Marián Miezga a inklúzia: Život na invalidnom vozíku a prekonávanie bariér

Slovenská spoločnosť sa postupne stáva otvorenejšou a inkluzívnejšou voči ľuďom so zdravotným postihnutím. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty podpory a začleňovania ľudí na invalidnom vozíku do spoločenského života, od pracovných príležitostí až po kultúrne aktivity. Dôležitou súčasťou inklúzie je aj prístup k umeniu a kultúre. Umenie by malo byť dostupné pre všetkých, bez ohľadu na ich zdravotné postihnutie.

Pracovné príležitosti pre ľudí na invalidnom vozíku

Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím je kľúčové pre ich sebarealizáciu a ekonomickú nezávislosť. Jedným z príkladov úspešnej inklúzie v pracovnom prostredí je Café Luxor v centre Bratislavy. Táto kaviareň zamestnáva ľudí s ťažkým zdravotným hendikepom a ukazuje, že aj človek s postihnutím dokáže vykonávať plnohodnotnú prácu, pokiaľ má na to prispôsobené podmienky.

Café Luxor: Kaviareň s poslaním

Café Luxor je výnimočné miesto, ktorého hlavnou filozofiou je otvorenosť pre všetkých. Jej zamestnanci sa snažia ukázať návštevníkom, že aj človek s postihnutím dokáže vykonávať plnohodnotnú prácu, pokiaľ má na to prispôsobené podmienky. „Pre mňa bolo dôležité nielen dať prácu ľuďom s postihnutím, ale aj budovať verejné povedomie a odstraňovať bariéry,“ hovorí energická „šéfka“ Andrea Moreno.

Jedným z čašníkov v Café Luxor je Vlado Julenyi, reprezentant Slovenska v sledge hokeji. K práci sa dostal vďaka športu. „Šéfka si pozerala našu stránku na sociálnej sieti a našla na nej aj mňa. Ozvala sa mi s ponukou práce, ale práve vtedy sme boli na Majstrovstvách sveta v sledge hokeji v Japonsku. Tak som to aj vypustil z hlavy,“ povedal Vlado. Po príchode domov mu to však nedalo a budúcej „šéfke“ sa ozval. „Práca ma zaujala, predtým som robil v administratíve a toto bola pre mňa nová výzva. Povedal som si, že to skúsim.“

Vlado si na zvedavé otázky návštevníkov už zvykol. „Ľudí zaujíma, ako to zvládam, sú zvedaví na bar, ako to tam máme prispôsobené. Alebo sa ma pýtajú, prečo som na vozíku. Nemám s tým problém, odpoviem im na všetko. Café Luxor oslávilo prvé narodeniny a má medzi zákazníkmi mnoho priateľov. Pre návštevníkov vymýšľa aj zaujímavé podujatia. „Napríklad momentálne je to výstava fotografií, ktoré zachytávajú akcie a život v Café Luxor počas prvého roka fungovania. Výstava sa mohla realizovať aj vďaka šikovným fotografom, nepočujúcim bratom Kováčovcom a Pavlovi Kulkovskému,“ povedala Andrea Moreno a dodala: „Myslím si, že ľudia sa u nás cítia rodinne a to je dôvod, prečo sa k nám vracajú.“

Marián Miezga ako čašník na vozíku

Známa tvár zo seriálu Panelák, herec Marián Miezga, sa posadil a invalidný vozík a začal „zarezávať“. Populárny herec potešil návštevníkov jednej z bratislavských kaviarní, kde od rána pracoval ako čašník na vozíku. Vymenil si tak pozíciu s čašníkom Vladom, ktorý túto prácu robí už vyše roka. Práve pod jeho dohľadom sa v rýchlosti naučil, ako správne na vozíku jazdiť a pritom nerozliať ani kvapku kávy. Marián Miezga sa ako čašník na vozíku osvedčil. V Café Luxor pracujú ľudia s telesným postihnutím. Práve v týchto dňoch si zamestnanci kaviarne pripomenuli už jeden a pol roka od jej otvorenia. Súčasťou kaviarne sú aj známe osobnosti, jej krstnou mamou je herečka Petra Polnišová.

Marián Miezga sa narodil 30. októbra 1974 v Bratislave a je slovenský divadelný, televízny a filmový herec. Vyštudoval herectvo na DF VŠMU Bratislave. Jeho spolužiakmi okrem iných boli i Róbert Jakab, Juraj Kemka, Lukáš Latinák či Marek Majeský. Je členom súboru Astorka Korzo ’90 od roku 2003. Je to jeden z najvýraznejších a najvyťaženejších hercov svojej generácie. Okrem iného účinkovania v dabingu je Marián Miezga obsadzovaný najmä na Brada Pitta, ktorého nadaboval napríklad v sérii filmov Dannyho jedenástka. V dabingoch TV Markíza pre filmy Múmia a Múmia sa vracia, ako aj v iných filmoch nadaboval Brendana Frasera. Ďalším hercom, na ktorého bol Miezga viackrát obsadený je Jack Black. Najznámejšou seriálovou dabingovou postavou u Miezgu je Dexter Morgan (Michael C. Hall).

Vyťaženosť a radosť z práce

Marián Miezga hovorí, že sa vôbec nedíva na svoju kariéru ako na „byť v kurze“. „Sú dni horšie aj lepšie. Práca k nám hercom prichádza nárazovo. Bolo by super, keby sa to dalo usporiadať, čo sa vlastne nedá. Televízie vyrábajú rýchlo a v začiatkoch je to vždy - môžem/nemôžem, a ak nie, ide to robiť niekto iný. Nemáme sa čas nejako špeciálne pripravovať na ponuky.“

Od mája do konca júla mal Marián Miezga šialené tempo. Točil seriál Vo štvorici po Slovensku, končila sa sezóna v divadle, začalo sa skúšať nové predstavenie, točil celovečerný film a do toho ešte Teatro Tatro. „Bolo toho tak veľa, všetko sa zhustilo. Môj život vtedy vyzeral tak, že som skoro ráno odchádzal z domu a vracal som sa až v noci. Potom, našťastie, prišlo pokojnejšie obdobie. Škoda, že sa to nedá nejako rozumne zadeliť. Najradšej by som sa venoval všetkému v pokojnejšom tempe. Lenže realita je iná. Nemám ani čas riešiť, čo a ako je nahustené.“

Pre Mariána Miezgu je najdôležitejšie, či ho osloví projekt. „A nikdy dopredu neviem, čo sa mi zapáči. Samozrejme, každý potrebuje k životu peniaze, každý niečo splácame, živíme rodiny. Ale ak ma projekt uchváti, vždy sa snažím dohodnúť tak, aby sa to dalo urobiť a nešpekulujem nad tým, prečo sa to nedá.“ Marián Miezga nevie nepracovať. A už vôbec si nedokáže predstaviť, čo iné by robil. „Čo robím, ma napĺňa. Neviem však veľa filozofovať o herectve. Je to niečo medzi nebom a zemou. Niekto možno vie o tom teoretizovať, ja nie.“

Teatro Tatro a filmové projekty

Teatro Tatro je pre Mariána Miezgu fenomén. "Raz v zime hrali v Bratislave niektoré pasáže z hry, najmä cirkusové čísla. Zostal som v nemom úžase z toho, čo som videl. Potom som si bol pozrieť kompletné predstavenie a ústa som mal otvorené ešte viac. Okamžite mi bolo jasné, že takéto niečo chcem robiť aj ja. Postupne som sa tam cez Roba a Lukáša dostal." V Teatre Tatre sa stretol výnimočný ansámbel ľudí, ktorí sú zvláštne prepojení. "Ja neviem, ako to Ondro Spišák robí, ale tam je všetko, voľnosť a disciplína súčasne. Ani neviete, ako sa tvorí. Skrátka sa to deje." Mariána Miezgu na tom úžasne baví, že keď sa vymyslí nejaká šialená vec, v Teatre Tatre sa rozmýšľa, ako to urobiť, nie prečo sa to nedá. "Buď sa to vymyslí nejakou magickou mystifikáciou, alebo sa tam skutočne dotiahne trolejbus. Toto ma na tom úžasne baví, lebo potom môže fantázia naozaj pracovať naplno."

Čo sa týka filmových projektov, Marián Miezga točil nízkorozpočtový film s Viktorom Csudaiom. "Dnes sa veľmi ťažko zháňajú peniaze na film, to je známe. Nikto vám nedá len tak tisíce. Návratnosť je v slovenskom filme momentálne problematická. Sme malá krajina, malý trh a do kín chodí málo ľudí. To, že je niečo nízkorozpočtový film, často znamená, že sa škrtí, kde sa len dá. Napríklad na honorároch :). Ale tento scenár je fakt dobrý, dostal príspevok z grantu a ešte sa zohnali peniaze z iných zdrojov. Nie je dôvod zhadzovať ho. Točili sme v najväčších teplách a robili sme všetko pre to, aby bol výsledok dobrý."

Bariéry a podpora

Hoci sa situácia zlepšuje, ľudia na invalidnom vozíku stále čelia mnohým bariéram. Odstraňovanie bariér je kľúčové pre zlepšenie kvality života ľudí na invalidnom vozíku. Je potrebné zabezpečiť, aby boli budovy a verejná doprava prístupné, a aby sa spoločnosť zbavila predsudkov a diskriminácie. Dôležitú úlohu tu zohráva aj štát, ktorý by mal vytvárať politiky a programy na podporu inklúzie.

Inšpiratívne príbehy a sledge hokej

Príbehy ľudí, ktorí prekonali prekážky a dosiahli úspech, sú veľkou inšpiráciou pre ostatných. Vlado Julenyi z Café Luxor je jedným z takýchto príkladov. Jeho príbeh ukazuje, že aj človek na invalidnom vozíku môže byť úspešný v práci a v športe.

Vlado Julenyi je reprezentantom Slovenska v sledge hokeji. Sledge hokej je modifikácia ľadového hokeja pre športovcov s telesným postihnutím dolných končatín. Hráči sedia na saniach a pohybujú sa pomocou dvoch hokejok, ktoré slúžia aj na odrážanie puku. Sledge hokej je dynamický a náročný šport, ktorý si vyžaduje silu, vytrvalosť a zručnosť.

Televízia JOJ a inklúzia

Televízia JOJ sa snaží prinášať programy, ktoré sú inkluzívne a zobrazujú rôzne aspekty života. Medzi takéto programy patria napríklad relácie Inkognito, Nákupné maniačky, Bez servítky a Súdna sieň.

• Inkognito je zábavná relácia, v ktorej sa osobnosti zo sveta šoubiznisu pokúšajú uhádnuť povolanie hosťa, a ak je hosťom známa celebrita, na záver hádajú aj jeho meno bez toho, aby ho videli a počuli.
• Nákupné maniačky je lifestylová relácia pre ženy, ktoré milujú módu a nákupy. V každej časti súťaží päť žien, ktorých úlohou je obliecť sa za dve hodiny a s rozpočtom 400 eur na zadanú tému tak, aby všetkých ohúrili. Finálny ortieľ nad súťažnými outfitmi vynesú porotcovia Marián Hornyák a Ema Fajnor.
• Bez servítky je relácia, v ktorej sa stretáva päť zaujímavých ľudí, pričom každý deň pripraví „hostinu“ a zábavný program jeden z nich. Súťažiaci hodnotia hostiteľa bodmi.
• Súdna sieň je relácia, ktorá zobrazuje rôzne súdne prípady.

tags: #miezga #na #invalidnom #voziku