Čestné vyhlásenie a príspevky pre Slovákov pracujúcich v zahraničí

Čestné vyhlásenie je zásadný dokument, ktorý zohráva dôležitú úlohu v rôznych právnych a administratívnych konaniach. V kontexte príspevku na domácnosť pri práci v zahraničí môže byť správne vyplnené a podané čestné vyhlásenie kľúčové pre získanie nároku na túto podporu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na čestné vyhlásenie, jeho náležitosti a použitie, s dôrazom na situácie spojené s prácou v zahraničí a príspevkom na domácnosť.

Čo je čestné vyhlásenie?

Čestné vyhlásenie je písomný dokument, v ktorom žiadateľ prehlasuje pravdivosť určitých údajov. Podpisom tohto dokumentu žiadateľ potvrdzuje, že si je vedomý právnych následkov, ktoré by mohli vyplynúť z uvedenia nepravdivých informácií. V podstate ide o zmluvný dokument, ktorý má vážnu právnu silu.

Funkcie a využitie čestného vyhlásenia

Čestné vyhlásenie sa využíva v rôznych situáciách, kde je potrebné preukázať pravdivosť určitých skutočností. Medzi najčastejšie patria:

• Správne konania: Pri žiadostiach o dávky, povolenia a pod., sa môže vyžadovať čestné vyhlásenie na potvrdenie údajov uvedených v žiadosti.
• Majetkové konania a spory: Pri riešení majetkových záležitostí, ako sú dedičské konania, rozvody a pod., sa čestné vyhlásenie môže použiť na preukázanie vlastníctva, príjmov a iných relevantných skutočností.
• Výkon zamestnaní: Niektoré zamestnania môžu vyžadovať čestné vyhlásenie ako súčasť procesu nástupu alebo počas trvania pracovného pomeru.
• Príloha k žiadostiam: Čestné vyhlásenie sa často prikladá k rôznym žiadostiam, aby sa potvrdila pravdivosť informácií v nich uvedených.
• Ukončenie činnosti: Napríklad autori a umelci, ktorí ukončujú svoju činnosť, musia odovzdať Sociálnej poisťovni čestné prehlásenie.

Právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia

Žiadateľ, ktorý predkladá čestné vyhlásenie, si musí byť vedomý právnych následkov, ktoré vyplývajú z uvedenia nepravdivých údajov. Tieto následky sú definované v:

• § 39 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien a doplnkov.
• § 21 ods. 1 písm. f. zákona č. 372/1990 Zb.

Náležitosti čestného vyhlásenia

Hoci sa forma a obsah čestného vyhlásenia môžu líšiť v závislosti od jeho účelu, existujú určité spoločné náležitosti, ktoré by malo obsahovať:

• Názov čestného vyhlásenia: Názov by mal jasne identifikovať účel, na ktorý je vyhlásenie určené, napríklad "Čestné vyhlásenie na účely získania príspevku na domácnosť pri práci v zahraničí".
• Osobné údaje žiadateľa:
  • Meno a priezvisko
  • Dátum narodenia
  • Rodné číslo
  • Trvalé bydlisko (prípadne)
  • Číslo občianskeho preukazu (prípadne)
• Text čestného vyhlásenia: Táto časť obsahuje samotné vyhlásenie so všetkými relevantnými údajmi, ktoré žiadateľ potvrdzuje. Text by mal byť jasný, zrozumiteľný a presný. Ak je potrebné, uveďte aj účel, na aký sú tieto údaje potvrdzované.
• Klauzula o vedomí právnych následkov: Je vhodné uviesť klauzulu, ktorou žiadateľ potvrdzuje, že si je vedomý právnych následkov vyplývajúcich z nepravdivosti čestného vyhlásenia.
• Dátum a podpis: Čestné vyhlásenie musí byť datované a podpísané žiadateľom. Podpisom žiadateľ potvrdzuje pravdivosť uvedených údajov. Ak je to vyžadované, môže byť potrebný aj podpis svedka.

Pri žiadosti o príspevok na domácnosť pri práci v zahraničí je potrebné čestne vyhlásiť určité skutočnosti, ktoré preukazujú nárok na tento príspevok.

Rekreačný poukaz a čestné vyhlásenie o spoločnej domácnosti

V súvislosti s rekreačným poukazom, ktorý poskytujú niektorí zamestnávatelia, sa môže vyžadovať čestné vyhlásenie o spoločnej domácnosti, ak chce zamestnanec poukaz využiť aj pre svojho partnera/partnerku, s ktorým/ktorou nemá spoločný trvalý pobyt. V takomto prípade je potrebné predložiť zamestnávateľovi čestné vyhlásenie, v ktorom zamestnanec potvrdí, že s danou osobou žije v spoločnej domácnosti.

Elektronické podávanie žiadostí a elektronický podpis

V súčasnosti je možné mnohé žiadosti, vrátane žiadostí o príspevky a potvrdenia, podávať elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS). Pre elektronické podávanie žiadostí je často potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID) a elektronický podpis.

Daňová rezidencia a zdaňovanie príjmov pri práci v zahraničí

Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky (ďalej len "SR") podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti [§ 2 písm. d) zákona o dani z príjmov]. Rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.

Riešenie konfliktu dvojitej rezidencie

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií:

• Stály byt: trvalo dostupné bývanie, t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
• Stredisko životných záujmov: ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti v zahraničí

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia) riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).

Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).

Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu a predaja nehnuteľnosti v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) alebo z predaja nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov] umiestnenej v zmluvnom štáte v zahraničí, uplatní sa na zamedzenie dvojitého zdanenia metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov v zmysle príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. z prenájmu nehnuteľnosti uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti.

Ak rezident SR v roku 2025 predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov). V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

Zdaňovanie príjmov umelcov a športovcov v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo športovca [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Príklad: Slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (zákon č. 238/2003 Z. z.) sú príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR sa môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR a zaradí ich medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov metóda vyňatia príjmov.

Zdaňovanie výhier a cien zo zahraničia

Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí [§ 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov], právo na ich zdanenie má spravidla len štát rezidencie daňovníka, t. j. Slovenská republika. Výnimku predstavuje napr. zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja. Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.

Príklad: Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).

Zdaňovanie úrokových príjmov a dividend zo zahraničia

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy (§ 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zo zdrojov v zahraničí, ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja. Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov.

V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške "maximálnej dane" vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov).

Ak rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy". Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.

Príklad: Rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 česká spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z.) Česká republika, daň však nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend. Po zdanení v ČR sú tieto dividendy oslobodené od dane v SR.

Daňové priznanie k dani z príjmov

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Ak rezident SR poberal v roku 2025 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z činnosti umelca, príjem z kapitálového majetku a pod.), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ B.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marec 2026. Túto lehotu je možné predĺžiť na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy. Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

Sociálne zabezpečenie pri práci v zahraničí

Vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa aj na občanov Slovenska začala uplatňovať európska legislatíva. Podľa nej je osoba poistená v štáte, v ktorom reálne vykonáva činnosť, t. j. tam, kde sa práca realizuje. Zároveň môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP) alebo Švajčiarska. Uvedené pravidlo, vrátane nižšie uvedených pravidiel a postupov platia naďalej aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska od 1. januára 2021.

Práca pre zahraničného zamestnávateľa alebo v dvoch a viacerých štátoch EÚ/EHP/Švajčiarska/Spojeného kráľovstva

• Ak som bol pred výkonom práce v štáte EÚ, EHP, Švajčiarska alebo v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska na Slovensku zamestnanec (ukončený prac. pomer na Slovensku), nemám voči Sociálnej poisťovni žiadne odhlasovacie, resp. oznamovacie povinnosti. Všetky povinnosti vo vzťahu k pracovnému pomeru na Slovensku vrátane odhlásenia zo systému sociálneho poistenia za mňa vykoná zamestnávateľ.
• Ak idem vykonávať činnosť do EÚ, EHP, Švajčiarska alebo do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska počas dovolenky (napr. na dva týždne zbierať ovocie), je potrebné, aby som Sociálnu poisťovňu požiadal o určenie uplatniteľnej legislatívy prostredníctvom žiadosti „Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy osoby zvyčajne vykonávajúcej činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ“. K žiadosti je potrebné priložiť jednotlivé podklady podľa usmernenia uvedeného na konci príslušnej žiadosti.
• Ak idem vykonávať činnosť do štátu EÚ, EHP, Švajčiarska alebo do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska pre zahraničného zamestnávateľa, pričom naďalej mám pracovný pomer na území Slovenska so slovenským zamestnávateľom, je potrebné, aby som Sociálnu poisťovňu požiadal o určenie uplatniteľnej legislatívy prostredníctvom žiadosti „Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy osoby zvyčajne vykonávajúcej činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ“.
• Ak vykonávam činnosť pre slovenského zamestnávateľa, pričom činnosť sa vykonáva na území viacerých členských štátov EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (napr. letuška, vodič kamióna), je potrebné, aby som Sociálnu poisťovňu požiadal o určenie uplatniteľnej legislatívy prostredníctvom žiadosti „Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy osoby zvyčajne vykonávajúcej činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ“.
• Ak vykonávam činnosť pre slovenského zamestnávateľa, pričom činnosť idem vykonávať do iného štátu EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z dôvodu aktuálnej zákazky na obdobie kratšie ako 24 mesiacov, je potrebné, aby som mal pri sebe prenosný dokument A1 (potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa) z dôvodu vyslania. Tento dokument potvrdzuje, že poistné na sociálne zabezpečenie sa má naďalej odvádzať na území Slovenska. Ak uvedeným dokumentom nedisponujem, musím byť poistený na území štátu, kde vykonávam činnosť. Uvedený dokument vybavuje zamestnávateľ.

SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) v zahraničí

• Ak som bol pred výkonom práce v štáte EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Slovensku povinne poistenou SZČO, zánik poistenia mi oznamuje Sociálna poisťovňa.
• Ak vykonávam činnosť ako SZČO na Slovensku, pričom idem činnosť vykonávať do iného štátu EÚ, EHP alebo Švajčiarska z dôvodu získanej zákazky na obdobie kratšie ako 24 mesiacov, je potrebné, aby som požiadal o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania, aby som naďalej zostal poistený na sociálne zabezpečenie na území Slovenska.
• Ak vykonávam činnosť v štáte EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (či už ako zamestnanec, resp. SZČO) a zároveň naďalej vykonávam činnosť ako SZČO na Slovensku, je potrebné, aby som Sociálnu poisťovňu požiadal o určenie uplatniteľnej legislatívy prostredníctvom príslušnej žiadosti.

Dobrovoľne poistené osoby a vyslané SZČO

Ak som bol pred výkonom práce v zahraničí dobrovoľne poistenou osobou a platím poistné na dobrovoľné poistenie, mám dve možnosti. Buď sa z dobrovoľného poistenia v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne odhlásim alebo budem platiť poistné na dobrovoľné poistenie aj naďalej. Vyslaná SZČO písomne informuje príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zmenách, ktoré sa vyskytli počas obdobia vyslania, najmä ak sa vyslanie po podaní žiadosti neuskutočnilo, ak sa vyslanie SZČO ukončilo pred uplynutím platnosti PD A1, alebo ak sa vyslanie preruší na obdobie dlhšie ako dva mesiace.

Čestné vyhlásenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Sociálne zabezpečenie v tretích krajinách (mimo EÚ/EHP/Švajčiarska/Spojeného kráľovstva)

Slovensko má uzatvorených 14 platných medzinárodných zmlúv o sociálnom zabezpečení (Japonsko, Kanada, Austrália, Izrael, bývalé štáty Juhoslávie, Macedónsko, Srbsko, Québec, Ukrajina, Ruská federácia, Kórea, Turecko, USA, Čierna Hora).

• Ak vykonávam činnosť pre slovenského zamestnávateľa, pričom činnosť idem vykonávať do tretieho štátu (s ktorým máme uzatvorenú medzinárodnú zmluvu) z dôvodu aktuálnej zákazky na určité obdobie, je možné, aby sa za mňa naďalej odvádzali odvody na území Slovenska. Je však potrebné, aby zamestnávateľ vybavil potvrdenie o vyslaní.
• Ak idem vykonávať činnosť do tretieho štátu (Macedónsko, Kórea, Japonsko, Čierna Hora, USA, Srbsko a Turecko) z dôvodu aktuálnej zákazky na určité obdobie, je možné, aby som naďalej odvádzal odvody na území Slovenska. Je však potrebné, aby som si vybavil potvrdenie o vyslaní.
• Ak vykonávam samostatnú zárobkovú činnosť na území Slovenska, pričom som povinne poistenou SZČO, a zároveň vykonávam samostatnú zárobkovú činnosť na území tretieho štátu, pričom z tejto činnosti mi vzniká povinnosť uhrádzať odvody na území tohto štátu, naďalej uhrádzam odvody na území Slovenska z činnosti vykonávanej na Slovensku a taktiež uhrádzam odvody na území daného tretieho štátu z činnosti vykonávanej na území tohto štátu (výnimka platí vo vzťahu ku Kanade vrátane územia Quebecu, keď si plním odvodové povinnosti z činnosti vykonávanej v obidvoch štátoch v štáte bydliska, resp. v štáte strediska životných záujmov).

Príspevok na bývanie a ďalšie formy pomoci

Vzhľadom na pretrvávajúcu infláciu a rastúce životné náklady na Slovensku, mnohí občania hľadajú možnosti, ako si finančne prilepšiť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR preto ponúka príspevok na bývanie, ktorý môže domácnostiam v hmotnej núdzi výrazne pomôcť.

Čo je Hmotná Núdza?

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima stanovené zákonom. Zároveň platí, že členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva k majetku alebo uplatnením si nárokov.

Dôležité je zdôrazniť, že samotná existencia hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie

Pre získanie príspevku na bývanie musia byť splnené nasledujúce podmienky:

• Strecha nad hlavou: Musíte mať zabezpečené bývanie, čo znamená, že ste:
  • Vlastníkom bytu alebo rodinného domu.
  • Nájomcom bytu alebo rodinného domu.
  • Nájomcom obytnej miestnosti v zariadení na trvalé bývanie.
• Úhrada nákladov na bývanie: Musíte preukázať, že uhrádzate náklady spojené s bývaním. Je potrebné predložiť doklad o zaplatení nákladov na bývanie za posledných šesť kalendárnych mesiacov.

Výška príspevku na bývanie:

Ako Požiadať o Príspevok na Bývanie?

Ak spĺňate všetky vyššie uvedené podmienky, môžete požiadať o príspevok na bývanie. Postup je nasledovný:

1. Osobná Návšteva Úradu: Žiadosť musíte podať osobne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta vášho trvalého bydliska.
2. Vyplnenie Tlačiva: Zamestnanec úradu vám poskytne príslušné písomné tlačivo, ktoré musíte vyplniť.
3. Preukázanie Vlastníctva/Nájmu: Na úrade musíte preukázať, že ste vlastníkom alebo nájomcom bytu/rodinného domu.

Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené.

Ďalšie Formy Pomoci v Hmotnej Núdzi

Okrem príspevku na bývanie existujú aj ďalšie formy pomoci v hmotnej núdzi, ktoré môže štát poskytnúť:

• Dávka v hmotnej núdzi: Určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
• Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou (napr. osoba starajúca sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím).
• Aktivačný príspevok: Určený na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí a zručností na účely zvýšenia pracovného uplatnenia.
• Jednorazová dávka: Poskytuje ju obec na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov.

Príspevok na Dochádzanie za Prácou a Podporu Mobility za Prácou

Úrad práce taktiež informuje o poskytovaní mesačného príspevku na dochádzku za prácou. Ak ste boli najmenej tri mesiace uchádzačom o zamestnanie v evidencii uchádzačov a následne ste si našli prácu, máte na tento príspevok právo. Najvyššia suma, ktorú môže príspevok dosiahnuť, predstavuje 200 eur. O tento príspevok žiadate pomocou písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom.

Úrad mesačne poskytuje aj príspevok na podporu mobility za prácou. Tu ide o úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu kvôli novému zamestnaniu. Opäť však platí, že ste museli byť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Príspevok sa vám nepreruší ani v prípade, ak miesto pobytu zmeníte.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z.

Príspevok za ubytovanie osôb s dočasným útočiskom

Poskytovanie príspevku za ubytovanie osôb s udeleným štatútom dočasného útočiska upravuje zákon o azyle. Príspevok ubytovateľom vyplácajú samosprávy z prostriedkov poukázaných z ministerstva vnútra. Od 1. marca 2024 sa výška príspevku pre ubytovanie v bytovom priestore upravila na 5 eur za jednu noc bez ohľadu na vek ubytovanej osoby.

Oprávnené osoby na príspevok

Oprávnenou osobou je:

• Fyzická osoba, ktorá poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi v byte alebo rodinnom dome, ktorý vlastní alebo prenajíma.
• Právnická osoba, ktorá poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, ktorú vlastní alebo spravuje - podmienkou je, že nepodniká v oblasti ubytovacích služieb. Právnické osoby podnikajúce v oblasti ubytovacích služieb od 1. júla 2023 už nie sú oprávnenými osobami.

Proces žiadosti a vyplácania príspevku

Základnou podmienkou pre získanie príspevku je uzavretie zmluvy o poskytnutí ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom. Musí ísť o osobu odídenca, teda o osobu so štatútom dočasného útočiska. Prenajímateľ po uzatvorení zmluvy s odídencom zmluvu predloží obci.

Príspevok oprávnenej osobe vypláca obec - na účet v banke alebo v hotovosti. Proces je nasledovný:

1. Do 5 pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca ubytovateľ odovzdá obci výkaz.
2. Výkazy za mesiac marec 2026, vrátane opravných výkazov za predchádzajúce mesiace, sú ubytovatelia obciam povinní predložiť do 9. apríla 2026.
3. Obec zosumarizuje všetky výkazy od všetkých prenajímateľov a spracuje ich do jednotného prehľadu o uplatnených príspevkoch, ktorý pošle ministerstvu vnútra do 15. dňa v kalendárnom mesiaci.
4. Ministerstvo vnútra po verifikácii a spracovaní doručených prehľadov poukáže príslušnú sumu obci do konca kalendárneho mesiaca.

Dôležité dokumenty k príspevku:

• Manuál pre oprávnené osoby a obce k príspevku za ubytovanie (PDF, 254 kB) - aktualizácia 1. marca 2024
• Vzor zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi (DOCX, 53 kB) - aktualizácia 4. marca 2024
• Vzor čestného vyhlásenia odídenca k zmluvy o poskytnutí ubytovania (DOCX, 23 kB) - aktualizácia 1. marca 2024

tags: #cestne #prehlasenie #prispevok #na #domacnosti #pri