny systém.
Porovnanie odvodov a dávok v dôchodkovom systéme
| Príjem | Výška odvodov (orientačná) | Výška dôchodku (v porovnaní s príjmom 1000 €) |
|---|---|---|
| 1000 € | X | 1x |
| 6000 € | 6X | 2.44x |
Analytik Ďurana sa pýta: „Prečo chce vláda zvyšovať odvodové zaťaženie, keď už dnes títo pracujúci nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, a z časti príjmov platia aj vyššiu, 25 % sadzbu dane?“. Zvyšovanie solidarity cez poistný sociálny systém je podľa neho netransparentné. Český ústavný súd už raz rozhodol, že ak systém je považovaný za poistný, tak musí obsahovať zásluhovosť. Už zvýšenie vymeriavacích základov na 7-násobok nabúralo tento princíp, keďže človek s príjmom 6300 eur viac ako polovicu odvodov zaplatí s tým, že mu nevznikne žiadny nárok na dávku. Pri zvýšení na 11-násobok bude tento problém ešte vypuklejší, a ústavný súd môže rozhodnúť o tom, že štát musí zvýšiť dávky, ak chce požadovať tak vysoké odvody.
Fiškálna zodpovednosť a ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti
Kľúčovou zmenou v oblasti fiškálnej zodpovednosti je zavedenie výdavkových limitov. Máme už dlhovú brzdu, ktorá má zabrániť rastu dlhu nad bezpečnú hranicu. Dlhová brzda však nepomáha ozdravovať verejné financie, ak sme ďalej od jej hranice. Dobré časy v rokoch 2014 - 2018 sme nevyužili na vytvorenie rezerv. Aj preto sme do koronakrízy vstupovali s vysokým dlhom a nedokázali sme podporiť ekonomiku tak rýchlo a tak štedro ako lepšie hospodáriace krajiny. Výdavkové limity by nás boli pred týmto ochránili - pomohli by zlepšovať hospodárenie štátu aj v lepších časoch a tým by sme boli lepšie pripravení na horšie časy.
Výdavkové limity by smerovali vládne výdavky k vyrovnanému rozpočtu. V zlých časoch pustia vládu do „rozumného“ deficitu a v dobrých časoch ju zase budú tlačiť do prebytkov. Ak by vláda na začiatku svojho štvorročného obdobia hospodárila lepšie, bude to môcť využiť neskôr, v rámci svojho volebného obdobia. Okrem výdavkových limitov by sme mali upraviť ústavný zákon o ďalšie dve veci. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mala dostať ďalšie úlohy a kompetencie pri hodnotení dôchodkového systému. Tiež by sme mali dočasne uvoľniť dlhovú brzdu, lebo počas koronakrízy nám dlh vyskočil tak vysoko, že teraz je prakticky nemožné ho počas jedného volebného obdobia dostať pod aktuálnu hranicu.
Z ekonomického hľadiska výdavkové limity aj ďalšie zmeny podporuje drvivá väčšina ekonómov. Nemáme žiadnu pochybnosť, že sú to dobré návrhy. Z ústavného hľadiska v ústave by malo byť len to, na čom je celospoločenská zhoda. Na dlhovej brzde aj výdavkových limitoch je zhoda - aj medzi ekonómami, aj medzi väčšinou politikov. Ústava nemá byť pomníčkom tvrdohlavých politikov.
Do ústavného zákona potrebujeme jednoznačne dostať čistý verejný dlh a zaviesť výdavkové limity. Dnes je zákon o rozpočtovej zodpovednosti ideologicky nezafarbený koncept, ktorý môže spomínaná daňová brzda narušiť. Základným princípom tak pri dlhovej brzde, ako aj pri dôchodkovej reforme je snaha dosiahnuť konsenzus, spoločenský a politický.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti má byť presne o tom, čo má v názve, a teda o rozpočtovej zodpovednosti. Tá je striktne apolitická, dá sa dosiahnuť pri rôznych veľkostiach štátu, a mali by ju preto rešpektovať všetci zodpovední ľavicoví alebo pravicoví politici. Preto aj prístup k novele tohto zákona vyšle signál o skutočnej zodpovednosti rôznych častí politického spektra.
