Slovensko v posledných desaťročiach prešlo výraznými zmenami v oblasti trhu práce. Analýza dlhodobého vývoja nezamestnanosti poskytuje cenné informácie o ekonomickej situácii krajiny, sociálnych trendoch a efektívnosti politík zamestnanosti. Tento článok sa zameriava na štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR, aby poskytol komplexný prehľad o vývoji nezamestnanosti na Slovensku.
Nový kľúčový ukazovateľ: Podiel disponibilných uchádzačov (PDU)
Hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti sa od januára 2023 stal Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, označovaný skratkou PDU. Nezamestnanosť bude vykazovaná pomocou indikátora PDU na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni, a po novom aj na úrovni miest a obcí. Rezort práce pravidelne zverejňoval hodnoty indikátora PDU aj v minulom roku. Jeho vývoj kopíroval vývoj predošlého primárneho ukazovateľa, ktorým bola MEN.
„Jedným z viacerých benefitov nového ukazovateľa je detailnejšie sledovanie nezamestnanosti. Budeme mať údaje na úrovni obcí, kým predtým sme sa pohybovali na úrovni okresov.“ „Pri metodike výpočtu nového ukazovateľa nezamestnanosti sme sa inšpirovali metodikou sledovania nezamestnanosti v susednej Českej republike,“ dodal Krajniak.
Odborníci z Inštitútu pre sociálnu politiku hovoria o pozitívach indikátora PDU. Vďaka využívaniu výlučne administratívnych údajov umožní podľa nich PDU presné a včasné monitorovanie nezamestnanosti aj pre menšie geografické celky vrátane okresov, miest a obcí. Prechod na ďalší ukazovateľ PDU okrem skvalitnenia monitorovania nezamestnanosti na okresnej úrovni dopomôže podľa inštitútu aj k dlhodobej kontinuite v metodike sledovania nezamestnanosti, keďže PDU nebude ovplyvnený ani metodickými zmenami v harmonizovaných celoeurópskych výberových zisťovaniach. Pri výpočte ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa využívajú aj vstupy z Výberového zisťovania pracovných síl, ktoré v súlade s harmonizovanou metodikou Eurostatu nemusí byť reprezentatívne pre menšie geografické celky.
Porovnanie PDU a MEN
V januári 2023 PDU medzimesačne stúpol na úroveň 4,44 percenta, kým MEN oproti vlaňajšiemu decembru klesla. Opačný vývoj týchto ukazovateľov spôsobil opačný vývoj menovateľov, ktoré vstupujú do výpočtu jednotlivých ukazovateľov. Pre indikátor PDU je to počet obyvateľov v produktívnom veku, ktorý medzimesačne mierne klesol, a pre ukazovateľ MEN je to počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorý oproti minuloročnému decembru poskočil približne o 3 percentá.
Historické minimá a nové trendy (2024-2025)
Roky 2024 a 2025 priniesli pozoruhodné výsledky v oblasti nezamestnanosti. Počet ľudí bez práce, ako aj miera nezamestnanosti dosiahli historicky najnižšie čísla od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Miera nezamestnanosti na konci roka 2024 dosiahla vynikajúci výsledok 5,9 %. Počet uchádzačov o prácu klesol pod 165 tisíc, čo predstavuje historické minimum. Ukazovateľ miery evidovanej nezamestnanosti sa znížil na 4,84 %, čo bolo najnižšie hodnotenie od jeho zavedenia v roku 1997.
V marci 2025 Podiel disponibilných uchádzačov (PDU) o zamestnanie v produktívnom veku dosiahol úroveň 3,72 %. Ide o najnižšiu úroveň od januára 2021, odkedy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR tento ukazovateľ sleduje. Medziročne ide o pokles o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.) a v medzimesačnom porovnaní je to zníženie o 0,07 p. b. Klesajúci trend pokračoval aj v apríli 2025 a opäť prepisoval historické minimá. Počet ľudí bez práce bol opäť najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci apríla 2025 161 337 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od januára 1993. PDU dosiahol v apríli 2025 úroveň 3,71 percenta, čo je najnižšia úroveň od januára 2021. Najnižšie hodnoty dosiahli aj ďalšie ukazovatele. Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla najnižšiu hodnotu v modernej histórii Slovenska - 5,79%. Rovnako aj miera evidovanej nezamestnanosti, bývalý hlavný ukazovateľ nezamestnanosti rezortu práce, dosiahol najnižšiu úroveň od roku 1997, a to 4,83 percenta.
Politici, kufríky s peniazmi a 18 rokov súdov. JOZEF MAJSKÝ
„Trend poklesu nezamestnanosti pokračuje a my robíme všetko pre to, aby pretrval. V záujme ekonomiky Slovenska a životnej úrovne jeho obyvateľov rozvíjame viacero národných projektov, v rámci ktorých efektívne podporujeme ľudí bez práce, ale aj zamestnávateľov.“
Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
Napriek celkovo pozitívnemu vývoju pretrvávajú významné regionálne rozdiely. V marci 2025 bol najnižší PDU zaznamenaný v Bratislavskom kraji (2,42 %), naopak, najvyšší v Prešovskom kraji (5,77 %). Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Košickom kraji, kde PDU dosiahol 4,61 % a medzimesačne sa znížil až o 0,09 p. V roku 2024 dosahovala miera nezamestnanosti v regiónoch od 2 % v Bratislavskom kraji do 10,5 % v Prešovskom kraji.
Na konci apríla 2025 už tradične zaznamenal najnižší PDU Bratislavský kraj, a to na úrovni 2,41 percenta. Najvyšší PDU zaznamenal Prešovský kraj - 5,78 percenta. Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Nitrianskom kraji, kde PDU dosiahol 2,77 percenta a medzimesačne sa znížil až o 7 stotín percentuálneho bodu.
Tabuľka: PDU v krajoch SR (marec 2025 vs. apríl 2025)
| Kraj | PDU marec 2025 | PDU apríl 2025 | Medzimesačná zmena |
|---|---|---|---|
| Bratislavský | 2,42 % | 2,41 % | -0,01 p. b. |
| Nitriansky | - | 2,77 % | -0,07 p. b. |
| Košický | 4,61 % | - | -0,09 p. b. |
| Prešovský | 5,77 % | 5,78 % | +0,01 p. b. |
Ostatné kraje | - | - | - |
Najvýraznejšia medziročná pozitívna zmena nastala v Košickom kraji, kde miera nezamestnanosti klesla z 9,7 % v poslednom štvrťroku 2023 na úroveň 8 % v závere roka 2024. Na konci roka 2024 hlásili okresy Nitra a Piešťany najnižšiu mieru nezamestnanosti (2 %), naopak, dvojcifernú nezamestnanosť si pripísali okresy Rimavská Sobota a Kežmarok. V okrese Rimavská Sobota, ktorý dlhodobo čelí najvyššej nezamestnanosti, sa PDU v auguste 2025 znížil na 9,85 % z júlových 10,18 %.
„Pri pohľade na čísla z predošlých období vidíme, že sa nám pomaly darí znižovať rozdiely medzi regiónmi v oblasti nezamestnanosti. Práve toto bol problém, ktorý v minulosti veľmi výrazne ťažil Slovensko. S príchodom PDU prichádza príležitosť presnejšie zacieliť podporné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a presnejšie merať aj ich dopad.“
Štruktúra nezamestnanosti
V štruktúre nezamestnaných na Slovensku dlhodobo prevládajú ľudia, ktorí sú bez práce 12 a viac mesiacov, teda dlhodobo nezamestnaní. V priemere za rok 2024 tvorili 65 % všetkých nezamestnaných, ich počet dosiahol 96 tisíc osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 9 %. V predchádzajúcich rokoch táto skupina nezamestnaných prevyšovala 100 tisíc osôb. Ľudia, ktorí doposiaľ nikdy nepracovali, tvorili približne tretinu nezamestnaných (53 tisíc osôb). Do tejto skupiny patria aj absolventi škôl.
V marci 2025 bolo v evidencii úradov práce 36 721 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva. V evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v apríli 2025 36 125 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012. Najnižšiu úroveň od januára 2013 dosiahol počet absolventov vysokých škôl v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
„V roku 2013 bol takmer každý štvrtý mladý človek do 29 rokov bez práce. V apríli tohto roka to bol každý siedmy. Mladí ľudia chcú mať svoj život vo vlastných rukách, aktívne zlepšovať svoju životnú situáciu a nebyť závislí na limitovanej podpore zo strany štátu.“
Faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť
Na trhu práce na Slovensku pôsobí viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň nezamestnanosti:
- Ekonomický rast: Celková ekonomická situácia krajiny má priamy vplyv na tvorbu pracovných miest a dopyt po pracovnej sile.
- Štrukturálne zmeny: Zmeny v priemyselnej štruktúre a technologický pokrok môžu viesť k zániku niektorých pracovných miest a vzniku nových, čo si vyžaduje rekvalifikáciu a adaptáciu pracovnej sily.
- Demografické trendy: Klesajúca populácia a starnutie obyvateľstva môžu viesť k nedostatku pracovnej sily v niektorých sektoroch.
- Vzdelávací systém: Kvalita a zameranie vzdelávacieho systému ovplyvňuje pripravenosť absolventov na trh práce.
- Politiky zamestnanosti: Aktívne a pasívne politiky zamestnanosti, ako aj legislatíva v oblasti pracovného práva, majú vplyv na úroveň a štruktúru nezamestnanosti.
Nedostatok pracovnej sily a zahraniční pracovníci
S klesajúcou nezamestnanosťou sa na Slovensku čoraz viac prejavuje nedostatok pracovnej sily. Na konci roka 2024 bol počet voľných pracovných miest nad 98 tisíc, pričom najviac ľudí chýbalo v priemysle. Dopyt po operátoroch strojov bol v roku 2024 oproti obdobiu spred pandémie vyšší až o 40 %. Až dve tretiny voľných pozícií sa nachádzajú na západe krajiny. V okresoch Nitra a Bratislava je počet pracovných ponúk až trikrát vyšší než počet nezamestnaných.
Nedostatok zamestnancov je čiastočne kompenzovaný príchodom zahraničných pracovníkov. Na konci roka 2024 pracovalo na Slovensku 114 tisíc zahraničných pracovníkov. Podiel cudzincov na zamestnancoch (podľa údajov VZPS) aktuálne predstavuje 4 % a za uplynulých 10 rokov narástol osemnásobne. Každý trinásty operátor výroby je z cudziny. Relatívne najviac, približne 13 %, ich pracuje ako operátori strojov a pomocní pracovníci. Medzi TOP3 krajiny, odkiaľ k nám pracovníci prichádzajú, patria Ukrajina, Srbsko a Rumunsko. Celkový počet voľných pracovných miest na konci apríla 2025 dosiahol 103 367. V decembri 2022 to bolo 81 699, kým v januári 2023 81 213.
Rozdiely v metodike merania nezamestnanosti
Je dôležité si uvedomiť, že existujú rôzne metodiky merania nezamestnanosti, ktoré môžu viesť k rozdielnym výsledkom. Napríklad, Eurostat používa metodiku, ktorá sa líši od metodiky ÚPSVaR. V júni 2007 Eurostat uviedol, že Slovensko má najvyššiu nezamestnanosť v EÚ (10,7 %), čo bolo spôsobené práve rozdielnou metodikou merania.
tags: #miera #nezamestnanosti #upsvar