V dnešnej dobe je kľúčové udržať pozornosť detí a zároveň ich motivovať k učeniu. Učiteľ sa musí stať sprievodcom, ktorý dokáže zaujať a podnietiť chuť poznávať. V tomto úsilí môže byť neoceniteľnou oporou kreatívna metodická pomôcka.
Je nevyhnutné, no zároveň značne obtiažne, deti v škole ale aj v materskej škole zaujať. Navyše žijeme v dobe, kedy sú deti priam presýtené všakovakými, viac, či menej výraznými, podnetmi. Učiteľ musí byť schopný natoľko zaujať, aby získal v prvom rade pozornosť dieťaťa a zároveň ho motivoval k činnosti, k poznávaniu, k učeniu sa. Aby sme deti pozitívne namotivovali, je potrebný kreatívny prístup učiteľa.
Veľkou pomocou môže byť metodická pomôcka. Ja som si vybrala úplne jednoduchú, drôtenú pomôcku, ktorá však poskytuje mnohé možnosti využitia v školskej praxi. Táto pomôcka je využiteľná na každom predmete na 1.
Univerzity tretieho veku - 20 rokov skúseností a výziev
Dvadsaťročná história univerzít tretieho veku na Slovensku, bohatá vzdelávacia ponuka, rôznorodosť foriem vzdelávania a doplňujúcich aktivít nás priviedli k myšlienke pripraviť medzinárodnú konferenciu, kde by sme mohli prezentovať svoje skúsenosti a úspechy. Generácia starších študentov na univerzitách sa neustále vyvíja, mení a k tomu sa menia aj požiadavky na ponúkané možnosti štúdia. Univerzity tretieho veku na Slovensku sa za dvadsať rokov rozšírili do jedenástich univerzitných miest a na trinásť univerzít. Starší študenti na univerzitách už nie sú zvláštnosťou, ale bežnou skutočnosťou, ktorú prijímajú pozitívne nielen tí, ktorí univerzity tretieho veku zakladali a učia na nich mnoho rokov, ale aj mladí lektori UTV a študenti univerzít. Intergeneračné spolužitie na univerzitách otvára nové možnosti pre spoluprácu a rozvojové projekty. Pre mnohých seniorov sa stalo vzdelávanie na UTV novým zmyslom života. Konferencia by mala poukázať na vysoký záujem seniorov o programy aktívneho starnutia a potrebu pokračovať v úsilí a podpore idey univerzít tretieho veku.
Príspevok sa zameriava na genézu, zmeny počas dvadsiatich rokov a možnosti vo vzdelávaní seniorov v slovenskom i európskom kontexte. Poukazuje na potrebu riešiť niektoré oblasti činnosti univerzít tretieho veku a hľadať podporu tejto významnej aktivity. Dvadsať rokov skúseností dáva zvyčajne každej organizácii dostatok informácií pre analýzy a hodnotenia, a zároveň aj bázu pre tvorbu nových perspektív a cieľov.
Východisková idea pre vznik novej vzdelávacej inštitúcie - UTV, ktorá sa bude orientovať na tých skôr narodených, vznikla začiatkom roku 1990 na podnet Jednoty dôchodcov na Slovensku, Ministerstva školstva, mládeže a športu SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva sociálnych vecí SR a Univerzity Komenského v Bratislave. Prvá UTV na Slovensku bola zriadená rozhodnutím Vedeckej rady UK v Bratislave. Poznatky zo zahraničných UTV (hlavne francúzskych a poľských), prvé skúsenosti z Akadémie tretieho veku v Olomouci a v Trenčíne a teória celoživotného vzdelávania boli základom pre prácu na Katedre vzdelávania dospelých, dnes Katedre andragogiky FFUK v Bratislave, ktorá sa stala odborným garantom pre tvorbu prvého študijného programu.
Dovoľte spomenúť tých, ktorí prispeli najväčšou mierou pre otvorenie prvej UTV na Slovensku a to prof. RNDr. Pavla Hrnčiara, DrSc. vtedajšieho prorektora UK, PaedDr. Martu Fittovú, prvú tajomníčku UTV a doc. PhDr. Rozáliu Čornaničovú, CSc. pracovníčku Katedry vzdelávania dospelých Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Za Jednotu dôchodcov výrazne prispeli k otvoreniu i propagácii UTV v prvých rokoch jej činnosti doc. Ing. Juraj Kaliský, CSc. a v Nitre od roku 1991 doc. Ing. Viliam Horniak, CSc. V tomto roku vznikla aj ponuka pre seniorov na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine vďaka primárovi MUDr. Branislavovi Gerykovi a doc. MUDr. Josefovi Květenskému, CSc. Nasledovali ďalšie univerzity a to v roku 1992 na UMB v Banskej Bystrici pod vedením doc. Ing. Lýdie Schniererovej, CSc. a na Technickej univerzite v Košiciach za organizácie p. Kataríny Kováčovej.
Univerzity tretieho veku sa v prvej etape realizovali v súlade so zákonom č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, neskôr v súlade so zákonom o ďalšom vzdelávaní č. 386/1997 Z.z. v znení jeho zmien a doplnkov, ale až po 20 rokoch, teda v roku 2010 sa dostala do zákona o celoživotnom vzdelávaní zmienka o vzdelávaní seniorov.
Metodickým a poradným orgánom sa pre UTV na Slovensku stala Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku, ktorá bola založená v Košiciach 1. decembra 1994 a prvým jej prezidentom sa stal Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.
Medzinárodne UTV a ich špecifiká
Myšlienka vzdelávania seniorov je v Európe známa už skoro 40 rokov, keď v roku 1973 bola otvorená prvá UTV na svete v meste Toulouse vo Francúzsku. Ponuky v jednotlivých krajinách sú dnes odlišné obsahom, rozsahom i organizáciou štúdia. Vzdelávacie kurzy sú pre seniorov ponúkané nielen ako univerzity tretieho veku (na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Francúzsku, Belgicku), ale aj ako seniorské akadémie pri univerzitách (v Nemecku, Holandsku), alebo aj ako univerzity voľného času a univerzity každého veku (Francúzsko).
Univerzity tretieho veku (U3A) vo Veľkej Británii nie sú centralizované iba pri univerzitách, ale sa realizujú aj v menších mestách a strediskách, čo znamená, že ich je aktuálne 771 s počtom 248 tisíc študentov a sú zlúčené v asociácii U3A trust. Na mnohých seniorských programoch sa v rámci Európy popri univerzite podieľa aj mesto, či niekde kultúrne ustanovizne, ako sú napr. múzeá a kultúrne centrá.
Vývoj študijných programov a študentov UTV
Pre obsah štúdia bol v prvom roku (1990/91) stanovený všeobecný ročník, ktorý ponúkal základ predmetov, ktoré sa plánovali v ďalších rokoch ponúknuť. V druhom študijnom roku už mala prvá UTV na Slovensku v ponuke 9 študijných odborov a 407 študentov. Štúdium sa stalo dvojročným a bolo určené len pre dôchodcov. Záujem verejnosti stúpal a o štúdium mali záujem aj mladší. Dvojročné štúdium sa absolventom štúdia na UTV zdalo časovo prikrátke a nedostatočné pre získanie širšej sústavy vedomostí z jedného odboru. Na návrhy učiteľov aj študentov sme reagovali predĺžením štúdia s podrobnejšou ponukou jeho obsahu.
Seniorskí študenti majú odlišné vzdelávacie záujmy i postoje k vyučovaciemu procesu. Nielenže prejavujú záujem o preberanú problematiku, ale chcú informácie učiteľa rozšíriť a využiť vlastné vedomosti a skúsenosti pre doplnenie obsahu prednášanej problematiky. Obojstranné diskusie a vedomosti seniorov obohacujú študentov a učiteľov navzájom a vytvárajú priestor pre rozvoj informácií.
Miesto, ktoré dnes zaujíma v spoločnosti 21. storočia náš senior, závisí vo veľkej miere od jeho aktívnej sebaorganizácie v rámci vlastnej generácie i v intergeneračnej práci. Len za takýchto podmienok môžeme očakávať naplnenie princípu spoločenskej užitočnosti a zdôvodniť miesto starých ľudí v spoločnosti. Osobnosť seniorského študenta na Slovensku sa pomaly približuje aj mentalite starších študentov v západných krajinách Európy, keď sa naši seniori nielen zúčastňujú aktivít, ale podieľajú sa aj na ich príprave a realizácii.
Ďalšia skutočnosť, ktorá charakterizuje UTV na Slovensku je vysoký podiel žien, ktorý je napr. na UK v Bratislave až 89% oproti mužom, v rámci Slovenska to bolo v roku 2008/09 zo 6205 spolu 5441 žien t.j. 88% a v roku 2009/10 zo 6603 spolu 5717 žien, tj, 86,6%. Podobná situácia je aj v Poľsku a v Českej republike. Situácia je odlišná v Nemecku aj v Holandsku, kde sú muži a ženy viac v rovnováhe. Faktorov je mnoho, ale určite je táto skutočnosť podmienená odlišným spôsobom života v jednotlivých krajinách, rozdielnou strednou dĺžkou života, ktorá je v západnej Európe o 5 rokov vyššia ako u nás, ale aj finančným zabezpečením a výškou dôchodkov.
Demografická revolúcia, ktorá nám priniesla predĺženie života a väčší počet starších ľudí v spoločnosti nás núti zamýšľať sa nad sprievodnými skutočnosťami. Na jednej strane nám prináša nový názov pre ďalšiu etapu života starších ľudí a terminologicky nám ponúka možnosť hovoriť o tzv. štvrtom veku. Dnes je už bežné, že sa nám v programoch na UTV stretávajú dve generácie poslucháčov, teda seniori v treťom a tí starší v štvrtom veku. Na druhej strane demografické zmeny ovplyvnili aj možnosti štúdia seniorov na slovenských univerzitách. Pre niektoré regióny, či mestá a ich univerzity tretieho veku to znamená zvýšenie počtu záujemcov o štúdium natoľko, že je potrebné na prijatie čakať. Pri náraste počtu mladých študentov nie je možné uspokojiť všetkých seniorov. Učebne, ktoré sa vyhradili pre UTV pred dvadsiatimi rokmi hlavne v piatok sú dnes nepostačujúce a seniorské prednášky sa na niektorých univerzitách realizujú počas celého týždňa.
V našich podmienkach je otázka financovania UTV dosť problematická, lebo je ponechaná na samotné vysoké školy a organizátorov seniorského vzdelávania. Napriek problémom, ktoré UTV na Slovensku majú podarilo sa nám realizovať niekoľko celoslovenských odborných seminárov a konferencií a to k 5. , 10. aj 15. výročiu UTV a semináre k aktuálnym témam života seniorov. Škála vzdelávacích foriem a ďalších aktivít na UTV sa postupne rozširovala tak, ako aj obsah štúdia.
Dnes už máme za sebou niekoľko partnerstiev v projektoch, keď na UK v Bratislave seniori riešili úlohy projektu EuCoNet, EFOSEC, ELiLL, Danube Networkers a VECU, seniori z STU v Bratislave projekt Seniori online, Sen Net a Neighbours, v Žiline projekt T.A.P.E (Trans-generational Arts/cultural Platform in Europe). Taktiež UTV pri UMB v Banskej Bystrici je partnerom v projekte Grundtvig pod názvom TANDEMS - GO, ktorý je zameraný na komunikáciu medzi generáciami prostredníctvom IKT. Projekty Európskej únie umožňujú seniorom v rámci mobilít získavať skúsenosti priamo v teréne v partnerskej organizácii a v rámci riešenia úloh projektu získavať nové informácie s možnosťou komparácie.
Základom pre nové kontakty a partnerstvá sú aj vzájomné združenia seniorov, ktoré spájajú študentov s cieľom výmeny a získavania informácií a riešenia spoločných úloh i aktuálnych otázok. Slovenské UTV sú združené v Asociácii UTV na Slovensku - ASUTV, ktorá od roku 1994 zabezpečuje popri informačnej a združovacej úlohy aj poradenstvo a vzájomnú spoluprácu. Na medzinárodnej úrovni sú UTV zo Slovenska zapojené (cestou členstva asociácie od roku 2000) do diania svetovej asociácie UTV - AIUTA. Prepojenie máme aj na Európsku federáciu starších študentov - EFOS, v ktorej máme stále členstvo vo výbore od roku 1994 a od roku 2003 sme predsedajúcou krajinou EFOS. Aj EFOS zaznamenáva v roku 2010 dvadsať rokov od svojho založenia. Rokovania EFOS sa počas dvadsaťročnej histórie konali trikrát v Bratislave a jedenkrát v Modre, k čomu sa dvakrát v Modre stretli aj riešitelia spoločných európskych projektov Grundtvig.
V súčasnej dobe sa EFOS zaoberá otázkami: Ako ďalej v seniorskom vzdelávaní v rámci Európy, ako zabezpečiť vzdelávacie potreby seniorov v rôznych krajinách Európy, ako vytvárať možnosti a zabezpečiť potrebné podmienky pre vzdelávanie seniorov, ako využiť vedomostný potenciál seniorov a ich životné skúsenosti v prospech svojho okolia a spoločnosti, ako ďalej odovzdávať vedomostné a kultúrne hodnoty mladším generáciám.
Podmienky pre vzdelávanie seniorov i vzdelávacie systémy v rámci Európy sú rôzne. Nielen diskusie v EFOS, ale aj naša vlastná situácia nás núti zamýšľať sa nad rozšírením možností a doplnením systému vzdelávania seniorov na Slovensku. Nová náplň seniorského vzdelávania by mala vychádzať z oddialenia dôchodku a posunutia vekovej hranice stanovenej pre odchod do dôchodku. V tomto zmysle by sme mohli uvažovať o vzdelávaní starších aj pre potreby pracovného trhu, pre flexibilné riešenie pracovných situácií a hľadaní možností pre ľudí 50+.
Je potrebné presvedčiť verejných činiteľov a vládnych predstaviteľov o celospoločenskom prospechu z programov vzdelávania. Štúdium nielenže stimuluje účastníkov pre mentálne a sociálne aktivity, ale ich aj orientuje k rozvoju vlastných záujmov. Benefity z účasti seniorov na vzdelávaní sa prejavujú postupne pri riešení zdravotných, sociálnych či celospoločenských otázok. Vzdelaný človek je flexibilnejší, ľahšie zvláda úlohy a problémy, lepšie sa orientuje v priestore a ľahšie komunikuje. Tento prínos, ktorý nám vzdelávanie dáva sa prijíma automaticky a okolie si ho nie vždy uvedomuje. Vzdelávanie prináša aj pozitívny efekt na zdravie a duševnú pohodu seniorov, čo sú významné aspekty kvality života. Edukácia seniorov má aj svoj makrorozmer, kedy spoločnosť získava plnohodnotných ľudí až do vysokého veku, menšiu závislosť seniorov na sociálnych službách a pozitívny postoj ostatných občanov k seniorom.
Výzvy a perspektívy vzdelávania seniorov 50+
Príspevok sa orientuje na krátky pohľad na súčasné fungovanie UTV v kontexte individuálnych potrieb jej účastníkov a deklarovaných spoločenských očakávaní od UTV. Poukazuje na pozitívne aj negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú v súčasnosti chod UTV. Zároveň sa autor pokúša načrtnúť výzvy, ktoré stoja pred UTV a celkovo ďalším vzdelávaním seniorov 50+ v najbližších rokoch.
Ako iste viete, reglement dotýkajúci sa štúdia na UTV hovorí o veku 50+ od ktorého sa možno zapísať na štúdium UTV. Veková kohorta 50+, t.j. potenciálnych študentov UTV sa nám starnutím populácie utešene rozrastá. To čo nás ako inštitúcie ďalšieho vzdelávania dospelých z pohľadu rozširovania sa našej klientely „teší“, to robí vrásky expertom v sociálnej oblasti. Títo signalizujú problémy hlavne z pohľadu nárokov udržateľnosti systému sociálneho zabezpečenia a zamestnateľnosti resp. vysokej miery nezamestnanosti ľudí vo veku 50+.
Menej pozornosti je z pohľadu spoločnosti venované práve skupine občanov, ktorá dosiahla dôchodkový vek a opustila spoločenský pracovný okruh. Zo spoločenského pracovného okruhu nám často odchádzajú občania s vysokou úrovňou explicitných aj tacitných vedomostí, s potenciálom ktorý je pri dnešnom spôsobe zaobchádzania s poznatkami fakticky pre spoločnosť a jej organizačné súčasti stratený. Máme snáď tak veľa expertov v týchto oblastiach, uchovávaných v nich poznatkov a skúseností, že nám je to ľahostajné, nakoľko sa to neprejaví v nižšej efektívnosti fungovania organizácií, miest, regiónov a spoločnosti ako celku?
Je namieste pýtať sa na to, či UTV má len individuálne alebo aj celospoločenské rozvojové efekty, či toto vzdelávanie reaguje len na uspokojovanie individuálnych alebo aj širších spoločensky orientovaných vzdelávacích potrieb. Pre UTV takto postavená otázka je zbytočná. V uvedenom programe sa už pre roky 2005 - 2006 stanovuje požiadavka „venovať zvýšenú pozornosť činnosti UTV, podporovať zvýšenie počtu (v texte správy zvýšenú poctu) študentov a tvorbu vzdelávacích programov, otváraniu nových študijných programov.
V uvedenej správe (s.21) sa hovorí o tom, že na financovanie vzdelávania seniorov sa pripravujú všeobecne záväzné predpisy. Krátky odpočet plnenia uvedených úloh z pohľadu UTV - počty študentov, počet vzdelávacích programov, ako aj ich inovácia sa rapídne zvýšili. Financovanie vzdelávania seniorov študujúcich na UTV bolo, dosiaľ je a zdá sa, že aj bude len jednozdrojové. Jediným zdrojom financovania štúdia na UTV, na rozdiel od mnohých štátov EU, je „školné“ uhrádzané účastníkmi vzdelávania. Je potrebné spomenúť, že v našich podmienkach sa nepriamo na financovaní UTV podieľajú aj materské Univerzity resp. fakulty ako ich súčasti, možnosťou bezplatne využívať ich priestory.
V susednom Poľsku sa osvedčuje trojzložkový model financovania: účastník- mesto - štát (univerzita). V Česku sa na financovanie UTV využívajú dotačné prostriedky.
