Metodika výpočtu počtu nezamestnaných ÚPSVaR na Slovensku: Komplexný pohľad

Nezamestnanosť predstavuje komplexný jav, ktorý ovplyvňuje ekonomickú a sociálnu stabilitu krajiny. Jej presné meranie je kľúčové pre tvorbu efektívnych politík trhu práce. Na Slovensku sa meranie nezamestnanosti riadi metodikou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje aktuálnym potrebám trhu práce.

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na metodiku merania nezamestnanosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), zohľadňujúc jej historický vývoj, súčasné postupy a relevantné faktory.

Úvod do problematiky nezamestnanosti

Nezamestnanosť predstavuje stav, kedy osoby schopné a ochotné pracovať nemôžu nájsť platené zamestnanie. Miera nezamestnanosti je jedným z hlavných indikátorov ekonomického zdravia krajiny. Vysoká nezamestnanosť môže viesť k sociálnym problémom, ako je chudoba, zvýšená kriminalita a znížená kvalita života. Preto je presné a spoľahlivé meranie nezamestnanosti nevyhnutné pre efektívne riadenie trhu práce a tvorbu sociálnych politík.

Historický vývoj metodiky merania nezamestnanosti

Metodika merania nezamestnanosti na Slovensku prešla viacerými zmenami v závislosti od vývoja ekonomiky a trhu práce. Je dôležité poznať historický kontext, aby sme lepšie pochopili súčasné postupy a ich opodstatnenosť.

Nezamestnanosť na Slovensku má od roku 2013 klesajúcu tendenciu. V marci dosiahla miera nezamestnanosti, vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, hodnotu 5,81 %, čo predstavuje najnižšiu úroveň od januára 1993. Podobne aj miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) klesla na 4,84 %, čo je najnižšia hodnota od jej zavedenia v roku 1997. Disponibilná miera nezamestnanosti (PDU) v marci dosiahla úroveň 3,72 %, čo je najnižšia hodnota od januára 2021, kedy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR začalo tento ukazovateľ sledovať. Medziročne ide o pokles o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.) a medzimesačne o 0,07 p. b. Tento pokles naznačuje zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce a zvyšujúcu sa dostupnosť pracovnej sily.

Avšak, treba poznamenať, že pokles nezamestnanosti v roku 2013 bol do určitej miery zapríčinený zmenou metodiky merania nezamestnanosti, ktorú ÚPSVaR zmenilo v lete toho roku a aj vďaka tejto zmene je dnešná miera nezamestnanosti pod 10%. Od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, péenke, rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi.

Súčasná metodika merania nezamestnanosti ÚPSVaR

ÚPSVaR používa na meranie nezamestnanosti kombináciu administratívnych zdrojov a výberových zisťovaní. Medzi hlavné ukazovatele patria:

• Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie: Tento ukazovateľ vyjadruje pomer celkového počtu registrovaných uchádzačov o zamestnanie k celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Poskytuje široký pohľad na nezamestnanosť, pretože zohľadňuje všetkých registrovaných uchádzačov bez ohľadu na ich pripravenosť na nástup do práce.
• Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN): Tento ukazovateľ sleduje podiel evidovaných uchádzačov o zamestnanie na celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Je to tradičný ukazovateľ, ktorý sa dlhodobo používa na monitorovanie nezamestnanosti na Slovensku.
• Disponibilná miera nezamestnanosti (PDU): Tento ukazovateľ meria podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Disponibilní uchádzači sú tí, ktorí sú schopní okamžite nastúpiť do práce. Od januára 2023 sa stal PDU hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti.
• Miera nezamestnanosti podľa VZPS (ILO metodológia): Podiel počtu nezamestnaných osôb podľa definície Medzinárodnej organizácie práce (ILO) na celkovej pracovnej sile.
• Miera dlhodobej nezamestnanosti: Podiel počtu osôb nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov na celkovej pracovnej sile.

Zavedenie indikátora PDU ako hlavného ukazovateľa nezamestnanosti

Od januára 2023 sa hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti stal podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, označovaný skratkou PDU. Nezamestnanosť sa bude vykazovať pomocou indikátora PDU na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni, a po novom aj na úrovni miest a obcí. Indikátor PDU, teda podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v januári medzimesačne stúpol na úroveň 4,44 percenta.

Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, jedným z benefitov nového ukazovateľa je detailnejšie sledovanie nezamestnanosti. Údaje sú dostupné na úrovni obcí, čo umožňuje presnejšie zacielenie podporných opatrení. Rezort práce pravidelne zverejňoval hodnoty indikátora PDU aj v minulosti a jeho vývoj kopíroval vývoj predošlého primárneho ukazovateľa, ktorým bola MEN.

V januári 2023 však PDU medzimesačne stúpol, kým MEN oproti vlaňajšiemu decembru klesla. Opačný vývoj týchto ukazovateľov spôsobil opačný vývoj menovateľov, ktoré vstupujú do výpočtu jednotlivých ukazovateľov. Pre indikátor PDU je to počet obyvateľov v produktívnom veku, ktorý medzimesačne mierne klesol, a pre ukazovateľ MEN je to počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorý oproti minuloročnému decembru poskočil približne o 3 percentá.

Odborníci z Inštitútu pre sociálnu politiku zdôrazňujú pozitíva indikátora PDU. Vďaka využívaniu výlučne administratívnych údajov umožní PDU presné a včasné monitorovanie nezamestnanosti aj pre menšie geografické celky vrátane okresov, miest a obcí. Prechod na ukazovateľ PDU okrem skvalitnenia monitorovania nezamestnanosti na okresnej úrovni dopomôže aj k dlhodobej kontinuite v metodike sledovania nezamestnanosti, keďže PDU nebude ovplyvnený ani metodickými zmenami v harmonizovaných celoeurópskych výberových zisťovaniach. "Pri pohľade na čísla z predošlých období vidíme, že sa nám pomaly darí znižovať rozdiely medzi regiónmi v oblasti nezamestnanosti. Práve toto bol problém, ktorý v minulosti veľmi výrazne ťažil Slovensko. S príchodom PDU prichádza príležitosť presnejšie zacieliť podporné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a presnejšie merať aj ich dopad," dodávajú odborníci.

Inšpirácia metodikou sledovania nezamestnanosti v Českej republike

"Pri metodike výpočtu nového ukazovateľa nezamestnanosti sme sa inšpirovali metodikou sledovania nezamestnanosti v susednej Českej republike," uviedol Krajniak. Táto inšpirácia poukazuje na snahu o zosúladenie metodiky merania nezamestnanosti so štandardmi v Európskej únii.

Faktory ovplyvňujúce mieru nezamestnanosti

Mieru nezamestnanosti ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Ekonomické faktory: Hospodársky rast, štruktúra ekonomiky, investície, inovácie.
• Demografické faktory: Veková štruktúra obyvateľstva, migrácia, úroveň vzdelania.
• Inštitucionálne faktory: Zákonodárstvo v oblasti trhu práce, politika zamestnanosti, sociálna politika.
• Globálne faktory: Globalizácia, medzinárodný obchod, technologický pokrok.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti

Nezamestnanosť sa na Slovensku prejavuje rozdielne v jednotlivých krajoch, čo odráža lokálne ekonomické podmienky a štruktúru trhu práce. V marci bola najnižšia miera nezamestnanosti zaznamenaná v Bratislavskom kraji, a to 2,42 %. Naopak, najvyššiu nezamestnanosť vykazovali úrady práce v Prešovskom kraji, kde dosiahla 5,77 %.

V roku 2025 bola napríklad miera nezamestnanosti v Bratislave 2.9 %, v Košiciach 3.3%, zatiaľ čo v regióne 3R (Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava) dosahovala 12.8 %. Banskobystrický kraj mal v roku 2025 mieru nezamestnanosti 10.5 %. Orava mala v tom istom roku mieru nezamestnanosti 3.6 %.

Z hľadiska medzimesačného vývoja zaznamenal najvýraznejší pokles Košický kraj, kde nezamestnanosť klesla o 0,9 p. b. na hodnotu 4,61 %. Dáta Štatistického úradu ukazujú, že nezamestnanosť sa v 2. štvrťroku zhoršila v piatich z ôsmich krajov, hoci väčšinou len mierne. Najviac nezamestnaných už tradične pripadá na Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. "Najväčšie výzvy vidíme dlhodobo v regiónoch na východe krajiny, kde sa kumuluje viacero problémov - slabšia infraštruktúra, nižšia ekonomická aktivita a obmedzené investičné príležitosti," hovorí Zuzana Rumiz.

Tabuľka: Miera PDU v regiónoch SR (Marec 2025)

Nezamestnanosť mladých a starších ľudí

Špecifickou skupinou na trhu práce sú mladí ľudia do 29 rokov. V marci bolo evidovaných 36 721 uchádzačov o zamestnanie v tejto vekovej kategórii, čo je najmenej od roku 2012, kedy rezort začal tieto údaje sledovať. Tento pozitívny vývoj naznačuje zlepšujúce sa možnosti pre mladých ľudí na trhu práce.

Zároveň, "V marci bolo menej mladých ľudí bez práce, ale aj tých vo veku nad 50 rokov. Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných."

Politiky trhu práce a ich vplyv na nezamestnanosť

Štát aktívne zasahuje do trhu práce prostredníctvom rôznych politík zamestnanosti. Tieto politiky možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

• Aktívne politiky trhu práce: Zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie a podporu tvorby nových pracovných miest. Patria sem napríklad rekvalifikačné kurzy, podpora zamestnávania znevýhodnených skupín, príspevky na podnikanie a podpora mobility za prácou. Dôležitým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sú aj projekty zamerané na inklúziu ekonomicky neaktívnych do zamestnania, ako napríklad projekt SKRS (Skalica, Krompachy, Rimavská Sobota), ktorý sa realizuje od júna 2025 do decembra 2026. Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný. Príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne pár sto ľudí.
• Pasívne politiky trhu práce: Zamerané na poskytovanie sociálnej podpory nezamestnaným osobám. Patria sem napríklad dávky v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi.

Praktický príklad na výpočet výšky dávky v nezamestnanosti v roku 2024

Podmienky a výšku dávky v nezamestnanosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Praktický príklad: Pani Andrea bola dňa 1.5.2024 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR. Za posledné 4 roky pracovala na základe pracovnej zmluvy v období od 1.7.2020 do 30.4.2024. Podmienku zaradenia do evidencie na ÚPSVaR a počtu dní poistného na poistenie v nezamestnanosti (najmenej 730 dní) spĺňa, a teda vzniká jej nárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodujúcim obdobím sú 2 roky, ktoré predchádzajú dňu zaradenia do evidencie na ÚPSVaR - tzn. obdobie od 1.5.2022 do 30.4.2024. Pani Mária mala mesačnú hrubú mzdu 900 eur, a teda jej vymeriavací základ za je 21 600 eur (900 eur x 24 mesiacov).

Zmeny v legislatíve a ich dopad na zamestnanosť

Zmeny v dávkovom, odvodovom a daňovom systéme majú priamy dopad na zamestnanosť. Zvyšovanie minimálnej mzdy, zmeny v odvodoch a daniach ovplyvňujú náklady práce a môžu mať vplyv na zamestnanosť, najmä v sektoroch s nízkou pridanou hodnotou. Inštitút zamestnanosti aktualizuje a dopĺňa mzdovú kalkulačku, ktorá zohľadňuje zmeny v legislatíve. Mzdová kalkulačka obsahuje už aj daň z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z., ktorú platia zamestnávatelia z časti svojich výdavkov vrátane mzdových. Daň zvýšila daňovo-odvodové zaťaženie pri minimálnej mzde o 0,2 p. b. na 38,2 %, v roku 2015 to bolo 26,9 %.

Garančné poistenie ako nástroj ochrany zamestnancov

Garančné poistenie zabezpečuje zaplatenie mzdy aj v prípade krachu zamestnávateľa. Je to dôležité pre ochranu zamestnancov, ktorá im poskytuje istotu v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Ochrana zdravia pri práci

Cieľom ochrany zdravia pri práci je, aby pracovníci počas výkonu práce nezomreli, neochoreli a nemali dlhodobé negatívne dôsledky na svoje zdravie. Prevencia a dodržiavanie bezpečnostných predpisov sú kľúčové pre minimalizáciu rizík na pracovisku.

Špecifické skupiny na trhu práce

Niektoré skupiny obyvateľstva sú na trhu práce znevýhodnené a čelia vyššej miere nezamestnanosti. Medzi tieto skupiny patria napríklad:

• Dlhodobo nezamestnaní: Osoby nezamestnané dlhšie ako 12 mesiacov. Doba evidencie na úrade práce je dôležitým faktorom. Čím dlhšie je človek nezamestnaný, tým ťažšie si získa a udrží zamestnanie. Rezort práce zaznamenal aj pokles počtu dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 12 mesiacov. V októbri ich bolo 61 096, čo predstavuje medzimesačný pokles o 664 osôb. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to až o 3 347 ľudí menej.
• Mladí ľudia bez praxe: Absolventi škôl a mladí ľudia, ktorí nemajú pracovné skúsenosti. Počet absolventov stredných a vysokých škôl v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny pokračoval v poklese. Občanov bez práce s nedávno ukončeným stredoškolským štúdiom bolo minulý mesiac 8 040, o 638 menej ako v septembri. Generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy skonštatoval, že celkové počty absolventov škôl dosahujú historicky najnižšie hodnoty: "V októbri 2010 sme evidovali viac ako 34-tisíc absolventov bez práce, tento rok v desiatom mesiaci ich bolo 10 198. Najnižšiu októbrovú úroveň za posledné dve dekády sme videli v roku 2023 s počtom absolventov 9 195."
• Osoby so zdravotným postihnutím: Osoby s obmedzenou pracovnou schopnosťou.
• Osoby s nízkou kvalifikáciou: Osoby s nízkym vzdelaním alebo bez kvalifikácie.
• Starší pracovníci: Osoby v preddôchodkovom veku.

Štát by mal finančne aj nefinančne podporovať zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných tak, aby vyrovnal znevýhodnenie týchto ľudí. "Systémovo a cielene podporujeme vytváranie pracovných príležitostí v regiónoch a pomáhame aj rôzne znevýhodneným občanom, aby si aj oni dokázali nájsť pracovné uplatnenie."

Dve metodiky, jeden trend

Na prvý pohľad môže verejnosť miasť fakt, že štát pracuje pri nezamestnanosti s dvomi rôznymi číslami. ÚPSVaR sleduje ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce a sú teda pripravení nastúpiť do zamestnania, zatiaľ čo LFS (Výberové zisťovanie pracovných síl) je reprezentatívny štatistický prieskum, ktorý zachytáva aj tých, ktorí v evidencii úradov práce nie sú. "Rozdiel vyplýva najmä z odlišných metodík - kým ÚPSVaR eviduje iba registrovaných uchádzačov o zamestnanie, LFS zachytáva širší okruh ľudí bez práce. Obe metodiky však dnes ukazujú rovnaký trend - mierny nárast nezamestnanosti," vysvetľuje prezidentka APAS Zuzana Rumiz.

Podľa Pavla Petríka z personálnej agentúry Europersonal odráža tento trend kombináciu sezónnych vplyvov a aktuálneho správania firiem. "Každý rok o tomto čase vplývajú na čísla nezamestnanosti veľmi podobným spôsobom faktory ako je sezónnosť niektorých odvetví či príchod nových absolventov na trh práce. Tentoraz však okrem nich pozorujeme aj opatrnejšie správanie firiem. Zamestnávatelia, ktorí v tomto období zvyčajne prijímali nových ľudí, dnes skôr čakajú ako sa situácia vyvinie. Niektoré pozície tak ostávajú neobsadené aj napriek dostupnej pracovnej sile," vysvetlil.

Štrukturálny nesúlad a slabá mobilita

Odborníci sa zhodujú, že za miernym nárastom nezamestnanosti nie je dramatický kolaps trhu práce. Ide skôr o štrukturálne problémy, ktoré sa kumulujú a postupne prehlbujú. "Vývoj súvisí najmä so štrukturálnym nesúladom medzi ponúkanými pracovnými miestami a zručnosťami uchádzačov, ale aj s úbytkom voľných pracovných pozícií v niektorých sektoroch a dopadom sezónnosti. Dôležitými faktormi sú tiež slabšia mobilita pracovnej sily, odchod mladých ľudí do zahraničia a opatrnosť firiem pri prijímaní nových zamestnancov," opisuje Zuzana Rumiz. Podľa nej slovenský trh práce zostáva celkovo stabilný, no citlivo reaguje na spomalenie ekonomiky a rast nákladov firiem.

Z tohto pohľadu má zásadný vplyv aj tlak technologických zmien a digitalizácie. Zvyšuje dopyt po špecializovaných technických a IT zručnostiach a zároveň znižuje potrebu niektorých, najmä manuálnych profesií. Firmy tak na jednej strane zápasia s nedostatkom kvalifikovaných ľudí, na druhej strane však evidujú skupinu uchádzačov, ktorým chýbajú presne tie zručnosti, ktoré si trh aktuálne žiada.

Čo môže priniesť najbližší rok

Prognózy odborníkov na najbližšie obdobie sú skôr opatrné. "Očakávame, že miera nezamestnanosti sa u nás v nasledujúcich mesiacoch stabilizuje, alebo bude mierne klesať, pričom dynamika sa bude líšiť podľa sektora a regiónu," odhaduje Pavol Petrík, ktorý považuje za hlavné riziká vonkajšie ekonomické vplyvy - spomalenie ekonomiky EÚ, infláciu, kolísanie cien energií a surovín či odkladanie investícií v priemysle a stavebníctve. Aj Zuzana Rumiz je vo výhľade zdržanlivá: "V najbližšom období očakávame skôr stagnáciu alebo mierny nárast miery nezamestnanosti."

PDU, hlavný ukazovateľ nezamestnanosti, klesol v októbri v porovnaní so septembrom tohto roka o jednu stotinu percentuálneho bodu. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, dosiahol v októbri 2025 úroveň 3,87 percenta. Medzimesačne klesol o 0,01 percentuálneho bodu, v porovnaní s vlaňajším októbrom narástol o jednu desatinu percentuálneho bodu.

Počas posledného mesiaca v roku 2025 pokračoval pokles počtu absolventov škôl bez práce. Uchádzačov o zamestnanie s ukončeným stredoškolským vzdelaním bolo v evidencii 7 067, o 298 menej ako v novembri. "Je veľmi pozitívne, že nezamestnanosť klesala v každom kraji. V marci bolo menej mladých ľudí bez práce, ale aj tých vo veku nad 50 rokov. Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných. Pre nás je aktuálny vývoj významný hlavne preto, lebo nízka nezamestnanosť znamená menej chudoby. Potvrdzujú to aj štatistiky."

tags: #metodika #vypoctu #poctu #nezamestnanych #upsvar