Diskusie o migrácii sú v súčasnosti jednou z najviac polarizovaných tém v západných spoločnostiach. Médiá a politická rétorika často vytvárajú dramatické obrazy, ktoré sa však rozchádzajú s realitou. Výskumy ukazujú, že migrácia je komplexný jav s neintuitívnymi dopadmi, ktoré sú oveľa menej dramatické, ako sa často prezentuje. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektami migrácie, od jej vplyvu na kriminalitu, cez ekonomické dopady, až po sociálne aspekty a vnímanie spoločnosťou.
Čo je migrácia?
Migrácia je zmena miesta trvalého pobytu za hranice určitej územnej jednotky; premiestňovanie obyvateľov v území spojené so zmenou bydliska. Niekedy sa hovorí o fyzickej alebo zemepisnej mobilite. Migrácia sa delí na internú/vnútornú (v rámci domovského štátu) a medzinárodnú/vonkajšiu (emigrant opustí hranice domovského štátu, imigrant sa prisťahuje inde).
Typy migrácie
Ďalej sa delí na nevratnú, dočasnú, sezónnu a kyvadlovú. Kyvadlová migrácia je časté prekračovanie spoločnej štátnej hranice zmluvných strán obyvateľmi pohraničnej oblasti s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti najmä zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov na čas, ktorý nepresahuje čas ustanovený v medzištátnej zmluve.
Historický kontext migrácie
Migrácia má pôvod už v časoch, keď prví Homo erectus a Homo sapiens opúšťali Afriku (Rift Valley) a postupovali do Európy a neskôr na ďalšie kontinenty. V nedávnej histórii je dôležitá nútená migrácia otrokov v 18.-19. storočí, najmä zo západnej Afriky do severnej a južnej Ameriky, aj tzv. zmluvné otroctvo prevažne z Číny, Indie a Japonska do kolónií európskych mocností.
Ďalší významný míľnik súvisí s prerodom USA na industriálnu veľmoc v 19. storočí. Po 2. svetovej vojne bola potrebná pracovná sila na rozvoj ekonomiky v povojnovej Európe, Severnej Amerike a Austrálii, preto nastala ďalšia veľká vlna migrácie. Do 70. rokov 20. storočia migrácia v Európe ustúpila, no v Amerike pretrvávala až do 90. rokov 20. storočia. V súčasnosti sa migrácia vyskytuje najmä z politických, ekonomických a sociálnych dôvodov.
Faktory migrácie: „Push“ a „Pull“
E.S. Lee delí faktory spôsobujúce migráciu na tzv. „push faktory“ a „pull faktory“. „Push faktory“ sú negatíva, ktoré človeka odrádzajú v zotrvaní v pôvodnej oblasti, napr. zlá ekonomická situácia, zmena politického režimu, konflikty, vojny, diskriminácia, a pod. „Pull faktory“ sú pozitíva, ktoré človeka motivujú k migrácii do novej oblasti, napr. pracovné príležitosti, priaznivé podnebie, vzdelanie, fungujúca ekonomika, a pod.
Migrácia a kriminalita: Komplexný vzťah
Vzťah medzi migráciou a kriminalitou je komplexný a rozsiahly výskum v tejto oblasti ukazuje, že migrácia sama osebe nie je ani motorom kriminality, ani jej automatickou prevenciou. Dvojica ekonómov z Erasmus School of Economics a Bocconi vytvorila jednu z najväčších metaanalýz výskumov kriminality súvisiacej s migráciou, ktorá potvrdzuje túto komplexnosť.
Analýza v USA
Analýza amerických okresov, ktorú vykonal Jörg L., ukazuje, že imigrácia môže mať malý a štatisticky detekovateľný vplyv na kriminalitu, ale nie dramatický. Toto je dôležité najmä pre porovnanie s 90. rokmi.
Švédsko: Prípadová štúdia
Švédsko je často uvádzané ako „dôkaz“, že migrácia spôsobila nárast kriminality. Je však dôležité podrobne preskúmať kontext a špecifické faktory, ktoré ovplyvňujú túto situáciu. Kultúrne faktory môžu hrať rolu pri niektorých typoch kriminality, ako sú napríklad administratívne prehrešky.
Mediálna percepcia verzus realita
Mediálna percepcia kriminality spojenej s migráciou sa často líši od reality. Objektívne informovanie je kľúčové pre zabezpečenie, aby médiá a politici prezentovali vyvážené informácie o migrácii.
Ekonomický dopad migrácie: Mýty a realita
Ekonomický dopad migrácie patrí medzi najviac skúmané a zároveň najviac nesprávne interpretované oblasti. Je dôležité rozlišovať medzi krátkodobými a dlhodobými dopadmi. Neexistuje jednotný „dopad migrantov“, pretože závisí od mnohých faktorov.
Demografická kríza a migrácia
Bez migrácie by Nemecko už v roku 2015 začalo prudko klesať počtom pracujúcich. Demografická kríza by mala katastrofické následky na ekonomiku. Migrácia tak zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní ekonomickej stability.
Negatívne dopady migrácie
Migrácia má aj jasne identifikovateľné negatívne dopady. Medzi ne patrí potenciálny tlak na sociálne služby, infraštruktúru a trh práce.
Zručnosti migrantov a legálny status
Zručnosti migrantov a ich legálny status majú významný vplyv na ich ekonomický prínos. Migranti s vyššou kvalifikáciou a legálnym statusom majú tendenciu prispievať viac do ekonomiky.
Komplexná ekonomika migrácie | Business Beyond
Sociálne aspekty migrácie: Výzvy a príležitosti
Migrácia je zároveň ekonomický aj sociálny fenomén. Kým ekonomika reaguje na migrantov zvyčajne pozitívne, sociálna rovina je omnoho citlivejšia. Toto sa potvrdilo napríklad v krajinách, kde médiá neradikalizujú diskurz.
Vplyv médií na integráciu
Krajiny, kde médiá neradikalizujú diskurz, majú tendenciu mať menej sociálnych problémov súvisiacich s migráciou. Médiá môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri formovaní verejnej mienky a ovplyvňovaní postojov k migrantom. Vyššie štandardy v médiách môžu pomôcť znížiť polarizáciu a zlepšiť verejnú mienku o migrácii.
Modely integrácie
Proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a migrantov žijúcich v krajine do jednej spoločnosti, je integrácia. Existuje niekoľko modelov integrácie:
- Asimilačný model: Migranti sú vnímaní ako rovnoprávni členovia spoločnosti za predpokladu, že prijmú za svoje kultúrne vzorce hostiteľskej krajiny. Model uprednostňuje jednostranný intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti.
- Segregačný (etnicko-exkluzivistický) model: Je založený na minimalizácii kontaktov migrantov s príslušníkmi väčšinovej spoločnosti. Migrácia je vnímaná ako dočasná. Model umožňuje vstup migrantov zväčša len do jednej sféry života spoločnosti, najmä na trh práce. Počíta sa s tým, že po určitom období sa migranti vrátia domov za prácou. Tento model od nich neočakáva integráciu do väčšinovej spoločnosti.
- Multikultúrny model: Plne akceptuje skupinovú identitu, odlišnosti a špecifické črty migrantov a ich kultúr, čím v prijímajúcej spoločnosti rozvíja kultúrnu rozmanitosť (diverzitu). Migranti zostávajú jasne odlíšiteľní od prijímajúcej spoločnosti, ktorá im môže poskytovať viaceré výhody. Multikulturalizmus nepredpokladá vytváranie nátlaku na prisťahovalcov, aby si osvojili kultúrne vzorce správania domácej spoločnosti; naopak, uznáva legitimitu rozličných kultúr a rovnosť etnických menšín.
- Integračný model: Tento model predstavuje určitý kompromis, kedy je adaptácia obojsmerná. Migranti akceptujú politický rámec hostiteľskej spoločnosti a prispievajú k formovaniu spoločnej kultúry. Väčšinová spoločnosť ich rešpektuje a podporuje rôznorodosť, pričom pravidlá definuje štát. Základným predpokladom pre úspešnú integráciu je osvojenie si jazyka hostiteľskej spoločnosti, ako aj rešpektovanie jej základných hodnôt a právnych i kultúrnych noriem.
Podpora integrácie a vzdelávanie sú dôležité: investovať do programov, ktoré podporujú integráciu migrantov do spoločnosti a zvýšiť povedomie o prínosoch a výzvach migrácie prostredníctvom vzdelávania.
Demografická kríza a migrácia ako riešenie
Bohatšia časť sveta zažíva prepad pôrodnosti, aký zrejme nikdy v dejinách ľudstva ešte nenastal. Demografi, pokiaľ viem, nemajú takéto „veštenie“ radi, pretože načrtáva veľmi vzdialenú budúcnosť. No predsa len, dostala sa veľká časť ľudstva do fázy, keď sa pokles populácie môže stať nezastaviteľným?
Pokles populácie v Európe a na Slovensku
Európa má v súčasnosti okolo 450 miliónov obyvateľov. Všetky scenáre hovoria nielen o tom, že bude dynamicky starnúť, ale do roku 2100 by mohol počet obyvateľov v Európe klesnúť pod hranicu 420 miliónov osôb. Na prvý pohľad to neznie až tak dramaticky, ale tieto čísla je potrebné dať do kontextu s vývojom v ostatných kontinentoch a najmä Afrikou. Pri eskalácii klimatických problémov a v dôsledku pokračujúceho populačného rastu môžeme očakávať, že Európa môže byť priestorom, ktorý bude v prvej línii migrantov z afrického priestoru.
Migračné straty naopak by mohli zaznamenávať ďalej krajiny na Balkáne, či pobaltské štáty. Slovensko má dnes počet obyvateľov tesne nad úrovňou 5,4 milióna. Podľa rôznych prognóz do roku 2100 zaznamenáme pokles na 4,5 - 4,8 milióna, pričom najväčšie úbytky je možné očakávať v najbližších troch - štyroch desaťročiach.
Príčiny poklesu pôrodnosti
Aký vplyv má na pokles pôrodnosti neplodnosť či odkladanie rodičovstva do vysokého veku? Proces odkladania rodenia detí je predovšetkým aspektom moderných a postmoderných populácií. Výrazne sa tento model presadil najmä v Európe, Severnej Amerike, Austrálii, ale odkladanie prvého materstva môžeme pozorovať aj v niektorých ázijských krajiných.
Ak sa pozrieme detailnejšie na Európu, môžeme vidieť pomerne výrazné rozdiely v načasovaní rodenia detí, a to najmä prvých detí. Najdlhšie svoje prvé materstvo (nad 31 rokov) odkladajú ženy v krajinách južnej Európy. Napríklad posledné údaje z Eurostatu hovoria o takmer 32 rokoch pri narodení prvého dieťaťa v Taliansku. Pre porovnanie priemerný vek žien pri narodení prvého dieťaťa na Slovensku je v súčasnosti tesne nad hranicou 27 rokov. Od začiatku 90. rokov sme pritom prešli pomerne výraznou transformáciou časovania rodenia detí, keď v tomto období sa matkami prvýkrát stávali ženy okolo 22 - 23 rokoch. Nižšie hodnoty v Európe dosahuje napríklad Bulharsko a Rumunsko, potom ešte Čierna Hora a Moldavsko.
Schopnosti počatia a úspešného ukončenia tehotenstva vo veku nad 35 rokov sú biologicky limitované. To ovplyvňuje aj to, či sa vôbec narodí druhé a prípadne ďalšie dieťa. Neskorší začiatok reprodukčných dráh tak môže ovplyvniť aj realizáciu ďalších reprodukčných zámerov rodiny.
Komplexná ekonomika migrácie | Business Beyond
Globálny dosah demografickej krízy
Demografická kríza zasiahla prakticky celú severnú časť zemegule - od Nemecka, cez Rusko, po Japonsko a Čínu. Nedávno sme si pozreli čísla z Turecka a z Iránu a zásadný pokles pôrodnosti je badateľný aj tam - čo by mohlo byť vzhľadom na konzervatívnejšiu kultúru prekvapujúce. Postupuje demografická kríza naprieč svetom rýchlejšie, než demografi očakávali pred 10 či 20 rokmi?
Vývoj nie je prekvapujúci. Čo je prekvapujúce, je akou dynamikou prešla táto zmena v niektorých krajinách. Napríklad na začiatku 90. rokov na Blízkom východe ešte relatívne nedávno mali ženy priemerne 4 - 5 detí. O dve dekády neskôr je pôrodnosť Saudskej Arábie veľmi podobná ako v Európe.
Ukazuje sa, že pôrodnosť a najmä prierezové ukazovatele dokážu veľmi rýchlo reagovať na rôzne externé faktory. Pravdepodobne aj budúci vývoj dokáže, že sa nedá očakávať stabilizácia plodnosti na určitej úrovni na dlhšiu dobu. Aj v súčasnosti sme svedkami, keď v priebehu niekoľkých rokov môže hodnota počtu detí na ženu spadnúť z 1,8 na 1,3 a potom sa zase túto úroveň takmer vrátiť. Priebeh vývoja plodnosti potom pripomína do určitej miery jazdu na húsenkovej dráhe. Príkladom toho je aj Slovensko.
Ženy pod tlakom
Plodnosť spoločnosti v súčasnosti reaguje na rôzne externé faktory, najmä krízové. Väčšinou negatívneho charakteru. Externé faktory ako je neisté obdobie covidu, vojnová kríza na Ukrajine alebo vysoká inflácia sa pravdepodobne do značnej miery premietli do intenzity rodenia detí.
Neistá ekonomická, zahraničnopolitická a spoločenská situácia môžu tiež ovplyvňovať rozhodovacie procesy mladých ľudí o ich vlastnej reprodukcii. Strategicky odkladajú narodenie dieťaťa na príhodnejšiu dobu. Rovnako sa ukazuje, že nájsť si toho správneho partnera alebo partnerku nie je možno až také jednoduché, ako by sa zdalo. Niektoré čiastkové výkumy naznačujú, že mladí ľudia majú v párovej oblasti problém nadviazať kontakt, udržať si ho a mať ho dokonca na takej úrovni, že napríklad vstúpia do manželstva alebo sa rozhodnú počať spolu dieťa.
Ďalší dôležitý aspekt je rezidenčná samostatnosť - osamostatnenie sa od pôvodnej rodiny. Typický príklad, kde zaznamenávame malú rezidenčnú samostatnosť, sú krajiny južnej Európy, kde najmä muži zostávajú dlhšiu dobu s rodičmi. Ani na Slovensku však situácia v tejto oblasti nie je ideálna.
Dôležitým faktorom je aj predlžovanie obdobia vzdelávania. Štúdium je nekompatibilné s rolou otca a matky. Keď si uvedomíme, že dnes takmer 50 percent žien vo veku 25 až 35 rokov má vysokoškolské vzdelanie, tak to máme približne 5 rokov štúdia (a tým aj bezdetnosti) navyše oproti ich mamám, ktoré mali predovšetkým stredoškolské vzdelanie. Zdá sa, že dlhšie štúdium a materstvo sú dve nezlučiteľné roly. Žena sa ich snaží od seba oddeliť a posúvať materskú rolu až potom, čo zavŕši vzdelávanie. A treba jedným dychom doplniť, že nielen to. Tým sa posúvajú aj ďalšie trajektórie, ako je napríklad vstup na trh práce.
V celom európskom priestore sa ukazuje, že absolvent je do značnej miery vystavený vyššiemu riziku nepravidelného príjmu, horšej a nižšie platenej pracovnej pozícii a značnej fluktuácii. V minulosti krátko po sebe nadväzovali škola, práca, bývanie a pritom už sa realizoval aj vstup do manželstva a narodenie dieťaťa. Dnes sa tieto prechody na ceste dospelosti od seba značne oddeľujú. Sme svedkami značnej deštandardizácie, destabilizácie prechodov a ich reformulácie.
Riešenia a spoločenská pripravenosť
Ide o prirodzený jav, na ktorý moderná a postmoderná spoločnosť reaguje. Je to spôsobené jednak hodnotovými a ideovými zmenami, ktorými mladí ľudia prešli do nových dimenzií, ako aj socio-ekonomickými podmienkami. V slovenskej spoločnosti postupne dochádza k určitým posunom v pohľade na materstvo, manželstvo a roly páru. Nerozprávame sa už o tom, že bezdetný pár je niečo nenormálne v spoločnosti. Ale stáva sa to javom, ktorý spoločnosť viac akceptuje. Párové spolužitie mimo manželstvo aj zo socioekonomického hľadiska bolo vnímané ako niečo problematické, čo už v dnešnej dobe tak necítime.
Dôležitým faktorom sa tiež ukazuje byť rozdelenie a nastavenie rodových rolí. Populácie, ktoré majú nižšiu plodnosť a majú problémy s rodením druhých detí, sú častejšie práve tými, v ktorých je zosúladenie problematické, pretože sa vyznačujú značnou rodovou diferenciáciou sfér. Otec je ten, ktorý predovšetkým zarába, stará sa o zabezpečenie rodiny, a žena je tá, ktorá popri svojej zárobkovej činnosti má ďalšiu sféru vplyvu v domácnosti a pri deťoch. To vytvára enormné viacnásobné zaťaženie žien, pričom nesmieme zabúdať aj na skutočnosť, že je prirodzené, aby sa ženy realizovali aj mimo domácnosť. Je to úplne legitímne, ale dostáva sa to do konfliktu s tým, že sú za to v podstate penalizované. Ony musia byť (alebo sa to prinajmenšom očakáva), že zostanú doma s dieťaťom v prvých rokoch po jeho narodení.
A aj keď nastavenie rodinnej politiky umožňuje starostlivosť zo strany otca, značné mzdové rodové rozdiely často tieto snahy rýchlo v realite limitujú. V dôsledku toho nie je ničím výnimočným, ak žena zostane mimo pracovnú sféru aj tri a viac rokov. Pri dnešnej „rýchlej dobe“ je to veľká strata, nielen po ekonomickej stránke. Ona má totiž nielen priame finančné straty, ale aj nepriame. Prichádza o to, čo by mohla napĺňať, keby nemala dieťa. Nazýva sa to nepriame náklady stratených príležitostí. Je to ďalší dielik „puzzlí“ do celkového obrazu, ktorý môže ovplyvňovať rozhodovanie mať druhé dieťa.
Nedá sa úplne jednoznačne povedať: „Dobre, poďme teraz urobiť veľkú reformu rodovej rovnosti z hľadiska platovej nivelizácie mužov a žien, starostlivosti o deti a domácnosť,“ pretože na to musí byť spoločnosť aj mentálne pripravená. Musí ich chcieť, prijať za svoje a teda musí sa aj normatívne posunúť k tomu, že niečo takéto chce zmeniť. Druhá vec je, že ani spoločnosti, ktoré sú najďalej v zosúlaďovaní otcovských a materských sfér, v posledných rokoch nie sú imúnne voči výraznému prepadu plodnosti. Typickým príkladom je Švédsko, ktoré práve v oblasti rodovej rovnosti rodinnej politiky býva dávané za vzor. Zdá sa, že ani rodová rovnosť nie je úplne tým, čo by samo osebe automaticky zabezpečovalo nárast plodnosti a jej stabilizáciu na vyššej úrovni.
Je potrebné si uvedomiť, že rodinné politiky a ich nástroje majú častokrát len dočasný efekt. Tie nástroje by navyše mali byť do značnej miery flexibilné a mali by vedieť reagovať na potreby mladých ľudí v danej situácii, v ktorej sa nachádzajú. To je veľmi komplikované a častokrát, budem úprimný, aj veľmi drahé. V prípade Slovenska je situácia o to problematickejšia, že my len tušíme, čo stojí za nízkou plodnosťou, ale nevieme presne identifikovať jednotlivé faktory a ich úlohu v tomto príbehu. Vieme povedať pomerne presne aký priebeh má plodnosť, aké je jej časovanie, vnútorný charakter, ako sa zmenila, alebo mení, ale len málo vieme o pozadí týchto zmien a tohto nastavenia.
V spojitosti s budúcim vývojom počtu detí je potrebné upozorniť na ešte jeden dôležitý aspekt. Existuje akési presvedčenie o tom, že stačí mať úhrnnú plodnosť dve deti, (aby bola zachovaná náhrada za matku a otca), a tým je celý problém s demografiou vyriešený. Naše simulácie však ukazujú, že ani nárast plodnosti nad hranicu dvoch detí na ženu neznamená automaticky, že by došlo k nárastu počtu narodených detí. Dôvod sa skrýva v špecifickej vekovej pyramíde Slovenska. Z reprodukčného veku odišli a odchádzajú početnejšie generácie žien ako do nej naopak v mladšom veku prichádzajú. Kým na začiatku tohto milénia bolo vo veku 15 - 49 rokov približne 1,4 milióna žien, dnes to je o približne 300 tisíc menej a vyhliadky do budúcna hovoria o ďalšom pokračujúcom poklese.
Biedna staroba vs. vojny: Dopady demografickej krízy a migrácie z Afriky
Kým v štátoch zasiahnutých demografickou krízou sa hovorí o kolapse dôchodkových a zdravotníckych systémov, v Afrike opäť raz prepuká hladomor a zúria občianske vojny. Do akej miery je z pohľadu demografov demografická kríza jednoducho len ďalší vývojový stupeň ľudstva - je možné, že zástupy dôchodcov nebudú vedieť vyžiť z penzie, ale je to predsa len omnoho humánnejšie než vraždenie sa vo vojnách?
Afrika je veľmi špecifický kontinent so špecifickým vývojom, veľmi neskorým nástupom a dynamickou premenou zmien v oblasti demografickej reprodukcie. Dôležitým faktorom súčasného a budúceho populačného vývoja je, že viaceré africké štáty majú pomerne mladú vekovú štruktúru, aj keď aj tam už prebieha starnutie. Navyše v oblastiach subsaharskej Afriky je intenzita plodnosti v niektorých štátoch stále enormne vysoká - 5 až 6 detí na ženu. Keď sa k tomu pridá spomínaná mladá veková štruktúra, tak sa bavíme o značnej dynamike populačného rastu, a to aj v kontexte dnešnej celosvetovej situácie.
To so sebou samozrejme prináša aj viaceré problémy. Už teraz tam vznikajú veľké tlaky na zdroje obživy, pitnú vodu a klimatickú migráciu. To je spojené s vyčerpávaním prírodných zdrojov, znečistením životného prostredia a najmä snahou odísť z priestorov, ktoré sú týmto zaťažené. Do súčtu negatív je potrebné zahrnúť aj nestabilitu režimov a systémov, čo tiež neprospieva pozitívnemu výhľadu do budúcnosti. Rovnako spomínané externé faktory, ako je nízke vzdelanie, rodová rovnosť (resp. nerovnosť) a podobne - sú veľmi problematické a môžu ovplyvniť demografický vývoj.
Dôchodkový systém a starnutie populácie na Slovensku
V spojitosti s dôchodkovým systémom a dynamickým starnutím populácie na Slovensku je dôležité podotknúť, že proces starnutia je v najbližších desaťročiach predovšetkým z dôvodu špecifického nastavenia vekovej pyramídy a len čiastočne nízkej plodnosti a migrácie nezvratný. Preto je dôležité sa snažiť jeho negatívne dopady včas identifikovať a pokiaľ možno, v čo najväčšej možnej miere eliminovať. Jednou z ohrozených oblastí je aj sociálny a najmä dôchodkový systém a zdravotníctvo. Vzhľadom na predpokladaný vývoj počtu starobných dôchodcov na jednej strane a prispievateľov do fondu na strane druhej je v podstate súčasný systém neudržateľný v dlhšom horizonte.
Rozprávame sa o situácii, keď v seniorskom veku na Slovensku môže byť v polovici tohto storočia už takmer tretina slovenskej populácie, kým jej početnosť (celej populácie, poznámka redakcie) bude o takmer 400-tisíc - 500-tisíc menšia a teda aj počet pracujúcich sa významne zníži. Niektoré odhady dokonca hovoria, že na jedného dôchodcu by mohlo pripadať maximálne 1,0 - 1,5 pracujúcej osoby. Preto je dôležité si uvedomiť nutnosť samostatného sporenia, investovania a nastavenia takých stratégií, ktoré by eliminovali riziko nízkych štátnych dôchodkov v budúcnosti.
Očakávaná klimatická migrácia z Afriky
Určite musíme očakávať, že Afrika a nezanedbateľná časť jej populácie sa bude snažiť, ak sa nezmenia budúce klimatické modely, odísť do príhodnejších priestorov. Nemusí to byť a priori hneď Európa, ale kontinenty s príhodnejšou klímou. Môžu to byť aj priestory priamo v Afrike. Odhaduje sa, že klimatické zmeny v mnohých prípadoch skôr vyvolajú vnútornú migráciu ako zahraničnú, ale odhady jednoznačne súčasne aj dodávajú, že klimatická migrácia bude enormne rásť z hľadiska objemu presťahovaného obyvateľstva.
Konzervatívne odhady hovoria, že do roku 2050 by sa v dôsledku klimatických zmien na svete mimo hranice svojich štátov mohlo presúvať 100 až 150 miliónov ľudí. Triezvejšie, stredné scenáre hovoria už o nejakej 400-miliónovej migrácii. Vysoké scenáre hovoria dokonca o jednej miliarde. Ak budeme predpokladať, že svetová populácia by sa mohla zastabilizovať niekde na desiatich miliardách, potom zhruba desatina populácie by mohla byť postihnutá klimatickou migráciou. Afrika v tomto smere bude kľúčová, keďže sa odhaduje, že približne 40 percent klimatických migrantov by predstavovali práve migrácie v oblasti Subsaharskej a možno severnej Afriky.
Klimatická migrácia sa však týka aj oblastí ako je napríklad východná, južná Ázia, Karibik, Latinská Amerika. Veľmi ohrozenými sú samozrejme Pacifické ostrovy, kde očakávame nárast hladín svetových oceánov a potenciálny zánik týchto miništátikov.
Komplexná ekonomika migrácie | Business Beyond
Európska migračná politika a budúcnosť
V oblasti migrácie bolo oznámené „nové rámcové partnerstvo“ s tretími krajinami, ktoré vytvára predpoklady na uzatváranie a realizáciu individualizovaných dvojstranných dohôd o riadení migrácie s tretími krajinami. Takisto je dôležité podrobne sledovať stav západobalkánskej trasy a implementácie dohody EÚ s Tureckom.
Kontrola hraníc a Schengenský priestor
Nosným pilierom bezpečnosti je efektívna kontrola vonkajších hraníc. Obnovenie fungovania schengenských hraníc je kľúčovou prioritou. Preto je potrebné pokračovať v procese vytvárania Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, čo je nevyhnutné pre udržanie správneho fungovania Schengenu. Zameriame sa na opatrenia v rámci „balíka inteligentných hraníc" s cieľom posunúť víziu lepšej a bezpečnejšej legálnej mobility bližšie k realite. Rozvinuté technológie sú zásadné pre moderné riadenie hraníc. Slovenské predsedníctvo bude pokračovať v úsilí posilniť výmenu informácií a používania databáz EÚ kompetentnými orgánmi členských štátov.
Pakt o azyle a migrácii
Prijatie Paktu o azyle a migrácii v roku 2024, predstavovalo významný míľnik v migračnej a azylovej politike EÚ. Začatie jeho implementácie od júna 2026, prinesie koordinovanejší rámec pre riadenie migrácie v rámci EÚ. Medzi ďalšie legislatívne zmeny EÚ, patrilo prijatie revidovaného Schengenského hraničného kódexu (nariadenie (EÚ) 2024/1717), ako aj prepracovaná smernica o jednotnom povolení (smernica (EÚ) 2024/1233), ktorá prispela k zjednodušeniu postupu prijímania a k posilneniu ochrany práv pracovníkov.
Ďalším dôležitým míľnikom bolo postupné rozšírenie Schengenského priestoru o Bulharsko a Rumunsko. Kontroly na vnútorných námorných a vzdušných hraniciach boli zrušené od 31. marca 2024 a postupuje sa smerom k zrušeniu kontrol na vnútorných pozemných hraniciach do 1. januára 2025.
Medzinárodná ochrana a potreby trhu práce
Pretrvávajúca útočná vojna Ruska na Ukrajine naďalej spôsobovala vysídľovanie obyvateľstva a Rada EÚ v júni 2024 rozhodla o predĺžení dočasnej ochrany do 4. marca 2025. Počet prvých žiadostí o azyl v EÚ a Nórsku klesol v roku 2024 o 13 % oproti roku 2023, pričom najviac žiadateľov pochádzalo zo Sýrie, Venezuely a Afganistanu. Napriek tomu zostala medzinárodná ochrana kľúčovou oblasťou politického vývoja na národnej, aj EÚ úrovni.
Na národnej úrovni sa prijímali opatrenia na zlepšenie efektívnosti a spravodlivosti systémov medzinárodnej ochrany vo viacerých členských a pozorovateľských krajinách EMN. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2024 bolo zameranie sa na pokrývanie potrieb trhu práce a riešenie nedostatku zručností významnou témou v oblasti legálnej migrácie na národnej úrovni. Digitalizácia a využívanie technológií zostali kľúčovou oblasťou záujmu v súvislosti s legálnej migráciou, azylom, integráciou a inklúziou.