Metodika merania nezamestnanosti ÚPSVaR na Slovensku

Nezamestnanosť predstavuje komplexný jav, ktorý ovplyvňuje ekonomickú a sociálnu stabilitu krajiny. Jej presné meranie je kľúčové pre tvorbu efektívnych politík trhu práce. Na Slovensku sa meranie nezamestnanosti riadi metodikou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje aktuálnym potrebám trhu práce.

Úvod do problematiky nezamestnanosti

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného procesu. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Miera nezamestnanosti je jedným z hlavných indikátorov ekonomického zdravia krajiny. Vysoká nezamestnanosť môže viesť k sociálnym problémom, ako je chudoba, zvýšená kriminalita a znížená kvalita života. Preto je presné a spoľahlivé meranie nezamestnanosti nevyhnutné pre efektívne riadenie trhu práce a tvorbu sociálnych politík.

Historický vývoj metodiky merania nezamestnanosti

Metodika merania nezamestnanosti na Slovensku prešla viacerými zmenami v závislosti od vývoja ekonomiky a trhu práce. Od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, péenke, rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. Tento pokles nezamestnanosti v roku 2013 bol do určitej miery zapríčinený zmenou metodiky merania nezamestnanosti. Od roku 2023 platí nová metodika výpočtu miery nezamestnanosti, ktorá zohľadňuje aktuálne trendy a výzvy.

Dôležité je poznať historický kontext, aby sme lepšie pochopili súčasné postupy a ich opodstatnenosť. Trh práce na Slovensku prešiel v posledných rokoch pozoruhodným vývojom, pričom miera nezamestnanosti dosiahla historicky najnižšie úrovne. Tento pozitívny trend poukazuje na silnú ekonomiku a rastúcu zamestnanosť v krajine. V marci dosiahla miera nezamestnanosti, vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, hodnotu 5,81 %, čo predstavuje najnižšiu úroveň od januára 1993.

Súčasná metodika merania nezamestnanosti ÚPSVaR

ÚPSVaR používa na meranie nezamestnanosti kombináciu administratívnych zdrojov a výberových zisťovaní. Od januára 2023 sa hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti stal Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, označovaný skratkou PDU. Nezamestnanosť bude vykazovaná pomocou indikátora PDU na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni, a po novom aj na úrovni miest a obcí.

Zavedenie indikátora PDU

Nezamestnanosť je komplexný jav, ktorý si vyžaduje dôkladné monitorovanie a analýzu. Prechod na indikátor PDU predstavuje významnú zmenu v spôsobe, akým sa nezamestnanosť na Slovensku meria a vykazuje. Cieľom tejto zmeny je získať presnejší a detailnejší obraz o situácii na trhu práce, čo umožní efektívnejšie zacielenie opatrení na znižovanie nezamestnanosti. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, jedným z benefitov nového ukazovateľa je detailnejšie sledovanie nezamestnanosti. Údaje sú dostupné na úrovni obcí, čo umožňuje presnejšie zacielenie podporných opatrení.

Čo je indikátor PDU a ako sa počíta?

Indikátor PDU predstavuje podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku. "Produktívny vek" je definovaný ako veková skupina obyvateľstva, ktorá je považovaná za schopnú a potenciálne aktívnu na trhu práce. Disponibilní uchádzači o zamestnanie sú osoby, ktoré sú evidované na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sú pripravené nastúpiť do zamestnania a aktívne si hľadajú prácu. Obyvateľstvo v produktívnom veku je celkový počet osôb v definovanom vekovom rozmedzí (napr. 15-64 rokov), bez ohľadu na ich ekonomickú aktivitu.

Výpočet PDU:

• PDU = (Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku / Počet obyvateľov v produktívnom veku) * 100

Porovnanie PDU s predchádzajúcim ukazovateľom (MEN)

Pred zavedením PDU sa na Slovensku používal iný primárny ukazovateľ nezamestnanosti, ktorého skratka bola MEN (Miera evidovanej nezamestnanosti). MEN sleduje podiel evidovaných uchádzačov o zamestnanie na celkovej ekonomicky aktívnej populácii a je to tradičný ukazovateľ, ktorý sa dlhodobo používa na monitorovanie nezamestnanosti na Slovensku. Rezort práce pravidelne zverejňoval hodnoty indikátora PDU aj v minulosti a jeho vývoj kopíroval vývoj predošlého primárneho ukazovateľa, ktorým bola MEN.

V januári 2023 však PDU medzimesačne stúpol, kým MEN oproti vlaňajšiemu decembru klesla. Opačný vývoj týchto ukazovateľov spôsobil opačný vývoj menovateľov, ktoré vstupujú do výpočtu jednotlivých ukazovateľov. Pre indikátor PDU je to počet obyvateľov v produktívnom veku, ktorý medzimesačne mierne klesol, a pre ukazovateľ MEN je to počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorý oproti minuloročnému decembru poskočil približne o 3 percentá.

Pozitíva indikátora PDU podľa odborníkov

Odborníci z Inštitútu pre sociálnu politiku zdôrazňujú pozitíva indikátora PDU. Vďaka využívaniu výlučne administratívnych údajov umožní PDU presné a včasné monitorovanie nezamestnanosti aj pre menšie geografické celky vrátane okresov, miest a obcí. Prechod na ukazovateľ PDU okrem skvalitnenia monitorovania nezamestnanosti na okresnej úrovni dopomôže aj k dlhodobej kontinuite v metodike sledovania nezamestnanosti, keďže PDU nebude ovplyvnený ani metodickými zmenami v harmonizovaných celoeurópskych výberových zisťovaniach. "S príchodom PDU prichádza príležitosť presnejšie zacieliť podporné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a presnejšie merať aj ich dopad," dodávajú odborníci.

Inšpirácia v Českej republike

"Pri metodike výpočtu nového ukazovateľa nezamestnanosti sme sa inšpirovali metodikou sledovania nezamestnanosti v susednej Českej republike," uviedol Krajniak. Táto inšpirácia poukazuje na snahu o zosúladenie metodiky merania nezamestnanosti so štandardmi v Európskej únii.

Ukazovatele nezamestnanosti a ich interpretácia

Rôzne ukazovatele nezamestnanosti poskytujú komplexnejší obraz o situácii na trhu práce. Miera evidovanej nezamestnanosti je administratívny ukazovateľ, ktorý odráža počet osôb registrovaných na úradoch práce. Miera nezamestnanosti podľa VZPS (ILO metodológia) je medzinárodne porovnateľný ukazovateľ, ktorý zohľadňuje definíciu nezamestnanosti podľa ILO.

Miera nezamestnanosti podľa VZPS (ILO metodológia)

Podľa metodiky ILO je nezamestnanou osobou osoba, ktorá nepracuje, je v ekonomicky aktívnom veku, aktívne si hľadá prácu a je schopná a ochotná nastúpiť do zamestnania. Táto definícia sa používa pri výberových zisťovaniach stavu pracovných síl, ktoré realizuje raz štvrťročne Eurostat a výsledky na jej základe publikuje SLOVSTAT - Štatistický úrad SR. Výberové zisťovania pracovných síl (VZPS, anglicky Labour Force Survey) sú priebežným monitorovaním pracovných síl na základe priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach.

Základ pre zisťovanie pracovných síl tvorí stratifikovaný výber bytov, ktorý rovnomerne pokrýva celé územie Slovenska. Do vzorky je štvrťročne zaradených 10 250 bytov, čo predstavuje 0,6 % z celkového počtu trvale obývaných bytov na Slovensku. Predmetom zisťovania sú všetky osoby vo veku od 15 rokov žijúce v domácnostiach vybraných bytov bez ohľadu na to či majú v byte trvalý, prechodný alebo nehlásený pobyt, okrem inštitucionálneho obyvateľstva. Každá vybraná domácnosť zostáva vo vzorke päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Všetky zistené údaje sa prepočítavajú na aktuálne demografické údaje o obyvateľstve Slovenska prevzaté zo štatistického zisťovania o pohybe obyvateľstva.

Nezamestnaní podľa VZPS (ILO) sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni nemajú prácu, ktoré si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú prácu a ktoré sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Tieto osoby môžu, ale nemusia byť evidované na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnané. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek.

Rozdiely medzi údajmi ŠÚ SR a ÚPSVaR

Dôležité je si uvedomiť, že údaje o miere nezamestnanosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) na základe výberového zisťovania pracovných síl, sa z hľadiska metódy vykazujú porovnateľne s mierou nezamestnanosti v ostatných členských štátoch Európskej únie. Miera nezamestnanosti, ktorú vykazujú úrady práce v jednotlivých krajinách, sa však porovnávať nedá, pretože členské štáty únie majú odlišnú legislatívu v oblasti evidencie nezamestnaných. Rozdielne údaje o miere nezamestnanosti medzi ŠÚ SR a ÚPSVR spôsobuje odlišná metodika pri zahrňovaní okruhu osôb do zisťovania počtu nezamestnaných. Odlišnosti v údajoch o nezamestnanosti, ktoré vykazujú štatistické úrady a úrady práce, sú normálne a prirodzené a týkajú sa prakticky všetkých štátov Európy.

Na prvý pohľad môže verejnosť miasť fakt, že štát pracuje pri nezamestnanosti s dvomi rôznymi číslami. ÚPSVaR sleduje ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce a sú teda pripravení nastúpiť do zamestnania, zatiaľ čo LFS je reprezentatívny štatistický prieskum, ktorý zachytáva aj tých, ktorí v evidencii úradov práce nie sú. "Rozdiel vyplýva najmä z odlišných metodík - kým ÚPSVaR eviduje iba registrovaných uchádzačov o zamestnanie, LFS zachytáva širší okruh ľudí bez práce. Obe metodiky však dnes ukazujú rovnaký trend - mierny nárast nezamestnanosti," vysvetľuje prezidentka APAS Zuzana Rumiz.

Aktuálny vývoj miery nezamestnanosti

Počet ľudí bez práce bol v marci najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci minulého mesiaca 162 030 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od rozdelenia Československa na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. "Už dlhšie sa nezamestnanosť na Slovensku pohybuje blízko najnižších úrovní. Prešli iba štyri mesiace a máme tu ďalšie historické minimum. Som presvedčený, že mimoriadne pozitívny vývoj na trhu práce je aj vizitkou práce nášho rezortu. Systematicky a cielene podporujeme vytváranie pracovných príležitostí v regiónoch a pomáhame aj rôzne znevýhodneným občanom, aby si aj oni dokázali nájsť pracovné uplatnenie."

Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, v marci 2025 dosiahol úroveň 3,72 percenta. Je to najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje. Medziročne klesol o 16 stotín percentuálneho bodu a medzimesačne o 0,07 percentuálneho bodu. Najnižšie úrovne dosiahli aj ďalšie ukazovatele nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie klesla v marci na hodnotu 5,81 percenta, čo je najmenej od januára 1993. Ďalší ukazovateľ, miera evidovanej nezamestnanosti, klesol na hodnotu 4,84 percenta, najnižšie od jeho zavedenia v roku 1997. Historické minimum dosiahol aj celkový počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Na konci marca ich bolo 162 030. Počet voľných pracovných miest: 102 697.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti

Nezamestnanosť sa na Slovensku prejavuje rozdielne v jednotlivých krajoch, čo odráža lokálne ekonomické podmienky a štruktúru trhu práce. "Je veľmi pozitívne, že nezamestnanosť klesala v každom kraji. V marci bolo menej mladých ľudí bez práce, ale aj tých vo veku nad 50 rokov. Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných. Pre nás je aktuálny vývoj významný hlavne preto, lebo nízka nezamestnanosť znamená menej chudoby. Potvrdzujú to aj štatistiky."

Najnižší PDU zaznamenal v marci Bratislavský kraj, a to na úrovni 2,42 percenta, najvyšší Prešovský kraj, a to 5,77 percenta. Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Košickom kraji, kde PDU dosiahol 4,61 percenta a medzimesačne sa znížil až o 9 stotín percentuálneho bodu. Dáta Štatistického úradu ukazujú, že nezamestnanosť sa v 2. štvrťroku zhoršila v piatich z ôsmich krajov, hoci väčšinou len mierne. Najviac nezamestnaných už tradične pripadá na Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. "Najväčšie výzvy vidíme dlhodobo v regiónoch na východe krajiny, kde sa kumuluje viacero problémov - slabšia infraštruktúra, nižšia ekonomická aktivita a obmedzené investičné príležitosti," hovorí Zuzana Rumiz.

Tabuľka: PDU nezamestnanosti podľa krajov (Marec 2025)

Nezamestnanosť mladých a starších ľudí

Špecifickou skupinou na trhu práce sú mladí ľudia do 29 rokov. V evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v marci 36 721 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva. Tento pozitívny vývoj naznačuje zlepšujúce sa možnosti pre mladých ľudí na trhu práce.

Faktory ovplyvňujúce mieru nezamestnanosti

Mieru nezamestnanosti ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Ekonomické faktory: Hospodársky rast, štruktúra ekonomiky, investície, inovácie.
• Demografické faktory: Veková štruktúra obyvateľstva, migrácia, úroveň vzdelania. Vplyv demografických zmien na trh práce ako starnutie populácie a pokles pôrodnosti má významný vplyv na trh práce. Starnutie populácie vedie k úbytku pracovnej sily a zvyšuje tlak na dôchodkový systém. Pokles pôrodnosti znižuje prísun nových pracovníkov na trh práce.
• Inštitucionálne faktory: Zákonodárstvo v oblasti trhu práce, politika zamestnanosti, sociálna politika. Zmeny v legislatíve a ich dopad na zamestnanosť, v dávkovom, odvodovom a daňovom systéme majú priamy dopad na zamestnanosť. Zvyšovanie minimálnej mzdy, zmeny v odvodoch a daniach ovplyvňujú náklady práce a môžu mať vplyv na zamestnanosť, najmä v sektoroch s nízkou pridanou hodnotou.
• Globálne faktory: Globalizácia, medzinárodný obchod, technologický pokrok. Z tohto pohľadu má zásadný vplyv aj tlak technologických zmien a digitalizácie. Zvyšuje dopyt po špecializovaných technických a IT zručnostiach a zároveň znižuje potrebu niektorých, najmä manuálnych profesií. Firmy tak na jednej strane zápasia s nedostatkom kvalifikovaných ľudí, na druhej strane však evidujú skupinu uchádzačov, ktorým chýbajú presne tie zručnosti, ktoré si trh aktuálne žiada.

Štrukturálny nesúlad a slabá mobilita

Odborníci sa zhodujú, že za miernym nárastom nezamestnanosti nie je dramatický kolaps trhu práce. Ide skôr o štrukturálne problémy, ktoré sa kumulujú a postupne prehlbujú. "Vývoj súvisí najmä so štrukturálnym nesúladom medzi ponúkanými pracovnými miestami a zručnosťami uchádzačov, ale aj s úbytkom voľných pracovných pozícií v niektorých sektoroch a dopadom sezónnosti. Dôležitými faktormi sú tiež slabšia mobilita pracovnej sily, odchod mladých ľudí do zahraničia a opatrnosť firiem pri prijímaní nových zamestnancov," opisuje Zuzana Rumiz. Podľa nej slovenský trh práce zostáva celkovo stabilný, no citlivo reaguje na spomalenie ekonomiky a rast nákladov firiem.

Kto si nájde prácu najťažšie

Z hľadiska odvetví vidia personalisti najväčšie problémy vo výrobe, automotive, stavebníctve, logistike, gastronómii a poľnohospodárstve, a to najmä mimo veľkých miest. "Firmy často hľadajú pracovníkov, ktorí jednoducho nie sú k dispozícii. Nejde však len o nedostatok žiadaných zručností, teda o rozdiel medzi požiadavkami na strane zamestnávateľov a ponuky na strane zamestnancov, ale o kombináciu tohto faktoru s nízkymi mzdami, obmedzenou mobilitou pracovnej sily a nedostupnosťou bývania, čo obsadenie voľných miest sťažuje," približuje dôvody dnešnej situácie Pavol Petrík. Podľa neho ide o problém, ktorý si vyžaduje komplexný prístup: nestačí len hľadať nových ľudí, potrebná je aj podpora ich vzdelávania, cestovania či bývania.

Politiky trhu práce a ich vplyv na nezamestnanosť

Štát aktívne zasahuje do trhu práce prostredníctvom rôznych politík zamestnanosti. Tieto politiky možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

• Aktívne politiky trhu práce: Zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie a podporu tvorby nových pracovných miest. Patria sem napríklad rekvalifikačné kurzy, podpora zamestnávania znevýhodnených skupín, príspevky na podnikanie a podpora mobility za prácou. Dôležitým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sú aj projekty zamerané na inklúziu ekonomicky neaktívnych do zamestnania, ako napríklad projekt SKRS (Skalica, Krompachy, Rimavská Sobota), ktorý sa realizuje od júna 2025 do decembra 2026. Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný. Príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne pár sto ľudí.
• Pasívne politiky trhu práce: Zamerané na poskytovanie sociálnej podpory nezamestnaným osobám. Patria sem napríklad dávky v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi. Každý poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti po splnení všetkých zákonných podmienok priznania dávky v nezamestnanosti. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a zaniká uplynutím šiestich mesiacov (tí, ktorí splnili podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch), resp. štyroch mesiacov (tí ktorí splnili podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch). Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

Inkluzívny trh práce

Inkluzívny trh práce je taký, ktorý umožňuje prístup k zamestnaniu všetkým skupinám obyvateľstva, bez ohľadu na ich vek, pohlavie, etnický pôvod, zdravotný stav alebo iné znevýhodnenia. Pri nastavovaní inkluzívneho trhu je dôležité vychádzať z analýz terajšej politiky zamestnanosti tak, aby sa odstránili jej nedostatky.

Špecifické skupiny na trhu práce

Niektoré skupiny obyvateľstva sú na trhu práce znevýhodnené a čelia vyššej miere nezamestnanosti. Medzi tieto skupiny patria napríklad:

• Dlhodobo nezamestnaní: Osoby nezamestnané dlhšie ako 12 mesiacov. Štát by mal finančne aj nefinančne podporovať zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných tak, aby vyrovnal znevýhodnenie týchto ľudí. Dlhodobá nezamestnanosť je častá u osôb, ktoré sú počas svojej pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy atď.), a tiež aj niektorých regiónov Slovenska. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje pre spoločnosť vyššie náklady, ako sprostredkovanie práce krátkodobo nezamestnaným osobám. Pre dlhodobo nezamestnaného znamená komplikácie.
• Mladí ľudia bez praxe: Absolventi škôl a mladí ľudia, ktorí nemajú pracovné skúsenosti.
• Osoby so zdravotným postihnutím: Osoby s obmedzenou pracovnou schopnosťou.
• Osoby s nízkou kvalifikáciou: Osoby s nízkym vzdelaním alebo bez kvalifikácie.
• Starší pracovníci: Osoby v preddôchodkovom veku.

Určité skupiny nezamestnaných potrebujú zvýšenú podporu a pomoc. Je u nich preukázateľné zvýšené riziko psychického, zdravotného aj sociálneho ohrozenia.

Garančné poistenie

Garančné poistenie zabezpečuje zaplatenie mzdy aj v prípade krachu zamestnávateľa. Je to dôležitý nástroj ochrany zamestnancov, ktorý im poskytuje istotu v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Ochrana zdravia pri práci

Cieľom ochrany zdravia pri práci je, aby pracovníci počas výkonu práce nezomreli, neochoreli a nemali dlhodobé negatívne dôsledky na svoje zdravie. Prevencia a dodržiavanie bezpečnostných predpisov sú kľúčové pre minimalizáciu rizík na pracovisku.

Typy nezamestnanosti

Nezamestnanosť možno rozdeliť do viacerých typov:

• Systémová (cyklická) nezamestnanosť: Je spojená s hospodárskym cyklom.
• Štrukturálna nezamestnanosť: Súvisí s nerovnomernosťou dopytu a ponuky práce a všeobecného vedeckého rozvoja; nezamestnaný objektívne nemôže získať prácu vo svojom odbore, súvisí s celou ekonomikou.
• Sezónna nezamestnanosť: Vzťahuje sa na sezónnu prácu.
• Skrytá nezamestnanosť: Časť nezamestnaných nie je v žiadnej evidencii (napr. bezdomovci), časť si aktívne nehľadá prácu (ale po zvýšení ponúkaných miezd sú ochotní nastúpiť do zamestnania), časť má objektívne prekážky.
• Dobrovoľná nezamestnanosť: Je stav, pri ktorom sa osoba dobrovoľne rozhodne pre nezamestnanosť.

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Občan si môže podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie štandardne v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie si môže podať len občan, ktorý má ukončený pracovný pomer, samostatnú zárobkovú činnosť alebo štúdium, nie je dočasne práceneschopný (ďalej len „DPN“), atď. v zmysle § 34 ods. V prípade, že občan si podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je DPN, úrad vydá občanovi rozhodnutie o nezaradení do evidencie podľa ust. § 34 ods. 14 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Ak si občan podá žiadosť do 10 kalendárnych dní po skončení zamestnania alebo po ukončení DPN, atď. (v zmysle § 34 ods. Ak si občan podá žiadosť po skončení zamestnania alebo DPN, atď. Ak si občan nevie sám poradiť pri vyplnení žiadosti môže osloviť zamestnanca úradu ešte pred samotnou návštevou úradu o pomoc.

Občan na úrad spolu so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predkladá aj doklad o skončení pracovného pomeru (sken alebo fotokópiu) a doklad o najvyššie dosiahnutom stupni vzdelania (sken alebo fotokópiu). Ak občan prílohy k žiadosti nemá, žiadosť si aj tak môže podať a žiadúce prílohy (skutočnosti rozhodné pre zaradenie) doručí úradu najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade, ak bude občanovi vystavené rozhodnutie o nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže si do 15 kalendárnych dní od prevzatia rozhodnutia podať odvolanie.

tags: #metodika #nezamestnanost #upsvar