Tanec, ako forma umenia, zábavy a spoločenského vyjadrenia, sa v rôznych obdobiach a na rôznych miestach stretáva s obmedzeniami. Tieto obmedzenia môžu prameniť z rôznych dôvodov, od zdravotných opatrení až po náboženské presvedčenia. Tento článok sa zameriava na preskúmanie situácií, v ktorých je tanec zakázaný alebo obmedzený, a to s ohľadom na nedávne udalosti a historické kontexty.
Historické zákazy tanca: Tanečný mor v Štrasburgu
Jedným z najzvláštnejších a najzáhadnejších prípadov v histórii, kde bol tanec zakázaný, je takzvaný „tanečný mor“ z roku 1518. Táto tanečná epidémia sa odohrala v Štrasburgu v Alsasku (dnešné Francúzsko) vo Svätej ríši rímskej od júla do septembra 1518.
Nekontrolovateľné tancovanie a jeho následky
Všetko odštartovala žena menom Frau Troffea, ktorá 14. júla 1518 vyšla do ulíc Štrasburgu a začala nekontrolovane tancovať. Nešlo o krátky tanec ani zábavu, pretože v pohybe pokračovala celé hodiny a podľa historických záznamov takmer nepretržite aj niekoľko dní. Sama tancovala približne týždeň, kým sa k nej nezačali pridávať ďalší. Práve v tom momente sa z individuálneho prípadu stal jav, ktorý sa rýchlo vymkol spod kontroly. V priebehu niekoľkých dní sa k nej začali pridávať ďalší obyvatelia mesta a do konca mesiaca tancovalo podľa odhadov už približne 400 ľudí! Väčšinu z nich tvorili ženy, no postupne sa pridávali aj muži.
Ich pohyb nepôsobil ako vedomý tanec. Išlo skôr o nekontrolovateľné, opakujúce sa pohyby, ktoré nedokázali zastaviť ani napriek vyčerpaniu. Situácia bola o to vážnejšia, že mnohí tancovali celé dni bez oddychu, jedla či spánku. Niektorým už krvácali nohy, no napriek tomu pokračovali. Následky na seba nenechali dlho čakať. Vyčerpanie, dehydratácia a fyzické kolapsy boli čoraz častejšie. Podľa niektorých dobových záznamov mohlo v čase najväčšieho rozmachu zomierať až 15 ľudí denne, najčastejšie na infarkt, mŕtvicu alebo úplné vyčerpanie organizmu. Aj napriek týmto následkom sa tanec šíril ďalej.
Reakcia úradov a absurdné riešenia
Mestská rada, ktorá sa skladala z bohatých mešťanov, aj na nátlak šľachty začala konať. O pomoc požiadala lekárov a tí v súlade s vtedajšou lekárskou vedou vyhlásili, že tanec je výsledkom prehriatej krvi v mozgu, spôsobenej horúcimi letnými dňami. Ako liečbu navrhli paradoxne ešte viac tanca, „kým ich to neprejde“. S rovnakým názorom sa k nim pridali i náboženskí fanatici. Videli to ako jediné riešenie. Štrasburská radnica sprístupnila tanečníkom mestské siene, zabavila cechové sály, prikázala vyčistiť trh s obilím a všade nariadila postaviť pre tancujúcich pódium. Najala hudobníkov a profesionálnych tanečníkov, aby pomáhali ľuďom pokračovať v tanci. Boli tam i silní muži, ktorí zasa priskočili k tým, ktorí už nevládali stáť, a držali ich vo vzpriamenej polohe.
Profesor histórie medicíny na Michiganskej univerzite John Waller v knihe Čas na tanec, čas na smrť píše, že ani súčasný maratónsky bežec by nevydržal takú fyzickú a psychickú záťaž ako tieto ženy a títo muži pred stáročiami. Tanec ako liek neúčinkoval, tanečníci ukončili pohyb až na smrteľné vyčerpanie alebo infarkt. Nakoniec mestská rada pristúpila k opačnému extrému a hudbu a tanec na verejnosti zakázala.
Teórie o príčinách tanečného moru
Aj keď ide o historicky zdokumentovanú udalosť, jej presná príčina nie je dodnes známa. Vedci a historici pracujú s viacerými teóriami, pričom žiadna z nich nie je definitívne potvrdená. Najčastejšie sa spomína masová psychogénna porucha. Štrasburg v tom čase čelil hladomoru, chudobe a chorobám ako syfilis či kiahne a celkovému spoločenskému napätiu. Kombinácia extrémneho stresu a silných náboženských presvedčení mohla spustiť kolektívnu reakciu, ktorá sa prejavila fyzicky.
Ďalšia teória hovorí o otrave námeľom - plesňou, ktorá napáda obilniny a obsahuje látky podobné LSD. Tá môže vyvolať halucinácie či nekontrolované pohyby. Problémom však je, že námeľ zvyčajne spôsobuje aj silné kŕče, ktoré by pravdepodobne neumožnili taký dlhodobý a rytmický pohyb. Strach zo svätého Víta bol v 16. storočí veľmi prítomný, mnohí ľudia verili, že ide o trest alebo prekliatie. Táto psychogénna choroba mohla vytvoriť choreu (z gréckeho khoreia znamená „tancovať“), situáciu zahŕňajúcu náhodné a zložité neúmyselné pohyby, ktoré poletujú z časti tela na časť tela.
Katedra w Strasburgu - Cud architektury, dokument lektor pl 2019 HD
Koniec epidémie a pretrvávajúca záhada
Koniec tejto „epidémie“ bol rovnako zvláštny ako jej začiatok. Časť postihnutých bola odvedená do svätyne v horách, kde sa za nich modlili a vykonávali rôzne rituály. Podľa niektorých záznamov nosili aj špeciálne červené topánky, ktoré mali pomôcť zastaviť tanec. Postupne sa stav začal upokojovať a prípad sa uzavrel bez jasného vysvetlenia. Zaujímavosťou je, že nejde o ojedinelý jav. Podobné „tanečné mánie“ sa v Európe objavovali medzi 11. a 17. storočím.
Pandemické obmedzenia a tanec
Globálna pandémia COVID-19 priniesla rozsiahle obmedzenia v spoločenskom živote, ktoré sa dotkli aj tanečnej komunity. V snahe obmedziť šírenie vírusu boli zavedené opatrenia, ktoré priamo ovplyvnili možnosti tancovania na verejných miestach.
Zákaz tanca v reštauráciách a podnikoch
V mnohých krajinách, vrátane Slovenska a Českej republiky, boli v reštauráciách a baroch zavedené prísne hygienické opatrenia. Podľa informácií z Novinky.cz, v reštauráciách mohol byť len obmedzený počet hostí, a živá hudba a tanec boli zakázané. Hostia museli dodržiavať rozstupy a mať prekryté dýchacie cesty, okrem konzumácie jedál a nápojov. Aj keď reštaurácie boli jediný typ zariadenia, kde na vstup stačil samotest, v ostatných prevádzkach bol potrebný negatívny test z oficiálneho odberového miesta. Tieto opatrenia mali za cieľ minimalizovať riziko prenosu vírusu v prostrediach, kde sa ľudia stretávajú a interagujú. Zákaz tanca bol zameraný na obmedzenie blízkeho kontaktu a zvýšenej respirácie, ktoré sú spojené s tanečnými aktivitami.
Obmedzenia v kultúrnych a športových zariadeniach
Okrem reštaurácií boli obmedzenia zavedené aj v iných kultúrnych a športových zariadeniach. Potvrdenie o očkovaní, teste alebo prekonaní ochorenia COVID-19 bolo potrebné pri návšteve divadiel, wellness centier, športových udalostí a ďalších podujatí. V bazénoch a na kúpaliskách platil limit jednej osoby na 15 metrov štvorcových a prekrytie dýchacích ciest bolo povinné na odpočinkových plochách. Tieto obmedzenia mali za následok obmedzenie prístupu k tanečným kurzom, tančiarniam a iným tanečným podujatiam. Mnohí tanečníci a tanečné školy museli hľadať alternatívne spôsoby, ako pokračovať vo svojej činnosti, ako napríklad online kurzy alebo individuálne lekcie.
Náboženské obmedzenia tanca
Okrem pandemických obmedzení, tanec môže byť zakázaný aj z náboženských dôvodov. V niektorých kultúrach a náboženstvách je tanec považovaný za nemorálny alebo nevhodný, a preto je zakázaný alebo obmedzený.
Tiché sviatky v Nemecku
Príkladom náboženského obmedzenia tanca je situácia v Nemecku, kde sú verejné tanečné zábavy zakázané na Sviatok všetkých svätých alebo na Veľký piatok. Tento zákaz má náboženské dôvody a je zakotvený v nemeckom práve. Organizácia voľnomyšlienkarov so sídlom v Mníchove sa už dlho snaží o zrušenie tohto zákazu. Zväz sa zasadzuje za úplnú odluku cirkvi od štátu a kritizuje cirkevné privilégiá. Po prehrách vo viacerých inštanciách im ústavný súd dal za pravdu, čo predstavuje významný krok v boji za slobodu prejavu a právo na tanec.
Rôzne pohľady na tanec v náboženstvách
Pohľad na tanec sa v rôznych náboženstvách líši. V niektorých kresťanských cirkvách je tanec súčasťou bohoslužieb, zatiaľ čo v iných je zakázaný. V islame je tanec vo všeobecnosti považovaný za nevhodný, najmä ak sa koná na verejnosti alebo ak sa na ňom zúčastňujú muži a ženy spoločne. V hinduizme je tanec dôležitou súčasťou náboženských rituálov a slávností.
Moderné zákazy a kontroverzie
Zákazy tanca sa nevzťahujú len na historické udalosti či náboženské sviatky, ale objavujú sa aj v modernom svete, často z politických alebo kultúrnych dôvodov.
Irán: Tanec ako zločin
V Iráne je tanec na verejnosti a obzvlášť pre ženy v rozpore s prísnymi islamskými zákonmi. Osemnásťročnú Maidíh Hudžabrí, ktorá má na Instagrame vyše 43-tisíc followerov, zadržali za to, že na Instagrame zverejňovala videá, v ktorých počas tanca nebola odetá podľa pravidiel prikazujúcich ženám zakrývať si na verejnosti celé telo aj vlasy. Iránske médiá po zatknutí Maidíh priniesli jej kajúcnu spoveď, v ktorej priznáva, že porušila pravidlá vyžadované iránskou spoločnosťou, no dodáva, že to spravila neúmyselne.
Tento prípad nie je ojedinelý. V roku 2014 napríklad zatkli skupinu šiestich mužov a žien, ktorí prostredníctvom YouTube zverejnili video, ako tancujú na vtedy populárny hit Happy od Pharrella Williamsa. Vlani v auguste skončili za mrežami šiesti ľudia za to, že učili zumbu a tento rok zase zadržali zástupcu mesta Mašhad po tom, ako sa dostalo na verejnosť video mužov a žien, ktorí spoločne tancovali na podujatí v miestnom nákupnom centre. Tieto prípady vyvolávajú medzinárodné odsúdenie a vlnu podpory pre zatknutých prostredníctvom sociálnych sietí s hashtagmi ako „tanec nie je zločin“.
Tanec ako forma protestu a prežitia
Napriek obmedzeniam, tanec často slúži ako forma protestu a prežitia pre marginalizované skupiny. Žánre ako drag a vogue vznikali v undergrounde, pretože ich tvorili ľudia, ktorí boli vytláčaní z oficiálnych inštitúcií a štruktúr.
Ballroom kultúra a queer performatívne umenie
Ballroom kultúra je príkladom toho, ako sa tanec môže stať formou sebavyjadrenia a komunity pre queer ľudí. Ballroom scéna vznikla v New Yorku v 60. rokoch 20. storočia ako priestor pre Afroameričanov a Latinoameričanov z LGBTQ+ komunity, kde mohli slobodne vyjadrovať svoju identitu a kreativitu. Drag a vogue sú dva z najznámejších žánrov, ktoré vznikli v ballroom kultúre. Drag je forma performatívneho umenia, v ktorej sa ľudia obliekajú do oblečenia opačného pohlavia a vystupujú s cieľom zabaviť publikum. Vogue je štýl tanca, ktorý vznikol v ballroom scéne a ktorý je charakteristický svojimi ostrými pohybmi rúk a pózami.
Tanec ako súčasť kultúry a komunity
Tanec je dôležitou súčasťou kultúry a komunity. Poskytuje ľuďom možnosť vyjadriť sa, spojiť sa s ostatnými a oslavovať svoju identitu.
Tanečné workshopy a vedené tančiarne
Tanečné workshopy a vedené tančiarne sú skvelým spôsobom, ako sa naučiť nové tanečné štýly a spoznať nových ľudí. Tieto aktivity poskytujú priestor pre vedomý tréning a zlepšovanie tanečných zručností. DANsE vo Zvolene organizuje vedené tančiarne v rôznych tanečných štýloch, ako sú Kizomba, Bachata a Tarraxo. Počas týchto tančiarní si môžete tancovať a pýtať sa na čokoľvek, čo potrebujete zlepšiť. Lektori Erika Gáboríková a Michal Imriška vám pomôžu vnímať, čo vám v tanci funguje a nefunguje.
Katedra w Strasburgu - Cud architektury, dokument lektor pl 2019 HD
Tanec ako forma terapie a sebavyjadrenia
Tanec môže byť aj formou terapie a sebavyjadrenia. Pohyb tela a rytmus hudby môžu pomôcť ľuďom uvoľniť napätie, zlepšiť náladu a vyjadriť svoje emócie.
Miesto, kde je tanec povolený a oslavovaný: Moulin Rouge
Na druhom konci spektra stojí miesto, kde je tanec nielen povolený, ale priamo oslavovaný a je jeho neoddeliteľnou súčasťou - parížsky kabaret Moulin Rouge.
Symbol Paríža a kankánu
Dňa 6. októbra 1889 sa po prvý raz otvorili dvere parížskeho kabaretu, tančiarne a baru Moulin Rouge (Červený mlyn), ktorý sa stal jedným z najslávnejších kabaretov na svete. Rok 1889 je pre Paríž a jeho obyvateľov nezabudnuteľný, pretože v tomto roku uzreli svetlo sveta dva neodmysliteľné symboly hlavného mesta Francúzska. Dňa 6. mája bola pre verejnosť otvorená Eiffelova veža a presne o päť mesiacov neskôr, 6. októbra sa po prvý raz otvorili dvere parížskeho kabaretu, tančiarne a baru Moulin Rouge (Červený mlyn), ktorý sa stal jedným z najslávnejších kabaretov na svete.
S Moulin Rouge je nerozlučne spätý francúzsky kankán. V dobách vzniku tanca sa nad kankánom pohoršovala tak cirkev, ako aj tlač. Tento „diabolský“ tanec prijímala najskôr časť spoločnosti ako vyslovenú nehanebnosť. Bol považovaný za nemravný, pretože ohybné tanečnice v pestrých a šteklivých kostýmoch sa ešte opovažovali zdvíhať nohy a odhaľovať svoje zvodné telá. Ale postupne si kankán získaval publikum na celom svete. Pri otvorení kabaretu v roku 1889 sa však tancovala "quadrilla" a až o dva roky neskôr tento tanec Angličan Charles Morton premenoval na francúzsky kankán.
Umelecké a filmové stvárnenie
Tento neodmysliteľný symbol Paríža bol zvečnený nielen na obrazoch, plagátoch či v literárnych dielach, ale dostal sa tiež na filmové plátno. V roku 2001 prijala nadšene kritika aj diváci muzikál Moulin Rouge! austrálskeho režiséra Baza Luhrmanna, v ktorom zažiarila Nicole Kidmanová a Ewan McGregor. Avšak ešte pol storočie pred tým, v roku 1952, nakrútil americký režisér John Huston mimoriadne úspešnú snímku Moulin Rouge, ktorá dostala sedem nominácií na Oscara, z nich dve premenila na prestížnu sošku - za výtvarnú stránku a kostýmy.