Miera nezamestnanosti podľa ÚPSVaR: Analýza a vývoj

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného procesu. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce.

Presné podmienky ohľadne registrovanej nezamestnanosti upravuje legislatíva príslušných štátov. Evidovaní nezamestnaní majú vo väčšine priemyselných štátov nárok na sociálne príjmy. Pre čerpanie takýchto sociálnych výhod musia spĺňať určité podmienky. Výška sociálnych príjmov priamo ovplyvňuje motiváciu nezamestnaných pracovať; platená práca musí byť v porovnaní so sociálnymi výhodami vyššia. Vzhľadom na rôzne podmienky v rôznych krajinách, nie sú údaje o evidovanej nezamestnanosti medzinárodne porovnateľné.

Typy nezamestnanosti

• Systémová (cyklická): Je spojená s hospodárskym cyklom.
• Štrukturálna: Súvisí s nerovnomernosťou dopytu a ponuky práce a všeobecného vedeckého rozvoja; nezamestnaný objektívne nemôže získať prácu vo svojom odbore, súvisí s celou ekonomikou.
• Sezónna: Vzťahuje sa na sezónnu prácu.
• Skrytá: Časť nezamestnaných nie je v žiadnej evidencii (napr. bezdomovci), časť si aktívne nehľadá prácu (ale po zvýšení ponúkaných miezd sú ochotní nastúpiť do zamestnania), časť má objektívne prekážky.
• Dobrovoľná: Je stav, pri ktorom sa osoba dobrovoľne rozhodne pre nezamestnanosť.

Účastníci trhu práce a faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť

Zo strany zamestnancov ovplyvňuje nezamestnanosť motivácia zadovážiť si finančné prostriedky na živobytie. Tí, ktorí ponúkajú a teda predávajú svoju pracovnú silu na trhu práce, sú vybavení rôznym stupňom zručností a schopností závislých od vzdelania a kvalifikácie. Od nich závisí schopnosť vykonávania rôzne náročnej a zložitej pracovnej činnosti. V ideálnej situácii priamo úmerne k týmto schopnostiam, ktoré ponúkajú, získavajú protihodnotu za svoju prácu, od toho, kto ich pracovnú silu využíva a platí za ňu.

Na strane zamestnávateľov ovplyvňujú nezamestnanosť finančné, administratívne a vecné prekážky. Finančné a vecné prekážky predstavujú náklady na zadováženie technológie, priestorov či pracovnú silu. Je to aj výška rôznych typov daní, odvodov a poplatkov. Administratívne prekážky sú administratívne požiadavky, ktoré je potrebné spĺňať, aby podnikateľská činnosť mohla byť vykonávaná.

Metodika sledovania nezamestnanosti

Hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti sa od januára 2023 stal Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, označovaný skratkou PDU. Nezamestnanosť bude vykazovaná pomocou indikátora PDU na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni, a po novom aj na úrovni miest a obcí. Rezort práce pravidelne zverejňoval hodnoty indikátora PDU aj v minulom roku.

Odborníci z Inštitútu pre sociálnu politiku hovoria o pozitívach indikátora PDU. Vďaka využívaniu výlučne administratívnych údajov umožní podľa nich PDU presné a včasné monitorovanie nezamestnanosti aj pre menšie geografické celky vrátane okresov, miest a obcí. Prechod na ďalší ukazovateľ PDU okrem skvalitnenia monitorovania nezamestnanosti na okresnej úrovni dopomôže podľa inštitútu aj k dlhodobej kontinuite v metodike sledovania nezamestnanosti, keďže PDU nebude ovplyvnený ani metodickými zmenami v harmonizovaných celoeurópskych výberových zisťovaniach. „Pri metodike výpočtu nového ukazovateľa nezamestnanosti sme sa inšpirovali metodikou sledovania nezamestnanosti v susednej Českej republike,“ dodal Krajniak.

Porovnanie PDU a MEN

Vývoj PDU kopíroval vývoj predošlého primárneho ukazovateľa, ktorým bola Miera Evidovanej Nezamestnanosti (MEN). V januári 2023 však PDU medzimesačne stúpol, kým MEN oproti vlaňajšiemu decembru klesla. Opačný vývoj týchto ukazovateľov spôsobil opačný vývoj menovateľov, ktoré vstupujú do výpočtu jednotlivých ukazovateľov. Pre indikátor PDU je to počet obyvateľov v produktívnom veku, ktorý medzimesačne mierne klesol, a pre ukazovateľ MEN je to počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorý oproti minuloročnému decembru poskočil približne o 3 percentá.

Medzinárodná organizácia práce (ILO) a Výberové zisťovania pracovných síl (VZPS)

Podľa metodiky ILO je nezamestnanou osobou osoba, ktorá nepracuje, je v ekonomicky aktívnom veku, aktívne si hľadá prácu a je schopná a ochotná nastúpiť do zamestnania. Táto definícia sa používa pri výberových zisťovaniach stavu pracovných síl (VZPS, anglicky Labour Force Survey), ktoré realizuje raz štvrťročne Eurostat a výsledky na jej základe publikuje SLOVSTAT - Štatistický úrad SR.

VZPS sú priebežným monitorovaním pracovných síl na základe priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach. Základ pre zisťovanie pracovných síl tvorí stratifikovaný výber bytov, ktorý rovnomerne pokrýva celé územie Slovenska. Do vzorky je štvrťročne zaradených 10 250 bytov, čo predstavuje 0,6 % z celkového počtu trvale obývaných bytov na Slovensku. Predmetom zisťovania sú všetky osoby vo veku od 15 rokov žijúce v domácnostiach vybraných bytov bez ohľadu na to, či majú v byte trvalý, prechodný alebo nehlásený pobyt, okrem inštitucionálneho obyvateľstva. Každá vybraná domácnosť zostáva vo vzorke päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Všetky zistené údaje sa prepočítavajú na aktuálne demografické údaje o obyvateľstve Slovenska prevzaté zo štatistického zisťovania o pohybe obyvateľstva.

Nezamestnaní podľa VZPS (ILO) sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni nemajú prácu, ktoré si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú prácu a ktoré sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Tieto osoby môžu, ale nemusia byť evidované na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnané. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek.

Vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku

Nezamestnanosť v decembri 2025

PDU, hlavný ukazovateľ nezamestnanosti, dosiahol v decembri 2025 úroveň 4,09 percenta, medzimesačne sa zvýšil o 21 stotín percentuálneho bodu. Celkový počet uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahol na konci minulého mesiaca úroveň 172 707. Medzimesačný rast nezamestnanosti na konci roka je bežný, rezort práce ho zaznamenal každý rok od roku 2020.

Na vývoj v decembri 2025 mala vplyv úprava výšky dávok v nezamestnanosti, čo potvrdili v komentári analytici Inštitútu sociálnej politiky: „Podľa nášho názoru išlo skôr o časový posun registrácií na úradoch práce než o náhly nárast straty pracovných miest v ekonomike. Nezamestnaní, ktorí by sa za štandardných okolností zaregistrovali až v januári, sa tak objavili v evidencii už v decembri, čím sa dočasne skreslil medziročný aj medzimesačný obraz vývoja nezamestnanosti". Analytici očakávajú v januári iba tlmený nárast nezamestnanosti, poprípade stagnáciu.

Počas posledného mesiaca v roku 2025 pokračoval pokles počtu absolventov škôl bez práce. Uchádzačov o zamestnanie s ukončeným stredoškolským vzdelaním bolo v evidencii 7 067, o 298 menej ako v novembri. Na trhu práce bolo takmer 120-tisíc voľných pracovných miest, presnejšie 117 271 (119 259 v novembri 2025).

Nezamestnanosť v apríli 2025

Takmer všetky hlavné ukazovatele nezamestnanosti dosiahli v marci 2025 najnižšie hodnoty. Klesajúci trend pokračoval aj v apríli a opäť prepisoval historické minimá. Počet ľudí bez práce bol opäť najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci minulého mesiaca 161 337 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od januára 1993.

Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, dosiahol v apríli 2025 úroveň 3,71 percenta. Je to najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje. Najnižšie hodnoty dosiahli aj ďalšie ukazovatele. Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla najnižšiu hodnotu v modernej histórii Slovenska - 5,79%. Rovnako aj miera evidovanej nezamestnanosti, bývalý hlavný ukazovateľ nezamestnanosti rezortu práce, dosiahol najnižšiu úroveň od roku 1997, a to 4,83 percenta.

Na konci apríla dosiahol počet uchádzačov o zamestnanie najnižšiu úroveň od januára 1993 - 161 337 osôb. „Trend poklesu nezamestnanosti pokračuje a my robíme všetko pre to, aby pretrval. V záujme ekonomiky Slovenska a životnej úrovne jeho obyvateľov rozvíjame viacero národných projektov, v rámci ktorých efektívne podporujeme ľudí bez práce, ale aj zamestnávateľov."

V evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v apríli 36 125 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva. Najnižšiu úroveň od januára 2013 dosiahol počet absolventov vysokých škôl v evidencii uchádzačov o zamestnanie. „V roku 2013 bol takmer každý štvrtý mladý človek do 29 rokov bez práce. V apríli tohto roka to bol každý siedmy. Mladí ľudia chcú mať svoj život vo vlastných rukách, aktívne zlepšovať svoju životnú situáciu a nebyť závislí na limitovanej podpore zo strany štátu." Počet voľných pracovných miest: 103 367.

Nezamestnanosť v marci 2025

Nezamestnanosť meraná podielom disponibilných uchádzačov (PDU) o zamestnanie v produktívnom veku dosiahla v marci tohto roka 3,72 %. Ide o najnižšiu úroveň od januára 2021, odkedy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR tento ukazovateľ sleduje. Medziročne ide o pokles o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.) a v medzimesačnom porovnaní je to zníženie o 0,07 p. b.

„Už dlhšie sa nezamestnanosť na Slovensku pohybuje blízko najnižších úrovní. Prešli iba štyri mesiace a máme tu ďalšie historické minimum. Som presvedčený, že mimoriadne pozitívny vývoj na trhu práce je aj vizitkou práce nášho rezortu." Najnižšie úrovne dosiahli aj iné ukazovatele. Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie klesla v treťom mesiaci tohto roka na hodnotu 5,81 %, čo je najmenej od januára 1993. Rovnako aj ukazovateľ miery evidovanej nezamestnanosti sa znížil na 4,84 %, čo bolo najnižšie hodnotenie od jeho zavedenia v roku 1997. Celkovo zaznamenali úrady práce na konci marca 162 030 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od rozdelenia Československa.

V marci bolo 36 721 uchádzačov o prácu vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort začal tento údaj sledovať. „Je veľmi pozitívne, že nezamestnanosť klesala v každom kraji. V marci bolo menej mladých ľudí bez práce, ale aj tých vo veku nad 50 rokov. Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných. Pre nás je aktuálny vývoj významný hlavne preto, lebo nízka nezamestnanosť znamená menej chudoby. Potvrdzujú to aj štatistiky. Medzimesačne klesol počet uchádzačov o prácu o 2478 osôb. Na trhu práce sa umiestnilo v marci 2025 viac ako 13 000 ľudí, čo je medzimesačne zvýšenie o 1147. V minulom mesiaci bolo 102 697 voľných pracovných miest, z toho najviac v Bratislavskom kraji, celkovo 45 509. Najmenej ich bolo v Prešovskom kraji, a to 2886.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti

Pri pohľade na čísla z predošlých období vidíme, že sa nám pomaly darí znižovať rozdiely medzi regiónmi v oblasti nezamestnanosti. Práve toto bol problém, ktorý v minulosti veľmi výrazne ťažil Slovensko. S príchodom PDU prichádza príležitosť presnejšie zacieliť podporné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a presnejšie merať aj ich dopad.

Uchádzači o zamestnanie a podpora v nezamestnanosti

Evidovaní nezamestnaní ľudia registrovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí si chcú nájsť prácu, sa nazývajú uchádzač o zamestnanie. Podmienky registrácie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najprv je potrebné, aby si nezamestnaná osoba podala písomnú žiadosť. Po podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento občan nie je v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere, v služobnom vzťahu alebo doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia. Nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, môže vykonávať zárobkovú činnosť a jeho mesačná mzda za tento výkon nepresahuje 65% zo sumy životného minima.

Uchádzačom o zamestnanie nie sú záujemcovia o zamestnanie, ktorí sú zamestnancami, ale hľadajú iné zamestnanie alebo chcú zmeniť či zlepšiť si svoju kvalifikáciu formou vzdelávania a prípravy na trh práce. Záujemca o zamestnanie môže požiadať o sprostredkovanie vhodného zamestnania a tým bude zaradený do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti. Záujemca môže podať žiadosť o sprostredkovanie zamestnania na ktorýkoľvek úrad alebo aj na viac úradov.

Dávka v nezamestnanosti

Podpora v nezamestnanosti môže byť rôzneho druhu. Každý poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti po splnení všetkých zákonných podmienok priznania dávky v nezamestnanosti. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a zaniká uplynutím šiestich mesiacov (tí, ktorí splnili podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch), resp. štyroch mesiacov (tí, ktorí splnili podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch). Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

Dlhodobá nezamestnanosť a jej dopady

Určité skupiny nezamestnaných potrebujú zvýšenú podporu a pomoc. Je u nich preukázateľné zvýšené riziko psychického, zdravotného aj sociálneho ohrozenia. Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj:

1. Fáza optimizmu: Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť.
2. Fáza pesimizmu: Na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menejcennosti, nastáva strata sebavedomia a sebaúcty, prichádzajú pocity, ktoré sú subjektívne veľmi zničujúce, môžu vyústiť až do samovražedných pokusov.
3. Fáza fatalizmu: Subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty.

Dlhodobá nezamestnanosť je častá u osôb, ktoré sú počas svojej pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy atď.), a tiež aj niektorých regiónov Slovenska. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje pre spoločnosť vyššie náklady, ako sprostredkovanie práce krátkodobo nezamestnaným osobám. Pre dlhodobo nezamestnaného znamená komplikácie.

tags: #miera #nezamestnanosti #podla #upsvar